Záhorácka magistrála

  • Sedlo U 3 kameňov

    Kombinovaný výlet. Najskôr autobusom z Bratislavy do Myjavy. Odtiaľ pešo na železnicnú stanicu Myjava. Cesta do Myjavy bez problémov, presun na železničnú stanicu asi 20 minút, cestou možnosti na nákup pitiva, pokiaľ sa niekomu nechce vláčiť všetko sebou. Z Myjavy vlakom na štátnu hranicu do Vrboviec (Vrbovce). Odtiaľ pešo až do Skalice. Zo Skalice vlakom do Bratislavy. Výlet mal iba pár obmedzení. Prvým obmedzením bol nástup na túru, nakoľko rozumnou dopravou som sa do Vrboviec dostal až o 10:15 hod., čo je pomerne neskoro. Navyše v počasí prevyšujúcom 30 stupňov.  Druhým obmedzením bola cesta naspäť, nakoľko posledný spoj zo Skalice išiel čosi po ôsmej večer. Predposledný vlak, o ktorom som dúfal, že ho stihnem, išiel o dve hodiny skôr. No a posledným obmedzením bola vzdialenosť výletu. Pri plánovaní to vychádzalo na približne 9 hodín. A to som ešte nevedel o srandistoch, ktorí dávali smerovníkmi s časmi (keďže na Slovensku sa označujú vzdialenosti časom a v Čechách v kilometroch. Po sedlo Tri kamene ide červená zjednotená značka do kopca cca 6 km. Po slovensky je to asi hodina a trištvrte až dve hodiny. Smerovník v sedle U tří kamenu ukazuje Skalicu na 8 a 3/4 hodiny. Spolu teda vyše 10,5 hodiny šlapania. Do Skalice by som teda mal doraziť nejakú polhodinu po odchode posledného vlaku.

  • Hrad BrančDvojdňový výlet do Bielych Karpát. Nakoľko mi minulotýždňové pokračovanie Záhoráckej magistrály pre dážď vo Vrbovciach nevyšlo, rozhodol som sa pre jej dokončenie. Aby som nemusel nastupovať neskoro (prvý rozumný vlak mi prichádza po pol jedenástej), rozhodol som sa pre nástup z Myjavy s tým, že prespím cestou. Po kombinácii a porade s mapou, kde som bol a kde ešte nie, čo by som chcel vidieť a tak, som sa rozhodol, že pôjdem pozrieť vyhliadku na Žalostinej a prespím niekde za Zimovcami.

  • Hrušov - pieskoviskoTrochu lenivý výlet a hodne asfaltový a pieskový. Prečo lenivý? Nuž, len deň dopredu som si po správach z rádia uvedomil, že je Pohoda. Teda opäť plné vlaky smerom na Trenčín a poobede snáď aj naspäť. A tak som hľadal alternatívy a zostalo ich iba pár. Nakoniec som si vybral Záhorácku magistrálu.

    Jej časť som už išiel (výlet z Vrboviec so Skalice) a demokraticky som sa rozhodol, že tentoraz to bude opačný koniec - teda zo Senice do Závodu, odkiaľ je lepší spoj domov. Podľa mapy okolo 40 kilometrov. Aby som to nemal také ľahké, tak som zvolil neskorší vlak s príchodom do Senice až o desiatej. Teda, preto lenivý.

    No a prečo asfaltový a pieskový? To sa dočítate ďalej.