Gardenos, KorfuPo raňajkách v hoteli Golden Sands som sa vybral na druhý výlet. Vyrazil som rovnakým smerom ako včera - teda okolo taverny Kafesas do dedinky Argyrades. Tu na hlavnej ceste som odbočil doprava (teda dolu) a prešiel okolo dedinky Marathias až na úroveň Perivoli, kde som sa dal doprava k dedine Vitalades. Tú som prešiel a pokračoval som ďalej po ceste na Gardenos.

Po príchode na okraj dediny Gardenos som došiel na križovatku, pred ktorou stál minimarket (alebo to možno bol aj mini-supermarket). Tu som si kúpil 1,5 l studenej vody (0,6 eura) a pokračoval cestou vpravo až k pláži. Cesta viedla po pravej strane nejakého miestneho potoka. Na konci cesty bolo obrovské prírodné parkovisko s tavernou a ďalej už bola len široká piesková pláž a more. Vľavo od parkoviska (pri pohľade na more) bol priechod na druhý koniec pláže s ďalšou tavernou - Baratos. Poľná cesta viedla ešte asi 50 metrov ďalej a končila menším parkoviskom a ceduľkou, že ďalej je Secret Beach. V kopci nad plážou síce viala akási zástava a pri ceste bola cedulka, že je tu nejaká furt otvorená taverna, ale keďže chodník viedol pomedzi nejaké pichľavé kríky a bol dosť silne znečistený všelijakými "onými" a po piesku pláže sa mi už bike tlačiť nechcelo, vrátil som sa po druhej strane potoka (vlastne po mojej prvej strane) späť k minimarketu a po ceste cez Vitalades som odbočil na hlavnú cestu na smer Lefkimi.

Lefkimi

Po hlavnej ceste som prešiel okolo marketu Lidl a na jednej z odbočiek som sa dal doľava - do dediny Lefkimi. Je to na Grécko taká netradičná dedina, na okraji má krásne široké ulice. V strede sa síce zužujú a prechádzajú do jednosmeriek, ale aj tak sa bikovať dalo. Navyše vodiči dávali prednosť aj vtedy, keď boli vedľa mňa oba pruhy voľné. Tak im takto dodatočne ďakujem za uznanie a že tak veria mojim jazdeckým schopnostiam laughing.

Cez Perivoli

Vracal som sa do strediska, avšak jazda po hlavnom ťahu nebola nič moc. Nie, žeby som nemal dostatok miesta, ale taký rozpálený asfalt a výfukové plyny dokážu divy. Tak som sa rozhodol, že si odskočím do Perivoli. Na začiatku dediny odbočka z hlavnej cesty doprava a benzínová pumpa. Potom kopec, zákruta znovu doprava, trochu dolu z kopca a ceduľka, že o 500 metrov ďalej je benzínová pumpa a odbočka - do Lefkimi doľava a do Kerkyry doprava. Žeby mala dedina dve pumpy? Alebo som urobil kolečko a teraz sa vraciam k tej istej? Ale našťastie nie, to len hlavná cesta obchádzala dedinu veľkým oblúkom a teraz som sa k nej znova približoval. Po hlavnej ceste som sa znova dostal až do dedinky Marathias a tam odbočil doľava smerom na pláž.

Marathias, Marathias beach a Santa Barbara

Dedina Marathias je na kopci, pričom z východnej strany je obchádza hlavná cesta a z juhu aj severu obchádzajú kopec dve cesty, ktoré sa na západe stretajú a pokračujú z kopca na Marathias beach. Tu som bol vlani na prechádzke pešo zo strediska Agios Georgios po pláži a útesy nad plážou sa mi veľmi páčili (pozri dovolenku v Agios Georgios south z roku 2008).

Strediská Santa Barbara a Marathias, KorfuVydávam sa teda z kopca a prichádzam na Marathias beach pri reštaurácii v podobe hradu - Manduvala castle. Chcem sa dostať najskôr do Santa Barbary, čo je stredisko, ktoré oddeľuje od Marathias beachu iba úzka mláka. Tak ju prebrodím tlačiac bike. No to som nemal robiť. Na mokré kolesá sa lepí asi tona piesku, kolesá škrípu, brzdy pískajú, odmietajú brzdiť - no katastrofa. Zložím sa teda pri múriku, oklepem kolesá bike o asfalt a snažím sa dohovoriť brzdám -  nepomáha. Chvíľu pozorujem miestnych, ako v nedávno prebrodenej mláke kŕmia starým chlebom "pirane". Ešteže som ako potrava neslúžil ja... Potom idem do miestneho predraženého obchodíku a kupujem si za 1,2 eura pol litra chladenej koly. Keď vyjdem von, nejakí turisti sa ma púýtajú, či sa dá dostať do strediska Agios Georgios po pláži. Dá, okrem jedného miesta s kameňmi idete stále po piesku - avšak iba pešo. Na biku to neskúšajte.

Po osviežení  a miernom obschnutí biku prechádzam naspäť na Marathias beach. Avšak tentoraz po piesku a drevených lávkach. Chcem sa pozrieť na poľnú cestu, ktorá by mala viesť na južný koniec strediska Agios Georgios. Na mape je zakreslená, takže určite aj niekde v teréne bude.

Prvá poľná odbočka (asi tak 500 m od mora) vedie do kopca popri polorozostavanej budove, kde sa na mňa nechápavo pozerajú. Cesta vedie až hore, potom sa stáča doľava a vedie na útes nad Marathiasom. Doprava vedie ešte pár metrov a končí medzi vinicami.  No tak nič, vrátim sa a skúsim ďalšiu.

Ďalšia poľná odbočka vedie okolo polorozpadnutých domov. Tu nik na mňa nečumí. Cesta však vedie trochu viac na východ, ako by mala. Vchádza do olivových hájov. Nikde ani živáčika, iba rozpadnuté budovy a  rozpadnuté krstoly ju lemujú. Spočiatku sa niekde blízko ozýva streľba Che-Guevarovej družiny. Ale nech - veď čo by si už len na mne vzali - ibaže by som im poslúžil ako terč...

Argyrades

Argyrades, KorfuLesná cesta vedie okolo nejakého domu - poznať to podľa štekotu psa. Dom je asi obývaný a oplotený. Nevidím ho pre stromy a kríky ale tuším, lebo psí hlas ma neprenasleduje. Za chvíľu vychádzam na hlavnú cestu smerujúcu z Lefkimi do Argyrades (a ďalej do Kerkyry - a ešte ďalej...). Ešte chvíľu do kopca a už GPS-ko ukazuje odbočku do strediska Agios Georgios.

Tu musím chvíľu čakať. Zhora sa pomaly špúšťa Atos. Keď príde  ku mne zastaví, stiahne okienko a - napraví si spätné zrkadlá, ktoré sklopil pri jazde úzkymi uličkami. Po ňom už môžem vyjsť opustenou uličkou na vrch dediny a spustiť sa do strediska. Tu odparkujem bike za obchodíkom so šamanskými potrebami a ide na pláž - slniť a kúpať sa. Po slnení už iba vraciam bike.

Výhody a nevýhody biku, alebo ako sa somár nadrel

  1. Bike bol pomerne nový s odpruženou prednou vidlicou, širokými gumami a zámkom. Gumy boli dobré pri jazde v teréne. Na asfaltkách boli hrozné.  Pri jazde z kopca som sa neustále obzeral, kde je to štartujúce lietadlo...
  2. Na biku bola zle zvolená noha. Vôbec nesedela s tými širokými pneumatikami. Koleso neustále drhlo o nohu a tak táto slúžila ako prídavná brzda. Nechal som si to spraviť, ale po pár kilometroch sa všetko vrátilo do pôvodných koľají. Noha bola predratá od pneu až do jednej štvrtiny, nebol to teda časovoojedinelý úkaz.
  3. Bike nemal dobre nastavenú prehadzovačku, takže predposledné dve kolieska vzadu sa nevyužívali.
  4. Odporúčam vziať si rukavice, riadítka dosť tlačili.
  5. Mapa poteší (aspoň orientačná). Niektoré cestičky neboli v mape vôbec, iné cesty z mapy boli v prírode iba viac-menej naznačené.
Fotografie z výletu vo Fotogalérii Stefanynky

 

 

 


Posledne pridané

Podobné články