Jazero Korision

Agios Georgios south, hotel Golden Sands na Stefanynke

Od hotela Golden Sands som vyrazil po chodníku na sever, cez centrum strediska Agios Georgios south, popri prístave a hoteli Aquis Sandy Beach resort, či ako sa teraz nazýva bývalý hotel Palm Beach. Tu som odbočil k moru a po brehu som vyrazil k jazeru Korission. Minul som Issos beach, kde bola aj pôžičovňa s windsurfami.

Za Issos beachom sa od skupiny kúpajúcich ku mne pripojil statný vlčiak, aby mal na svojej ťažkej ceste za pieskom na sever aspoň nejakú spoločnosť. Bol už starší, taký zhovorčivý, každému opaľujúcemu hneď musel povedať, že ideme spolu na sever... veď to poznáte. Určite poznáte aj to, že všetci si určite mysleli, že ten pes patrí mne. Tak sme spolu putovali. Mne nevadil, akurát môjmu foťáku trochu, lebo ten Dežo si myslel, že keď vbehne do mora a hneď sa oklepe, že mu ešte aj poďakujem.

 

Pláž smerom na jazero Korission. Aj tu tento rok evidentne trpeli na nedostatok piesku

V minulosti tu bola nádherná piesková pláž s pieskovým vstupom do mora. Teraz som úbytok piesku v stredisku odhadoval na 1 až 1,5 metra na výšku.

Pohľad na bývalé pláže pri vtoku do jazera Korission (za mojím chrbtom). V minulosti som v týchto miestach išiel po piesku, niekoľko stometrový pás kameňov bolo až tesne pri vtoku. Teraz sa ten kamenitý pás rozrástol na vyše kilometer

Od výbežku začínal súvislý pás kameňov až po vtok do jazera Korission. Z poslednej prechádzky týmto smerom som si pamätal, že tu bola krásna priesková promenáda ešte aspoň takých 500 až 800 metrov.

Teraz bolo potrebné miestami sa brodiť po kameňoch vo vode. Aj som párkrát rozmýšľal, že to vzdám a otočím to, ale nakoniec ma ten pes presvedčil, že keď to prejde on, tak musím aj ja.

Pri jazere Korission

Vstup do jazera Korission sa taktiež nezmenil. Oproti mojej poslednej návšteve na biku odtiaľ znova zmizli lavičky a stoly, takže nebolo kde oddýchnuť si. Naopak, pribudli tam haldy vysušenej morskej trávy.

ri vtoku do jazera znovu zmizli lavičky na oddych a pribudli takéto haldy sušených rias. Lavička cez vtok zostala pôvodná, to znamená, že bola už riadne prehnitá

Mostík cez vtok zostal rovnaký. Akurát bol omnoho viac prehnitý. Už je potrebné premýšlať, čo v prípade, že sa prepadnete aj s technikou do vody. Či ratovať iba techniku, alebo aj seba. Prípadne aj ten mostík? Nedajú mi ho k náhrade?

Cesta od vtoku do jazera Korission po Gardiky. V pozadí južný Pandokratoras

Za mostíkom som odbočil k moru, aby som obzrel, či sú kamene na vstupe do vody aj tu. Boli. Tu ma na moje veľké šťastie opustil aj môj štvornohý spoločník. Rozhodol sa využiť sprievodcovské služby staršieho nemeckého páru, ktorý to mal namierené po turistickej trase zvanej Corfu trail smerom na Gardiki. Corfu trail vedie od Kavrosu na juhu Korfu po celom Korfu až na Pantokrator (najvyšší kopec ostrova Korfu) a z kopca ešte dole na severné pobrežie do Arachavi. Trasa meria podľa internetových zdrojov približne 220 km, chodí sa väčšinou z juhu na sever (menej svieti slnko do očí). Na juhu sú pieskové pláže, neskôr sa začína kľučkovať po ostrove, prechádza sa územím okolo Paleokastritsi, aby cesta definitívne odbočila do kopcov, dosiahla najvyšší bod ostrova a zbehla k moru. Na túto turistiku vyšli aj nejakí knižní i elektronickí spravodajcovia, ukážky z nich sú tiež na nete.

Pláž Gardiky. Raj surferov a FKK. Ja som nikoho z nich nestretol.

 Zaujímavá skala

Cesta od jazera Korission do Agios Georgios south.

Ja som to po pár fotkách otočil naspäť, prešiel cez zhnitý mostík a vnútrozemskou trasou sa vrátil na pieskové pobrežie neďaleko Issos beach. Odtiaľ bol návrat do hotela Golden Sands už bezproblémový, pretože po ceste je rad supermarketov i taverien.


Santa Barbara a Marathias

Ležanie pod slnečníkom je zábavné. Človek môže napríklad spať. Ale svieti slnko a môže mu prihorieť chrbát či zadok a nedá sa to vydržať. Prípadne aj nespať. Ale vtedy mu svieti slnko do očí, až sa to nedá vydržať. Alebo si čítať. Ale tiež mu svieti slnko do očí, až mu slzia oči a to sa už nedá vydržať vôbec.

No, čo budem stále len frfľať. Zdvihnem sa a idem sa prejsť. Slnko krásne svieti do očí, takže slnečné okuliare na spotenom nose ani necítim, váha foťáku, vody a ďalších vecí sa tiež nezdá až taká veľká.

Agios Georgios south - pláž Alex

Agios Georgios south - pláž Alex

Agios Georgios south - pláž Alex

Obetné sošky za návrat piesku na pláže v Agios Georgios

Kamenitý výbežok medzi plážami Agios Georgios a Marathias. Tu v minulosti boli tie kamene tuším väčšie. Ale naboso sa aj tak nedalo chodiť. Tento úsek je lepšie obísť po poľnej ceste na útese

Moje kroky smerujú po pláži popod tavernu Malibu. Tu sa nachádzajú ešte zvyšky piesku, takže sa dá ísť aj naboso. Sandále obúvam až na skalnatom výbežku poniže taverny Malibu. Tu je najskôr taká prírodná galéria. Niekto sa hral s mazľavým blatom a stvoril obrázky k obrazu svojmu. Pravda, trochu mu to nevyšlo, prípadne mám trochu iný názor na krásu.

 

Skalnatý výbežok je taktiež o dobrý kilometer dlhší, než si ho pamätám z poslednej prechádzky, všetko vďaka nedostatku piesku. Končí až takmer pred Marathiasom, asi 100 metrov za miestom, kde sa k moru spúšťa poľná cesta z útesu, vedúca okolo spomínanej taverny Malibu (ten skalnatý úsek, nie ten piesok).

Vpredu stredisko Santa Barbara, trochu ďalej Marathias  a v pozadí za vlajkou Grécka vľavo Agios Georgios - Argirades

Marathias

Pred prístavom bol niekoľkometrový úsek takýchto kameňov. Prejsť sa dali v pohode, čiastočne po vode. Jeden z nich bol šmykľavý. Skúste nájsť, ktorý...

Malý prístav pod Santa Barbarou. Pieskové pláže prechádzali hneď skraja do kamenitého pobrežia

Santa Barbara - prístav

Ďalej pokračujem už zasa naboso po príjemnom piesku až do dvojobce Marathias - Santa Barbara. Pláž pri týchto strediskách je krásna, piesková. Pribudlo tu asi tak dvesto radov lehátok :-), našťastie je to tu takmer poloprázdne. Ľudí neprilákali ani ceduľky, že by mohli s lehátkami dostať aj masáž (možno aj nakladačku) a podobné zábavky.

Pieskovcové útesy. Prísľub, že za pár rokov tu opäť budú pieskové pláže

Od polozbúranej taverny v Santa Barbare som okolo útesov išiel na juh po pláži. Tu mali na brehu ešte dosť piesku, v mori však chýbal aj tu. Po brehu som sa dostal až na koniec dlhého zálivu. Tu je asi 20 až 50 metrový úsek so skalami, za ktorými vidno malý prístavček. Tak som ten krátky úsek opatrne prekonal. Prístavček nie je nič moc. Plno skál, na malom pieskovom zálivčeku vytiahnuté zo dva rybárske člny. Kúpať sa tu nedá, možno o trochu ďalej. Nakoľko čas už poriadne pokročil a moja pollitrovka sa minula, otočil som sa a vrátil na pláž. Cestou som samozrejme dočapoval v Santa Barbare v predraženom obchodíku pri pláži.

Cesta z Marathiasu do Agios Georgios. Úvoz, spomínaný na jednej z predchádzajúcich fotiek. Viedol na vyhliadku a na poľnú cestu (neskôr asfaltovú) až k taverne Malibu a ďalej do centra Agios Georgiosu.

Pohľad z vyhliadky nad úvozom na strediská Marathias a Santa Barbara. Na ľavej strane hore cesta po útese do Gardenosu

Zo Santa Barbary sa do Agios Georgiosu dá najlepšie dostať po pláži až na miesto, kde začínajú kamene. Ešte pár desiatok metrov po kameňoch a v miestach, kde začínajú veľké okruhliaky sa sprava pripája nenápadná roklinka s vysokými trávami pri mori. Mierne doprava hore ide úvoz, ktorý po pár desiatkach metrov končí na malom pieskovom parkovisku. Odtiaľ rovno po ceste (najskôr piesok, neskôr asfalt) až k taverne Malibu. Existuje aj cesta vedúcia viac či ešte viac vo vnútrozemí, ale tu sa chodníky hľadajú dosť ťažko a môže sa stať, že sa dostanete až na asfaltku spájajúcu Lefkimi s Kerkyrou.


Z Agios Georgios south do Gardenosu a naspäť

Z internetu som vedel, že cez Gardenos a Santa Barbaru vedie do Agios Georgiosu značená cesta nazývaná Corfu trail. Nakoľko som na tej miniatúrnej pláži naozaj nemal čo robiť, naplánoval som si takú viac-menej celodenú prechádzku s obzeraním, ako je vlastne tá cesta značená v teréne. Polovičku som odprevadil na pláž Alex a sám pokračoval po ceste vedúcej okolo taverny Malibu rovno ďalej, na juh za nosom.

Z Agios Georgiosu do Marathiasu a Santa Barbary

Z Agios Georgiosu vedie asfaltová cesta na juh popri pláži. Za tavernou Malibu asi po dvoch kilometroch končí asfaltka (pri týchto tabuliach). Ďalej je potrebné ísť rovno po poľnej ceste.

Koniec poľnej cesty s vyhliadkou na Santa Barbaru. Cesta pokračuje na pláž úvozom (mierne vľavo a potom dosť prudko doprava). Končí na veľkých okruhliakoch pri mori. Po približne 200 metroch kamene končia a začína piesok

Asfaltka za tavernou Malibu ešte pokračovala niekoľko stoviek metrov ďalej. Po jej skončení (doprava dole viedlla široká betónová plošina na koniec pláže v Agios Georgiose) pokračovala spevnená cesta rovno ďalej.

Končila malým parkoviskom a úvozom dole k moru. Doľava viedol zvyšok poľnej cesty. Zakončený kovovou bránou. Okolo nej sa bolo možné dostať pešo, asi aj na biku. Tadeto asi pokračovala cestička z GPS vedúca k baráčiku na útese. Ale overené to nemám.

Úvoz k moru nebol vhodný pre osobáky, ale malé tereňáky sa asi dostali v pohode. Úvoz končil pri malej roklinke a pri mori, kde bolo rovnako more všelijakého bordelu a tiež more veľkých okruhliakov.

Nimi bolo potrebné prejsť ešte pár desiatok metrov, až potom začal prevládať jemný piesok nad kameňmi. Na útese bol nejaký dom, cez útes viedli voľakedy betónové schody, teraz sa tam válali už iba ich zvyšky. Útesy pokračovali až po dedinu Marathias.

Pieskové útesy pred Marathiasom a Santa Barbarou (v smere od Agios Georgios south)

Známa taverna v Santa Barbare. V čase mojej návštevy bola nefungovala.

Pláž v Marathias a Santa Barbare bola aj počas druhej prechádzky prázdna. Popri brehu som sa dostal až do Santa Barbary. Tu som opustil piesok, obul sandále a pokračoval asfaltkou popri predraženom obchode viac do vnútrozemia. GPS-ko ma viedlo cez malý kopček, popri druhom obchode s tavernou (tu mali dokonca ponuku na gyros aj v češtine - cena okolo 2,50 Eura) k obývaným domom. Tam som mal odbočiť doprava, ale nakoľko vpravo bol plot, radšej som sa vrátil k obchodo-taverne. Doplnil som balenú vodu (ceny lepšie ako v obchodíku pri pláži) na cestu a pýtal sa predavačky (v kombinácii s čašníčkou, kuchárkou, upratovačkou a možno aj hajzelbabou), kde je tá slávna turistická trasa Corfu trail do Gardenosu.

Kúsok naspäť a hneď za plotom je chodník hore. Chodníkom rovno až na vrchol a potom do Gardenosu.

Zo Santa Barbary do Gardenosu

Chodník vyzeral, že tam voľakedy prešiel traktor. Bol ale taký strmý, že som mal čo robiť, aby som po ňom v sandáloch vyšiel. Nejakí dobrodinci tam dokonca vysekali aj pár schodov. Našťastie tá strmá časť bola vysoká iba nejaké 2 až 3 metre. Potom sa traktorová stopa trochu narovnala. Akurát, že zatočila viac doprava a stratila sa.

Santa Barbara - predražený obchod na pláži. Vpravo cesta do vnútrozemia

Santa Barbara - vľavo vnútrozemský obchodík s tavernou, vpravo pred plotom odbočka Corfu trail do Gardenosu

Na turistický chodník zo Santa barbary do Gardenosu je možné dostať sa minimálne dvoma cestami. Jedna vedie po pláži popri útesoch a v polovici zátoky vedie na útes poľná cesta v serpentínach.Druhá cesta vedie po asfaltke do vnútrozemia a pri prvom klesaní je odbočka vpravo strmo hore. Pred sebou vľavo je obchodík a taverna. Majiteľka rada poradí.Na fotke je odbočka. Asfaltka doprava vedie k moru, za chrbtom mám spomínaný obchod.

CChodník pokračoval ľahko vyšliapanou cestičkou v suchej tráve. Základom je snažiť sa nestratiť chodník a ísť stále hore. Po nejakých 100 metroch som narazil na širokú poľnú cestu a tou doprava hore (doľava nikde nevedie, pokračuje ešte asi 30 metrov medzi olivy a tam zaniká)

Široká cesta na horizont

Rovno do kopca viedol taký skôr tušený turistický chodník. Všade okolo suchá tráva, viacmenej pováľaná, iba miestami sa rysovalo niečo pováľané cielene. Keďže tento virtuálny chodník viedol do kopca, nasledoval som ho. Po približne 80 metroch som narazil na naozajstnú cestu a tou sa vydal do kopca.

Pri najbližšej križovatke s ďalšou lesnou cestou som dokonca narazil aj na nejakú turistickú bandu, ktorá išla opačným smerom, akurát oni odbočili viac k moru, kdežto ja som prichádzal viac z vnútrozemia.

Spátný pohľad z horizontu na pláž medzi Marathiasom (vpravo mimo obraz) a strediskom Agios Georgios south.V pozadí za strediskom modrý fľak jazera Korission

Chodník do Gardenosu. Cesta po útese

Chodník viedol stále mierne do kopca. Za chrbtom som už ale videl pobrežie až po jazero Korision a tak som vedel, že idem správne. Na žiadnu turistickú značku som zatiaľ nenarazil. Po dosiahnutí hrany útesu sa otvorili aj pohľady na pláže podo mnou.

Pohľad z útesu na južnú časť pláže pod Santa Barbarou až po výbežok, na ktorom je malý prístav. Tá kamenitá časť medzi dvoma plážami sa dala prekonať - čiastočne po kameňoch vo vode, ale hlavne veľmi opatrne.

Bolo vidieť celé západné pobrežie - od malého prístavu pod Santa Barbarou, kde som bol na minulom výlete, cez dlhú pieskovú pláž rovno podo mnou, strediská Santa Barbara a Marathias, stredisko Agios Georgios south (zvané aj Argirades), pieskové duny okolo pláže Issos beach, jazero Korission, až po pieskovú pláž pri Gardiky a v pozadí vrch Pantokrator (samozrejme ten menší, ktorý leží pri dedine Agios Mateos). Viac doprava potom kopce okolo Agia Deka (veľké lopty pre letisko v Kerkyre, dedinu Argirades a dedinky na kopci smerom na východné pobrežie Korfu, ležiace medzi Argirades a Lefkimi. Odtiaľto bolo vidieť aj to, koľko stromov rastie na Korfu a že je to naozaj zelený ostrov. Väčšinou to boli olivy, ale našli sa aj duby či iné stromy.

Pohľad z cesty naspäť.Jedna z regulérnych ciest z Gardenosu do Santa Barbary pokračovala od môjho miesta vpravo mimo obraz do malého sedla a odtiaľ prudko doľava (je tam križovatka ciest) po serpentínach dolu na pláž. Odtiaľ pieskom až do dvojstrediska Santa Barbara - Marathias.Ja som prišiel z tej cesty rovno po hrane útesu.Z Marathiasu sa dá pokračovať po pláži do Agios Georgios south, k jazeru Korission, cez pláž Gardiki a vľavo popod južný Pandokratoras, nazývaný aj kopec Agios Mateos podľa dediny, ktorá na nachádza na pravom svahu kopca

Cesta po útese pokračovala cez hlbšie sedlo s križovatkou ciest. Tá moja pokračovala rovno na útes. Doľava išla niekde k dedine pomedzi olivové háje. Doprava išla cesta dole k moru, doprostred dlhej pláže pod Santa Barbarou. Tadiaľto vedie odporúčaná trasa turistického chodníka Corfu trail. Značenie však chýba.

Cesta po útese odbáčala viac do vnútrozemia. Občas prechádzala cez olivové háje (siete sú pripravené na zber), občas okolo viníc.

Zo sedla pokračujem pár metrov prudko hore, neskôr sa stúpanie takmer úplne zmierni a pokračuje mierne doľava. V okolí je dosť stromov a kríkov, avšak cesta je široká a nestihnú ju teda pokryť tieňom. Je tu aj dosť cestičiek na obe strany, avšak GPS ukazuje rovno po chodníku. Ním prídem do ďalšieho, teraz už tiahleho sedla, cez ktoré moju trasu križuje ďalšia široká poľná cesta. Touto cestou sa na spiatočnej trase dostanem do zálivu pod malým prístavom v Santa Barbare, kde som bol na predchádzajúcom výlete.

Prvé výhľady na útesy a pláže pod Gardenos

Touto cestou k moru pôjdem na spiatočnej ceste z Gardenosu.

Pláže pod Gardenos. Nad nimi je slušná zásoba piesku

Posledný výhľad z chodníka na Gardenos. Radšej som sa mal vrátiť... a nájsť ten správny chodník

Križovatka pred Gardenos. Nechal som sa zlákať tou cestou vpravo, pretože sľubovala krajšie výhľady a pôvodný Corfu trail tadiaľ viedol. Dnes je tá cesta takmer neschodná, zarastená černičím a pichľavými kríkmi.Správna cesta je tá vľavo (od stĺpa s trafom)

Pokračujem teda rovno ďalej, najprv trochu hore, neskôr rovno popri vinohradoch a neskôr ešte viac doľava dole, popri ďalších vinohradoch. Na konci sa dostávam na križovatku v tvare obráteného Y. Doľava sa otvárajú výhľady na východné pobrežie Korfu, prípadne až na západné pobrežie pevninského Grécka. Oproti vidno akýsi dom, rovno predo mnou klesá kopec cez vinohrady do údolia vedúceho ku Gardenosu. Turistický chodník však pokračuje pravou vetvou obráteného Y a tak ho nasledujem aj ja. Chvíľu rovno, potom popod akýsi dom, dolu po betónovej ceste. Tu ma predbieha na čiernom aute nejaký miestny maník. Cesta pokračuje po vrchole útesu až na koniec. Je tu rozbočka ciest, samozrejme neznačená. V strede elektrický stĺp. Za stĺpom vinohrad. Miestny maník na čiernom aute parkuje vpravo. Mňa GPS taktiež. Tak sa na úzkej ceste opatrne vyhýbam autu a pokračujem na koniec útesu. Tu je fotogenické miesto na celý Gardenos, pieskové útesy za ním, ostrov Paxos a more.

Chodník od vyhliadky. Toto bola tá vzdušnejšia časť, kde sa dalo stáť. Na niektorých miestach som sa musel takmer plaziť. Samozrejme, mačetu som si na dovolenku nebral

Ešte jedno pohodové miesto na zarastenom chodníku

Doľava dolu, popod vinice vedie chodník. To nielenže ukazuje GPS, to aj vidím. Akurát vidím aj to, že je už mierne zarastený. Nakoniec sa rozhodujem, že ním prejdem. Pár metrov to aj ide. Chodník dosť prudko klesá dole, začína sa aj šmýkať. Nedobrý nápad ísť po ňom v sandáloch a letnom oblečení. Pichľavé kríky sú všade, ich tŕne mám všade tiež. Najhoršie sú tie, ktoré sa zabodnú pod nechty na nohách. Tie, čo ma škrabú na hlave, zatrhávajú tričko si už ani nevšímam. Keďže GPS ukazuje, že som už blízko pri ceste, nechce sa mi otáčať a prípadne hľadať ešte horšiu cestu znova. Druhá poľná cesta ide podľa mapy približne o desať metrov vľavo, ale medzi mnou a ňou sú len ďalšie pichľavé kríky. Na niektorých miestach sa dá aj narovnať, avšak veľkú časť prekonávam štvornožky. Ak sa teda rozhodnete pre prechádzku v mojich stopách, časť medzi elektrickým stĺpom a Gardenosom pravým chodníkom rozhodne vynechajte. Je to síce starý, ale asi už nepoužívaný chodník. Nový vedie vľavo od elektrického stĺpu.

Tu som už bol vysmiaty, keďže som sa dostal na betónovú cestu. Stredisko Gardenos

Gardenos - more, piesok a útesy

Po nepriechodnom chodníku sa dostávam na poľnú cestu (vedúcu vľavo rovnobežne s mojou trasou) a ňou k prvým domom v Gardenose. Tu začína betónová cesta, ktorá vedie dosť prudko dolu na asfaltku v Gardenose, ktorá vedie k miestnemu prístavu. Neďaleko je prvá taverna, kde sa dajú prípadne doplniť tekutiny.

Gardenos - v pozadí prístav.

Do prístavu som išiel preto, aby som preskúmal, či by sa popri mori nedalo dostať do Marathiasu.

Od prístavu Gardenos pokračoval chodník ešte pár desiatok metrov. Kameňov však začalo pribúdať

Gardenos - tak toto na moje sandále nie je. Malé, väčšie i veľké kamene na pobreží. Možno na pevnú obuv áno, ale so sandálmi som nechcel riskovať.

Cesta k prístavu Gardenos je široká, aby sa tam zmestili aj loďky. Až po prístav je poľná. V prístave končí, ale ďalej pokračuje málo zreteľný chodník pomedzi skaly. Chcem sa pozrieť, či by sa predsa len nedalo dostať naspäť po pobreží. Podľa mapy aj GPS je to len o niečo viac ako kilometer po prístavček pod Santa Barbarou. Pár desiatok metrov sa dá dostať v pohode, potom chodník končí. Sú tu veľké skaly na fotenie, ale pobrežie má pás skál rôzne šikmo vrstvených na seba. Možno vo vibramách, ale na sandále to rozhodne nie je, pokiaľ si nechcem nabiť hubu, prípadne vyvrtnúť členok. A tak sa vraciam do prístavu a do miest, kde sa na asfalt napája betónová cestička.

Z Gardenosu do malého prístavu pod Santa Barbarou

Z tejto cesty (zhora) som sa vynoril. Doľava vedie cesta k taverne, moru a prístavu.

Cestou z Gardenosu do Marathiasu. Stará cesta viedla doľava (tade som prišiel ja po zarastenej cestičke). Správna je cesta doprava. Tá vedie ešte asi 200 až 300 metrov rovno a potom zahýba doľava prudko hore. Na horizonte sa stretáva s ďalšími dvoma cestami (pozri predchádzajúce fotky)

Z Gardenosu som sa vrátil takmer rovnakou cestou do Santa Barbary. Teda najskôr strmou betónovou cestou k miestam, odkiaľ som na ceste do Gardenosu vyliezol spod kríkov. Pichľavé kríky som samozrejme vynechal a pokračoval som rovno po novej lesnej ceste. Pojem lesná cesta je potrebné brať s rezervou, nakoľko celá táto časť leží na pieskových útesoch. Takže keď tade prejde buldozér, tak za ním zostane taký prašný pás bez kríkov a suchej trávy. Ešte pár desiatok metrov rovno, zákruta doľava, prudký kopec a ocitám sa pri elektrickom stĺpe, kde som sa predtým tak zle rozhodol. Odtiaľto už cestu poznám. Podarilo sa mi správne trafiť aj odbočku v tvare obráteného Y, potom mierne do kopca a pozvoľne dolu do sedielka.

Cesta k prístavu Santa barbara sa kľukatila v mnohých serpentínach. Na skrátenie cesty nebolo ani pomyslenia, pretože všade rástli husté pichľavé kríiky.

Prístav Santa Barbara

Cestou z Gardenosu do Agios Georgios south som vyskúšal jednu z ciest k moru. Tá moja viedla presne k malému prístavu pod Santa Barbarou. Južnejšie ústila ešte jedna cesta. Tú som sa rozhodol preskúmať na jednom z ďalších výletov.

Zo sedielka sa dávam doľava, to jest k západnému pobrežiu. Cesta je tu taktiež piesková, široká. Aj tu vozia miestni svoje lode a člny k vode. Našťastie na tejto prašnej ceste nikoho nestretávam, to by bola iná piesková búrka. Z cesty vidno na plytký zálivček pod spomínaným prístavom Santa Barbary. Vpravo prístav, smerom doľava veľké kamene, potom menšie kamene, a na konci piesok. Všade vo vode kamene, až na ľavej strane pár miest, kde presvitá piesok. Úplne vľavo úzky chodníček pomedzi kríky ide na druhú prašnú cestu. V kopci predo mnou je aj nejaký domček, učupený v malej roklinke. Široko-ďaleko ani živej duše, asi majú siestu (siedmu, ôsmu,... :-)).

Treba povedať, že úsek medzi Gardenosom a Santa Barbarou je po turistickej stránke celkom zaujímavý. Je tu pár značiek, takže pokiaľ človek vie, kadiaľ asi má ísť, tak cestu nájde aj bez GPS. Voda na tomto úseku nebola žiadna, tieňa iba minimálne. Na plážach boli vybudované také brlohy, kde by sa dalo vegetiť aj počas poludnia. Väčšinou boli aspoň čiastočne zapustené pod vegetáciou, takže neviem, ako je to s všelijakou háveďou. Po útese je okolo cesty pár domčekov, niektoré boli aj bez dverí, takže by sa dalo prespať či schovať aj pred prípadným dažďom. Obchodíky a taverny boli v uvedených strediskách (Gardenos, Santa Barbara, Marathias, Agios Gerogios, Gardiky,...). Okrem toho v bližšom okolí tiekli potôčiky (Gardiky, Santa Barbara - ale tu som myslel viac do vnútrozemia, pretože pri pláži je to len taká kačacio-žabacia polievka). Na pláži sa občas nachádzali aj miesta, kde sa dal založiť oheň (teda, na skalách a v piesku sa dal založiť hocikde, skôr som mal na mysli miesta chránené väčšími balvanmi pred vetrom).

Z prístavu Santa Barbara do Agios Georgios south (Argirades)

Z malého prístavu pod Santa Barbarou som sa vrátil tou istou trasou, ako som išiel na prechádzke predtým. Teda najskôr cez kamenitú časť, čiastočne po vode, potom na piesok a po tvrdom piesku dlhého zálivu až do Santa Barbary. Prvých ľudí som stretol až pri útesoch Santa Barbary. Nejaké dve tam nacvičovali fotenie vyplavených vorvaňov na miestnu skalu. Najmä tej prevesenej pozícii som nerozumel, ale ochranári museli mať určite radosť.

 

Pustá taverna na pieskovcovom útese v Santa Barbare. Kedy padne?


Na pláže pod Santa Barbarou (a späť po útesoch)

Po výlete do Gardenosu mi v hlave vŕtali dve myšlienky (teda, najmenej dve). Tá prvá bola, že kam vedie ten chodníček na južnej strane zálivu pod prístavom Santa Barbary, pretože to som z z cesty nemohol vidieť. Tá druhá zas, že keď som išiel variant trasy zo Santa Barbary na útesy po neznateľnom chodníku, či je v teréne nejako vyznačený aj ten nástup na chodník z opačnej strany. Teda, či by som po ceste z Gardenosu trafil k tomu obchodíku vo vnútrozemí. A tak som vyrazil zas. Z Agios Georgiosu popri taverne Malibu až do Santa Barbary som to poznal. Zo Santa Barbary po malý prístav tiež.

Malá piesková plážička za malým prístavom za Santa Barbarou. Až sem sa dalo pešo dostať po pláži zo strediska Agios Georgios

ohľad z poľnej cesty na plážičku z predchádzajúcej fotky. Poľná cesta viedla na útes a na cestu do Gardenosu.  Tie skaly, trčiace do vody je malý prístav pod Santa Barbarou

Za prístavom sa dalo ísť po pieskovej ceste popri pobreží, alebo priamo po pobreží. Tu boli veľké okruhliaky, takže som si na pár desiatok metrov musel nasadiť sandále. Potom ale tie najväčšie kamene zmizli a na koniec zálivu sa dalo dostať po piesku. Na konci je pár balvanov s miestom pre oheň a pár miest, kde sa dá prejsť do vody po piesku.

Pohľad z poľnej cesty smerom na Gardenos. Jeho prístav bol odtiaľto asi 800 metrov. Cez pichľavé kríky sa nedalo, po pobrežných kameňoch v sandáloch tiež nie.

Útesy a pláže na juh od Gardenos. Za najvyšším kopcom v pravej časti obrazu sa nachádzalo najjužnejšie stredisko Korfu - Kavos

Ešte jeden pohľad na pobrežné skaly nad dedinou Gardenos. Ten pieskový pruh v mori bol zaujímavý, avšak voda klame a výška vody nad pieskom neumožňovala prebrodenie s technikou.

Pri začiatku chodníčka pomedzi kríky sa nachádza niečo ako kamenný bivak. Chodníček potom pokračuje pár metrov hore a ústí na prašnú cestu. Tá končí niekoľko metrov za vyústením. Ale kde začína? Niekde na útesoch, to určite.

Pláž pod Santa Barbarou. Občasný výskyt netextilákov. Vzadu kamenný výbežok (spomínaný prístav) a pred ním miesto, kde bolo potrebné namočiť si členky v mori.

Dlhý záliv pod Santa Barbarou. Dole chodníček zo sedla na pláž

Cesta viedla mierne hore, až som sa ocitol na útese na ceste, ktorou som išiel z Gardenosu do Agios Georgiosu. Približne v strede medzi elektrickým stĺpom a križovatkou tvaru obráteného Y. Zvyšok cesty po útesoch som si pamätal. Cez prvé malé sedielko s križovatkou ciest na útes, druhé hlbšie sedielko s križovatkou ciest, ešte raz na útes a potom dolu. Ľavá strana cesty, kam zmizli turisti pri mojej prechádzke do Gardenosu bola v podstate neschodná. Medzi stromy a pichľavé kríky sa mi nechcelo, tak som sa dal pravou stranou. Došiel som až k odbočke cez suchú trávu. GPS stále ukazovalo na cestičku rovno medzi stromy, tak som sa išiel pozrieť. Cestička pokračovala ešte zo tridsať metrov a potom záhadne zmizla. Dolu boli vidieť nejaké domy, ale aj ploty, tak som sa radšej vrátil k chodníku, ktorý zhora vôbec nebolo vidieť. Po chodníku som sa dostal k vnútrozemskému obchodíku v Santa Barbare a do Agios Georgiosu som sa dostal po známej trase.

Pokiaľ by ste sa rozhodli absolvovať úsek z Gardenosu do Marathiasu, z hlbšieho sedla odbočte doľava do stredu dlhého zálivu pod Santa Barbarou a spomenutú tavernu radšej navštívte po asfaltke od pláže.

Pohľad z útesov na pobrežie okolo Agios Georgios south. Vzadu jazero Korision

Stredisko Agios Georgios south, zvané aj Argirades. Sprava centrum obce a severná pláž (na úrovni bielej loďky je hotel Aquis sandy Resort, za loďkou je pláž Issos a duny - dnes zarastené pichľavými stromami).

Zostup z útesov na pláž pod Santa Barbarou. Tadiaľto viedol orientačne jednoduchši variant Corfu trail.

Z útesu na pláž pod  Santa Barbarou (Corfu trail). Celkový pohľad na zostupový variant.

Ešte jeden pohľad z vyhliadky pred Agios Georgios south. Budova úplne vpravo je nefunkčná taverna na útese v Santa Barbare. Barák vľavo od nej je supermarket pri pláži (aj s tavernou prirodzene), poza viac do ľava ide asfaltka k odbočke na Corfu trail (a ďalšiemu supermarketu).  Corfu trail je ten chodník v pravej hornej časti obrazu a orientačne náročnejší variant chodníka vedie popod ten pás tmavých stromov zľava, smerom doprava, ku chodníku

 


Posledne pridané

Podobné články