Agios Georgios northDovolenka v roku 2018 sa konala v rovnakých priestoroch na Korfu ako tá pred dvoma rokmi. Pôvodne sme hľadali niečo neokukané, ale nakoniec rozhodol pomer cena/výkon, kľud a pohoda (hlavne tie dve posledné veci zavážili najviac).

Hotel Alkyon Beach

Hotel Alkyon Beach sme už poznali, stredisko Agios Georgios Pagi (alebo aj severné Agios Georgios) tiež a tak nás už v podstate nemalo čo zaskočiť. Dva týždne ležania pri mori, medzitým raňajky, obedy a večere, sem-tam ísť na nejaké to pivo i niečo tvrdšie proti dekubitom :-), aby sme po večeri opäť zaľahli a takto sa to opakovalo dokola.

Hotel jednoduchšieho typu zvaný Alkyon Beach sa našťastie vôbec nezmenil, rovnaké zostalo aj príslušenstvo hotela, teda hlavne recepcia, bazén, bufet i jedáleň. Jedinou novinkou bolo položenie koberca na trávu medzi bazén a hotel. Predpokladám, že od tej trávy a hliny sa im trochu viac špinil bazén, ale dôvod to mohlo mať aj iný. Napríklad, že sa im tam v danej dobe zlietlo trochu viac lietajúcich kobercov naraz a tak ich zaťažili lehátkami, aby im neodleteli :-).

Agios Georgios north, hotel Alkyon Beach

Tuším sa vôbec nezmenil ani personál hotela. Podobná bola aj ponuka jedál a nápojov v rámci all-inclusive, pivo bolo pitné, miestna whisky tiež, dokonca aj miestna kola sa občas dala piť. Takže jedine tých spoludovolenkujúcich sme nespoznávali, všetko ostatné bolo ako na minulej dovolenke - pozri Alkyon Beach 2016.

Agios Georgios ton Pagon

Stredisko sa prezentuje pod rôznymi názvami, ako som už spomínal Agios Georgios ton Pagon, Agios Georgios Pagi, Agios Georgios north, dokonca na niektorých českých internetoch aj Svätý Jiří na severu a podobne. Tak vo všetkých sme strávili dva týždne (teda spolu aj viac ako dva mesiace), až sa čudujem, kde som toľko dovolenky nabral :-).

Agios Georgios north sa v podstate od našej poslednej návštevy takmer vôbec nezmenil. Možno niekoľko zatvorených budov, asi jeden hotelík/penzión novootvorený, pribudlo pár lehátok pri mori. Vlastne áno, na pláž už prifrčala vymoženosť v podobe prenosnej registračnej pokladne.

Agios Georgios north

Agios Georgios north

Peší výlet z Agios Georgios north k hradu Angelokastro

Aby mi predsa len na lehátku neodpadli nohy, vybral som sa na jeden menší peší výlet. Pôvodne som si chcel zopakovať prechádzku na oslí chodník - Kalderimi (pozri výlet na Kalderimi v roku 2016), s tým, že dôjdem až do Krini, nakoniec som spravil ešte pár metrov naviac a skončil až pod hradom Angelokastro.

V skratke by sa to dalo opísať asi takto: Po raňajkách som sa vybral na Kalderimi, došiel som až pod Angelokastro, tam som to zvrtol a vrátil som sa naspäť do hotela.

Pre záujemcov by som to predsa len trochu rozšíril: Dedinka Krini a tiež dedinka Makrades sú malé zapadákovy, kam cestovky vozia turistov, lebo v dedine sa nachádza pár stánkov s domácim medom, výrobkami z olivového dreva, pár obrusmi a čojaviemčím ešte. Obe dediny ležia na spojnici medzi Paleokastritsou a Agios Georgiosom severným. No a keďže výletné autobusy vozia ľudí na vyhliadku Lakones (reštaurácie Bella Vista alebo Golden Fox), odkiaľ zhora vidieť spomínanú Paleokastritsu, zájdu autobusy aj do niektorej z týchto dediniek, aby turisti prípadne ešte nejaký ten zlaťák pustili.

Až do Agios Georgiosu už výletné autobusy nejdú, lebo tá zhruba hodina po serpentínach a úzkych cestách od Paleokastritsy po Lakones obyčajne turistom stačia a na ďalšom klesaní v serpentínach a úzkych cestách by im turisti mohli povracať autobus.

Medzimestské autobusy chodia na Korfu hviezdicovým systémom z hlavného mesta. To znamená, že z Kerkyry sa dostanete autobusom aj do Paleokastritsi aj do severného Agios Georgiosu (prirodzene aj inde). Ale dostať sa z jedného strediska do druhého - je to hodne časovo náročné. Najskôr z jedného strediska do Kerkyry, tam prestúpiť na autobus do druhého strediska. Naspäť prirodzene rovnako. Takže tým som chcel povedať, že aj časovo sa mi to do Paleokastritsi neoplatilo. Tým skôr do Krini.

Dá sa samozrejme požičať si nejaký vehikel, prípadne vziať si taxi, ale keď do Krini ide taká nádherná pešia trasa...

Agios Georgios north, Kalderimi

Takže ráno som si vzal nejakú fľašu na pitie, nejaký foťák, nejaký ruksak, aby sa mi to tam vmestilo a vyrazil som známou cestou popri mori. Od prístaviska na južnom konci zálivu mierne do kopčeka po ceste medzi olivovníkmi, kde sa miešala šotolina s úsekmi z betónu.

Okolo taverny Fishermans Cabin (vraj najstaršia v okolí, samozrejme, bola ešte zatvorená) stále mierne na juh a hore až na súvislú betónovú cestu. Tou strmšie hore. Niekde zdola z poľnej cesty od mora sa za mnou vynoril pick-up. Tou dobou som si fotil z cesty Kalderimi nado mnou. Uhol som mu na stranu a on napriek tomu spomaľoval. Ešte si hovorím, že ak by ma chcel odviezť, že mu poviem, že idem iba kúsok, tuto na Kalderimi... Maník prešiel asi 10 metrov predo mňa, zastavil, vyliezol z auta, na kraji cesty vzal suchý konár... No snáď sa neulakomil na moju starú zrkadlovku, myslím si. Ale nie. Maník prešiel popri mne nižšie a suchým konárom začal tĺcť tú vretenicu, čo sa cez cestu plazila v tých miestach, kde som stál ešte nedávno. Medzitým som dostával stereo informácie (hovoril vodič od hada aj jeho asi dcéra z druhej strany - z auta), že si mám dat veľmi-veľmi dobrý pozor, lebo že tento had je nebezpečný a jedovatý, potom si už nepamätám presne čo, ale zopakovali to asi 5-krát.

Potom sa vodič vybral za volant, ešte raz aj s dcérou zopakovali, že si mám dat pozor a odfrčali. Nuž, netreba ani zdôrazňovať, ako som sa potom pri každom fotení obzeral po blízkom aj vzdialenejšom okolí. A to som si myslel, že na Korfu hadi takmer nie sú.

Vretenica nedaleko Kalderimi

Cesta potom viedla na samotný oslí chodník - Kalderimi a dostal som sa šťastne až na vrchol. Tu som sa pred dvoma rokmi otáčal. Ja som teraz pokračoval poľnou cestou ďalej rovno. Po nejakých 100 metroch som minul prvú odbočku doľava hore. Mňa cesta rovno zaviedla do menšieho údolíčka, tam nasledovala zákruta o 180 stupňov doprava, neskôr o 90 doľava a po pár metroch som došiel k druhému rázcestiu. Rovno do Makrades, mierne doprava do Krini.

Agios Georgios north - Pohľad z Kalderimi na Porto Timoni

Agios Georgios north, Kalderimi

Agios Georgios north, Kalderimi

Agios Georgios north, Kalderimi

Agios Georgios north, Kalderimi

Agios Georgios north, Kalderimi

Agios Georgios north, Kalderimi

Agios Georgios north

Agios Georgios north, Kalderimi

Z Kalderimi do Krini

Tak som sa vybral do Krini. Tu začínala asfaltka. Po pár metroch som narazil na mŕtvu žabu. Na dĺžku mala snáď vyše 25 centimetrov. Takú som ešte nevidel. Ďalšie živé ani mŕtve prekvapenia som už našťastie nestretol, ak nepočítam tie mačky v Krini. V Krini som vyšiel na miestne námestíčko. Vodovod k dispozícii, tak som aspoň namočil šatku na hlavu, nakoľko som nevedel, či je voda pitná. Potom cez samotné námestíčko, a po ceste dolu k hradu Angelokastro. Cestou pár stánkov s medom a daľšími volovinami, našťastie väčšina mala zatvorené a tí ostatní iba otvárali.

Z Kalderimi do Krini

Z Kalderimi do Krini

Toto žabiatko malo takých 25 až 30 cm na dĺžku

Krini

Krini

Krini

Krini

Krini

Krini

Cesta z Krini na hrad Angelokastro

Na hrad Angelokastro som nešiel. Už sme tam s polovičkou boli a očividne sa nič nezmenilo, dokonca aj to slnko svietilo rovnako sponad Paleokastritsi rovno do objektívu. Taverna bola ešte zatvorená a tak som nastúpil na cestu naspäť.

Angelokastro

Angelokastro

Pohlad od Angelokastra smerom k Paleokastritse

Na druhej zákrute nad Angelokastrom som odbočil doľava na poľnú cestu, nakoľko GPS sľubovalo, že sa tadiaľto môžem dostať tiež naspäť do Krini. Nakoniec aj tak bolo, aj keď som myslel, že určite skončím u niekoho vo dvore. Došiel som opäť na námestíčko v Krini, kde som si v miestnom miniobchodíku kúpil 1,5 litra vody poriadne vychladenej. S tou som to doklepal rovnakou cestou až do hotela.

Corfu trail (smerovka v Krini)

Krini

Agios Georgios north

Kalderimi

Za mojich mladých čias sa hovorilo: Zelená - modrá, pre blázna dobrá.

Tá zamknutá bránka bola zaujímavá. Aj vzhľadom na to, že ten plot mal na každú stranu zhruba meter a vpravo končil pri tom červenom stĺpiku

Agios Georgios north

Agios Georgios north. Hotel Alkyon Beach

Agios Georgios north, pred tavernou Katoi

Agios Georgios north, hotel Alkyon Beach z pláže

Agios Georgios north. Západ slnka

Agios Georgios north. Západ slnka pre počítačové pozadie


Výlet autom na juh ostrova - do Moraitiky a Kavosu

Nakoľko sa naši mladí chystali do Moraitiki a chceli sme obzrieť, kde to budú ubytovaní, ako aj pozrieť miesta našich predchádzajúcich dovoleniek, vybrali sme sa na jeden autovýlet. Cesta viedla cez Pagi na hlavnú korfskú chrbtovú kľukatú nedospelú takmerdiaľnicu vedúcu od Sidari cez Kerkyru až do Lefkimi. Za Pagi bola nejaká sympatická roklinka aj s nejakým skalným oknom, ale nakoľko bolo ešte ráno a teda začiatok výletu, tak sme sa nezastavovali.

Naša prvá zastávka bola teda až v samotnej Moraitike. Hotel sme našli v pohode, dokonca aj parkovanie sme vyriešili a tak sme išli obzrieť miestne pláže a okolie. No a prirodzene nejaké tie obchodíky, kde sme sa presvedčili, že tu na juhu je to rovnaké ako tam u nás na severe.

Moraitika

Moraitika. Pláž v roku 2018

Moraitika

Moraitika. Hotel Sea Bird

Druhá zastávka bola v južnom menovcovi miesta tohtoročnej dovolenky (teda Agios Georgios south), kde sme už pár dovoleniek strávili. Samozrejme, že sme boli zvedaví aj na množstvo piesku na miestnych plážach. Zdalo sa nám, že je ho trochu viac ako pred dvoma rokmi, ale rozhodne oveľa menej ako v minulosti.

Agios Georgios south. Severná pláž v roku 2018

Agios Georgios south. Pláž pod tavernou Malibu

Agios Georgios south

Ďalšia zastávka bola v stredisku Gardenos, kde sme plánovali oddych a kúpanie. Nakoniec z toho zišlo. Počasie také nijaké, nebo zahuhňané. Prezliekárne boli síce k dispozícii, ale sprchu sme nikde nenašli. Ešte sme obzreli Secret beach, ale lehátka tiež nezlákali z rovnakého dôvodu.

Gardenos. Pohľad na sever

Gardenos. Pohľad na juh až k Secret Beach

Gardenos

Gardenos

Tak sme zamierili cez Lefkimi do Kavosu. Po prepletení sa pomedzi chaoticky zaparkovanými autami, vychádzajúcimi autobusmi, predobedom sa zobúdzajúcou mládežou hľadajúcou nejaký klin na eštetrvajúcu opicu a stropäťdesiatkilovými modelkami s celulitídnymi pozadiami v bikinách sa nám podarilo nájsť cestu smerom na mys Asprokavos. Je to najjužnejšia časť Korfu. Výhľad na ostrov Paxos trpel zahmlením diaľok v opare a pevninu sme nevideli už vôbec.

Korfu. Najjužnejší výbežok - mys Asprokavos. V pozadí ostrov Paxos

Ešte nedlhá prechádzka k miestnemu kláštoru, ale žiadnu pohostinnosť tu nečakajte. Skôr pozerajte kam stúpate, prípadne na to, čo vám môže padnúť na hlavu.

Mys Asprokavos

Z výletu už iba načapovať a keďže sme sa dostali až pod naše stredisko, šli sme obzrieť ešte vyhliadku pri reštaurácii Dionysos nad zálivom Agios Georgios severným. Afionas bol totálne preplnený, zaparkovať naozaj nebolo kde. Keď som to horko-ťažko na miestnom námestíčku otočil, pri spiatočnej ceste sa zrazu uvoľnil jeden flek. Tak sme sa tých zhruba 300 metrov k námestíčku vrátili.

Korfu. Afionas

Agios Georgios north

Agios Georgios north

Agios Georgios north


Posledné prechádzky už boli iba po stredisku Agios Georgios ton Pagon (teda severnom, ležiacom pri Pagi)

Agios Georgios north

Agios Georgios north. Hotel Alkyon Beach

Agios Georgios north. Takúto notovú osnovu som už dávno nevidel

Agios Georgios north. Pohľad na Porto Timoni teleobjektívom

Agios Georgios north. Pred horúcim dňom

Posledne pridané

Podobné články