Kleopatra WestDo Antalye sme leteli lietadlom tureckej leteckej spoločnosti s odletom z Bratislavy (rok 2000). Po prílete transfer autobusom do Alanye. Vysadili nás pred hotelom Kleopatra West, o ktorom nikto nemal žiadne informácie, pretože ho cestovka mala prvýkrát v ponuke. Hlavnou informáciou bolo, že hotel Kleoapatra West leží na pieskovej Kleopatrinej pláži. )



Hotel Kleopatra West v Alanyi

Alanya, hotel Kleopatra West. Fotené približne z cesty, ktorá viedie hneď za plážou Kleopatra beach

Hotel Kleopatra West leží asi 50 metrov za širokou pieskovou Kleopatrinou plážou. Keďže za plážou je široká frekventovaná cesta a pred hotelom leží malý parčík, jeho poloha sa dá interpretovať rôzne. Možno povedať, že leží v prvom rade (lebo pred hotelom Kleopatra West nie sú iné hotely), ale možno povedať aj to, že leží v treťom rade, lebo na niektorých miestach sú hotely v Alanyi postavené aj medzi plážou a cestou a ostatné hotely parčík pred sebou nemajú.

Alanya, izba hotela Kleopatra West (rok 2000)

Hotel Kleopatra West pozostáva z dvoch budov, medzi ktorými leží malý bazén. Izby boli dostatočne veľké aj na tri postele, akurát ten bočný výhľad bol priamo do okien domu oproti, v ktorom bývali domáci. Asi si to viete predstaviť - bordel, smrad a des. Klimatizácia fungovala v hotelovom režime, znamená to, že ju zapínali asi dvakrát denne na dve hodiny. Keďže počas nášho pobytu bolo abnormálne teplo, podarilo sa presvedčiť majiteľov, aby ju zapínali o hodinu dlhšie a v noci, takže sme sa občas aj vyspali.

Bazén hotela Kleopatra West

Bazén bol malý a smiešny. Bol umiestnený medzi oboma hotelovými budovami a uberal miesto jedálni. Takže okolo bazéna boli stoly až k tesnej blízkosti bazéna - preto ho hodnotím ako malý. Smiešny bol preto, že občas ľudia s plnými taniermi balansovali na kraji bazéna v zúfalej snahe nespadnúť aj s tanierom do mokrejšej časti. Občas sa im to podarilo, boli však aj opačné prípady.

Alanya, bazén hotela Kleopatra West. Hotel Kleopatra West pozostával z dvoch budov, medzi ktorými bol takýto maličký bazén. Okolo bazéna boli stoly, kde sa podávali raňajky a večere (a prípadne slúžili aj ako reštaurácia cez deň)


Strava v hoteli Kleopatra West

Polpenzia formou bufetových stolov s jedným hlavným servírovaným jedlom bez nápojov. Takto rozsiahlo to znie, ale v skutočnosti boli raňajky klasické bufetové, akurát mali aj na raňajky veľa zeleniny a ovocia. Melón na raňajky som zažil prvýkrát.

Hlavnú večeru servíroval zamračený Turek, ktorý pri požiadaní o dupľu sa tváril, že musí svojim dvadsiatišiestim deťom od úst odtrhnúť. K tomu ste si mohli nabrať dosýta z rôznych šalátov (nie takých čo kozy žerú, ale takých majonézových, až som sa bál, aby sme salmonela nepokúšali), ovocie, zeleninu od výmyslu sveta. Nápoje sme riešili individuálnou objednávkou, ktorú zinkasovali pri odchode z jedálne.


Komunikačné zručnosti využiteľné v hoteli Kleopatra West

Rok pred dovolenkou som absolvoval krátky kurz anglického jazyka, o ktorom som dúfal, že razom vyrieši všetky moje prípadné ťažkosti pri pobyte v cudzine. Pri príchode na miesto som zistil, že moje novonadobudnuté vedomosti sú mi v podstate na dve veci... Personál hotela Kleopatra West ovládal jediný pre nich svetový jazyk - turečtinu. My naopak - o turečtine sme nemali ani šajnu. Takže inakšie. Nejaký styčný bod tu bol. Geograficky sa nachádzal v Gruzínsku. Nie žeby Turci vedeli Gruzínsky, dokonca ani my nie, ale bolt u jeden chlapík, ktorý odtiaľ pochádzal a ktorý sa pri praxi v Turecku naučil trochu turecky. Keďže sa od malička učil po rusky a keďže my sme mali od štvrtej triedy ruštinu povinnú, dokázali sme ta ako-tak dohodnúť. Keď nepochopil našu slovenskú ruštinu, pomáhali sme si rukami, nohami, ba občas musel aj nejaké praktické rekvizity priniesť - aby sme pochopili, ako sa ktoré ovocie a zelenina povedia po rusky. Takto sme nemali problém pri objednávaní pitia, ani pri objednávaní jedla na obed. Neviem už, ako sa povie po rusky soté, ale pri vysvetľovaní prípravy tohto jedla sa zapotili aj naše ruky.

Ale - prišiel na psa mráz - a tak aj náš milý Gruzny dostal voľno. Na jeho miesto nastúpil mladý turek, ktorý k nášmu stolu prišiel s perfektnou angličtinou - takou ukážkovou školskou, že som ho pochopil na prvýkrát. Čo si prajete? A tak mu aj ja pomaly hovorím po anglicky. One beer, one glass of white wein and one bottle of mineral water - no sparkling please. Turek kýva hlavou, ako že rozumie a odchádza k baru. Tam sa chvíľu - asi tak 5 minút baví najprv s jedným kolegom, potom s druhým a nakoniec sa poberie naspäť ku mne. Vraj, čo som si to želal. V rukách už má blok a pero. Dobre - hovorím a pomaly mu opakujem svoju objednávku a pre istotu dopĺňam popis rukami - ako pre hluchonemého. Jedno pivo - ukazujem, ako sa chcem napiť držiac pohár pevne za ucho, pohár bieleho vína - opisujem ukazovákmi lahodné krivky pohárov boha Bakchusa a fľašu minerálky pre syna a dodávam, nech nie je bublinkavá. Pingl si všetko zapisuje, možno aj kreslí a odchádza k baru. Do troch minút je naspäť. Prináša pohár piva, pohár bieleho vína a rovný pohár s vodkou. Dodnes neviem, odkiaľ prišiel na tú vodku pre syna...


Informácie o stredisku Alanya

Hrad Alanya

Alanya je rušné veľké mesto. Stredisko má veľký turecký bazár s množstvom obchodov, kde vám neustále niekto nanucuje svoj tovar. Keďže Alanya leží v Turecku, je plná Turkov. Títo oslovujú každého My Friend a Where do You come from? a očakávajú, že im zato nakúpite v obchode a ešte navyše aj dáte bakšiš. Pokúšajú sa hovoriť anglicky, v prípade, že trochu ovládate tento jazyk, prechádzajú na nemčinu, ak rozumiete aj tomu, začínajú s turečtinou, prípadne nejakým miestnym dialektom, takže ste v... Ale to len v prípade, že im z vás niečo nekvapne. Ak ste zaujímavý z finančného hľadiska, bavia sa s vami trebárs aj slovensky.

Obchody majú stavané tak, že keď do nich vojdete, tak musíte prejsť okolo všetkého tovaru, aby ste sa mohli dostať aj von. Prípadne sa na koniec postaví zavalitý Turek a vy sa musíte vrátiť ešte raz, či si to náhodou nerozmyslíte s tým nakupovaním. Ak už ponúkajú niečo zaujímavé, tak je to buď imitácia, alebo ste natrafili na nejakého domestifikovaného Gréka. Chceli sme pozrieť nejaké alabastrové suveníry, ale tie sa mi až protivne začali lepiť na ruky (lepiť v pravom slova zmysle, nie žeby som to chcel ukradnúť). Pozerám a vedľa Turek so sáčkom sádry modeluje ďalšie vrstvy "alabastru" na plastové figúrky :-).

Pokiaľ si niečo chcete kúpiť, sú Turci tí praví na predaj. Ťahajú vás za rukáv do obchodu, prvá cena je hrozná (jedna pletienka za pol milióna), nechápu, čo po nich chcete, no proste hrôza. Syn chcel futbalový dres, najlepšie prúžkovaný. Doniesol tristošesťdesiatosem dresov, polovica bola modrých, tridsaťpäť osemdesiatín čiernych, ostatné červené, žlté, zelené, brazíslke, turecké, nemecké - ale ani jeden prúžkovaný. Ale stále presviedčal, že ešte má, že donesie, že pohľadá...

Keď som už mal plné zuby ich vypytovania, že odkiaľ pochádzame, vymyslel som takú skomolenimu - Inzel Petrzalk . Po vyslovení tejto frázy im ovisla dolná čelusť a dali pokoj. Až som narazil na majiteľa obchodu, ktorý bol trochu iný. Neťahal za rukáv, zachovával slušný odstup, nevnucoval svoj tovar... Keď sa opýtal, že odkiaľ sme a ja som mu automaticky odpovedal, že z Inzelu Petrzalk, chvíľu dumal a potom sa pýta anglicky - To je na Slovensku? Čo vám mám hovoriť, ovisla mi spodná čeľusť...

Alanya, dolmuš


Novinky

So zmenou systému mi zrušilo popisy pod fotkami v článkoch. Budem postupne opravovať a dopĺňať... Zatiaľ prosím o dlhšie podržanie myši nad obrázkom, zjaví sa klasický "ALT"

Zo zahraničia sa zatiaľ rysuje Cyprus, Protaras. Ostatné ešte uvidím (teda - dúfam...) - možno Bali na Kréte...

Zatiaľ pridaných pár fotiek do Malých Karpát 2024.