Výlet autobusom do Brezovej pod Bradlom. Odchod z Bratislavy 6.55, príchod do Brezovej cca 8.45. Podľa internetových tamtamov je chodník do Starej Turej vedený prevažne asfaltkami. Ale zato ovplýva inými lákadlami. Napríklad si trasu možno predĺžiť bezproblémovo prípadne až do Čachtíc. Alebo tá chalúpka v Hrašnom, čo má takú sympatickú reklamu pred Brezovou ;-).
Prvá časť vedie po červenej značke na Bradlo. Odtiaľ zelenou do Starej Turej.
Nakoľko počas výletu bolo len čosi cez 30 stupňov, ale rozhodne menej ako 35 stupňov, a obloha bola prevažne ako plech, bol som rád, že som sa do tej Starej Turej vôbec dostal. Dnes by som už túto trasu druhýkrát dobrovoľne nešiel. Nehovoriac o tom, že posledné úseky som blúdil jak malý (oný).
Z Brezovej pod Bradlom na Babulicov vrch
Prvá časť cesty viedla prudko hore. Na Bradlo. nakoľko som tento úsek už išiel (pozri výlet z Brezovej pod Bradlom cez Bradlo do Myjavy), spomeniem len to, že studnička pod Bradlom nevyzerala vôbec vábne. Navyše v betónovom jazierku bolo plno komárov a tak som odtiaľ pelášil jak...
Lesná cestička od Mohyly klesala až na rozcestie so žltou, nazývanou aj Bradlo, chrbát. Odtiaľ asfaltkou až takmer na Dlhý vŕšok. Asfaltka to bola isto frekventovaná, ja som na nej stretol iba dva vehikle. Tým prvým bola štvorkolka, ktorá ma predbiehala a tým druhým policajti, čo tú štvorkolku za kopčekom zastavili :-).
Za Dlhým vŕškom začínala ďalšia časť asfaltu. Najskôr dlho do kopca. Keď som už začínal veriť, že za najbližšou zákrutou bude koniec sveta, objavila sa lúčka s posedením. Za lúčkou chvíľu mierne z kopca a potom dosť prudko dolu až po Boroskovcov. Pri ceste baračik s pumpou, akurát neviem, či bola aj funkčná. Na hlavnej ceste pár desiatok metrov doprava po ceste a potom príjemná odbočka doľava pozdĺž potoka. Tu sa občas nachádzal aj tieň.
V dedine Krajné - Matejovec som stretol maníka s miešačkou. Lešenárskou trubkou pripevnená o auto. Maník balansoval na tej trubke, ľahko sa pridržiavajúc miešačky. Na cca 20 metroch skoro dvakrát padol, ale musela to byť drahá miešačka, že mu to zato stálo. Alebo iba bolo príliš teplo na myslenie. Prípadne ani možno nebolo čím...
Jediného blbého psa toho dňa som stretol pred Švancárovým vrchom. Našťastie bol s ním asi majiteľ s frajerkou (tiež asi). A tak sa to obišlo bez sprejovania.
Od Babulicovho vrchu do Starej Turej
Nekonečná cesta asfaltkami pokračovala až do Hrašného. Najmä ten posledný kopec dal zabrať. V Hrašnom bola našťastie otvorená krčma s pitným Radegastom. Aj na ten domček som zabudol.
Po vyjdení som zbadal zelenú značku v bočnej uličke. Nakoľko aj GPS ukazovalo túto trasu, vydal som sa tade. Značky boli po posledné ovocné stromy. Tu bola zelená šipka, ktorá ma posielala doľava. Končilo to zarasteným rigolom a ešte viac zarastenou cestou. Tak som sa vrátil pár desiatok metrov a šiel po značke v GPS. Tá išla o ulicu bližšie, poľnou cestou. Predo mnou elektrický ohradník a GPS ukazovalo doľava. Tak som sa vydal krajom poľa popri ohradníku. Skončil som o pár metrov nižšie ako predtým, medzi ohradníkom a zarasteným rigolom. Tak som tú skôr tušenú cestu vyskúšal. Veď ten rigol musel ústiť do priehrady Dubník II.
Na to, že som mal na sebe iba kraťasy, som bol dosť odvážny. Tie prhľavy zo začiatku až tak hrozné neboli. Horšie bolo to černičie a podobné pichľavé kríky. Dolu som aj tak musel podliezť ohradník a pokračovať vnútrajškom. Dostal som sa až k brodu cez rigol. Chodník tu bol zreteľný - viedol krížom na protiľahlé pole. Akurát vyšliapaný od kráv. Aj som sa ním dal, aj som sa vrátil naspäť. Na stĺpe pred rigolom bola evidentne značka, akurát som nikde nenašiel pokračovanie. A tak som usúdil, že lepšia cesta bude druhou stranou rigola. A tak som sa zasa vrátil, prešiel popri lúke, podliezol ohradník a vplietol sa do lesa okolo rigola. Aj sa mi párkrát zdalo, že sa blížim k trase GPS, ale nakoniec som vyšiel na pole vľavo od rigola. Tu som vyplašil minimálne jednu srnu, čo prebehla asi 10 metrov za mnou. Takmer som sa... Nakoniec som sa dostal k potoku, ktorý by som neprešiel. A tak somsa dostal na pravú stranu rigola a tu narazil na zelenú značku. Chvíľu som blúdil ako tie lode v Bermudskom trojuholníku, prechádzal z jednej strany potoka na druhú, aby som nakoniec vyliezol vľavo na drzovku niekomu cez záhradu na cestu k barákom. A tam ďalšia zelená značka (podľa Turistickej mapy SR by mala ísť zelená značka viac vpravo a začínať by mala ešte pred krčmou - teda ja som asi narazil na nejakú starú cestu, čo už neplatí).
Okolo Dubníka II po asfalte dolu do Starej Turej. Tu som si zas nevšimol správnu odbočku a tak som došiel až na križovatku ciest do Starej Turej a do Hrašného. Ešte som sa vydal pár sto metrov obzrieť priehradu, ale nakoniec som sa vrátil na križovatku, pomocou GPS som našiel aj správnu odbočku pomedzi chaty a šťastne sa dostal až do Starej Turej.
Nakoľko som toho mal na rozpálených asfaltkách na páliacom slnku už naozaj dosť, a tiež preto, že som kufrovaním stratil drahocenné minúty, ktoré som predtým našetril, vykašlal som sa už na Čachtice a odsunul ich niekedy nabudúce. Kúpis som si lístok na vlak, zavítal do najbližšej knajpy a za chorálu čapovaného pollitrového Kelta som sa dorazil ešte aj chladenou minerálkou. Už ani neviem, čo padlo lepšie.
Na stanici v Novom Meste nad Váhom som ešte dočapoval liter vody na stanici a šťastne som došiel domov.
Trasu si môžeš pozrieť na Turistickej mape SR
