Skalica, prístav

Sobotný okruh nenáročnou krajinou okolo Baťovho kanála. Výlet som si nazval ako ovocný. Ale keď sa lepšie pozriem na mapu výletu uvedenú na konci, tak si všímam, že tam so mnou bolo aj jedno strašidlo.

Začiatok výletu na stanici v Skalici. Potom smerom do mesta, na najbližšej križovatke zahnúť doľava, smerom na Kalváriu a Rotundu. Pred Kalváriou som zahol ešte raz doľava, nakoľko som tam videl prázdnu lavičku a chcel som si ešte preusporiadať nejaké veci v osi batoh - vrecká.  Aj som si preusporiadal, aj som potom automaticky pokračoval rovno. Teda vrátil som sa tým vlastne naspäť k stanici, ibaže o pár metrov ďalej. Nakoľko sa mi už nechcelo vracať naspäť a po ceste som nemienil ísť, využil som naznačený variant pre autobusy a karavany k prístavu Skalica.

Cesta ma previedla cez koľajnice, za nimi zahla doprava, potom zas doľava okolo poľa, znovu doprava až k ceste a tam som narazil na správny podchod aj so smerovníkom. Odtiaľ už iba asfaltkou až do Prístavu Skalica.

Skalica

Skalica, pred Baťovým kanálom

Z Prístavu Skalica akurát vyplávala cykloloď, dokonca bolo otvorené aj nejaké občerstvenie, ale ani jedno som nevyužil.

Skalica, prístav

Skalica, prístav

Skalica, pri prístave

Cez hať som sa dostal na českú stranu Baťovho kanála. Baťov kanál je celkom zaujímavé vodné dielo, ktoré sa v súčasnosti dá využiť na to, aby ste si požičali čln. Tým člnom sa dostanete hodne vysoko na Moravu, teda, pokiaľ chcete. Ďalším benefitom je, že rozhľadení ľudia postavili okolo Baťovho kanála celkom zaujímavú infraštruktúru, prípadne využívajú aj historické či prírodné možnosti. Teda nezbúrali starý Výklopník, staré prístavy, nezviedli celý kanál pod zem, aby mali o pár sto metrov hektárov úrodnej pôdy viac, ale tie prístavy opravili, postavili okolo celého kanála lavičky a odpočívadlá, sem-tam WC, prípadne položili asfalt. Z Výklopníka urobili múzeum a ešte vyhliadku (aj keď ja som teraz nebol), vyznačili cyklochodník aj turistický chodník. Plus doplnili cyklo a turistické značenie a informačné tabule.

Skalica, prechod do ČR

Od Prístavu Skalica po Výklopník ide popri Baťovom kanáli cesta s prírodným spevneným povrchom. Je potrebné povedať, že breh kanála je s trochu vyšším trávnatým povrchom a tak ho väčšinou ani nie je vidieť. Nakoľko predo mnou z prístavu vyštartoval malý čln a pretože plavba na kanáli je povolená do 5 km/h, kanál skôr počujem ako vidím.

Z prístavu Skalica k výklopníku Sudoměřice

Skalica, prístav

Výklopník Sudoměřice

Pri Výklopníku je pár bajkerov, zatvorený bufet a otvorené WC. No a pár člnov v prístave. Odtiaľto prechádzam na asfaltový povrch. Tu sa trochu viac otvára aj výhľad na samotný Baťov kanál.

Výklopník Sudoměřice

Výklopník Sudoměřice

Pred najbližším cestným mostom opúšťam kanál, cestičkou mierne vľavo vystúpam na cestu a krajom mosta prejdem na pravú stranu Baťovho kanála. Z mosta je posledný výhľad na kanál. Za mostom je odbočka doprava (teda mierne naspäť k Skalici), ale hneď nato zas doľava na obslužnú asfaltovú cestu do Sudoměřic. Tu je zas posledný pohľad na Výklopník.

Po obslužnej ceste je ešte potrebné prejsť na druhú stranu cesty vedúcej zo Skalice na Moravu. Nie žeby bola príliš veľká prevádzka, ale prechod je potrebné uskutočniť tesne pred mostom a tak je výhľad na Slovenskú stranu obmedzený. Voľakedy tu bol namaľovaný aj prechod o pár metrov vyššie, ale ten je teraz už vyblednutý.

Výklopník Sudoměřice (v pozadí veža v obci Rohatec)

Asfalt pokračuje až k železničnej stanici Sudoměřice a poza ňu cez železničný prejazd do samotnej obce. Novo je za stanicou (hneď pri ceste) vybudované odpočívadlo a podľa fotiek z nedávnej minulosti aj nejaké jazierko.

Oproti fotkám z Googlu je pri námestí postavená aj socha kniežaťa Sudomíra, zakladateľa obce a hneď za ním aj ďalšie odpočívadlo.

Sudoměřice, pri žst

Sudoměřice

Sudoměřice

Sudomír

Zelená značka pokračuje prvou uličkou (vlastne, ide akoby rovno ďalej) a dostáva sa na spevnenú cestu vedúcu okolo prvých vinohradov, prvých orechov, jednej usadlosti do údolia Sudoměřického potoka, ktorý mi ako hraničný potok bude robiť sprievodcu až po Mlýnky. Nakoľko už prepukla jeseň, čas vína (pokiaľ viem, tak češi hovoria hroznu nielen hrozny, ale aj víno), odvšade sa ozýva kanonáda, ako si drobní vinári chránia úrodu.

Cesta zo Sudoměřic k Mlýnkom popod Staré Hory

Pod Starou horou sa opäť dostávam až na asfaltku. Tá ma bude sprevádzať až k rozcestníku Mlýnky. Asfaltky sú väčšinou nesympatické, ale táto má niečo do seba. Hlavne tým, že je lemovaná slivkami. Je potrebné povedať, že väčšina stromov slivky nemá, ale tie čo majú - stoja zato.

Stará hora

vn Mlýnky

vn Mlýny. Stručne, jasne, výstižne. Najmä tá Jana

Penzión Jana je vľavo od cesty. Bar otvorený. Bernard trochu horký.

 V penzióne Jana sa zastavujem na jedno pivo. Bolo pitné, aj keď po tých slivkách sa mi zdalo trochu viac horké.

Penzión Jana. Bazén

Pri rázcestníku Mlýnky opúšťam Moravu a vraciam sa naspäť na Slovensko. Chodník vedie cez malé parkovisko pri chalúpke, cez potok a vojde do lesa. Hneď si spomeniem na nedávny článok z novín, vraj v Čachticiach zatvárajú preslávené podzemie. Lebo prístup je popri barákoch a ľudia vraj čumia obyvateľom do dvora.

Tu je potrebné povedať, že pokiaľ by na tom miniparkovisku nestálo to auto, tak turista by mohol po miernom nahnutí sa cez plot priamo nakuknúť až do kuchyne. Dúfam, že sa týmto ľuďom nedonesie čachtická iniciatíva do uší...

Mlýnky

Mlýnky. Do Zlatníckej doliny cez parkovisko

Mlýnky. Chalúpka pri parkovisku

Hneď za rozprávkovou chalúpkou začína chodník stúpať lesom mierne hore až k najbližej asfaltke. Tou doprava a na prvej výraznejšej odbočke doľava opúšťa zelená značka asfaltku a stúpa k Fráterke. Posedenie zhnité, okolie tiež nič moc. Pokračovanie modrej značky som nejako prehliadol a pokračoval som dolu výraznou lesnou cestou, ktorá však išla viac doprava ako značka. Teda jediné pozitívum Fráterky je, že je tam rázcestník so zelenou.

Mlýnky - smer Fráterka

Fráterka

Z Fráterky na Zlatnícku dolinu. ja som pokračoval po lesnej ceste. Modrá značka išla vľavo medzi stromy

Po opätovnom napojení sa na lesnú asfaltu som sa toudo dal doľava a išiel až dovtedy, kým som neuvidel križovať modrú značku. Tou sa dol doprava dolu a vyšiel som až na kraj lesa. Predo mnou pokračovala úzka asfaltka až kamsi dole. Nakoľko tam už značku nebolo kam umiestniť, spozornel som a skontroloval mapu. mapa hovorila, že modrá značka by mala ísť niekde doľava do lesa. A tak som sa vydal pár metrov naspäť a skutočne, vľavo odo mňa som objavil v lese značku.

Potom lesom dolu k potoku, hore okolo prvých chát a zase dolu až do Zlatníckej doliny.

Z Fráterky na Zlatnícku dolinu. ja som pokračoval po lesnej ceste. Pod asfaltkou.Aj tu som pokračoval rovno po ceste, značka taktiež ide doľava

V Zlatníckej doline som sa zastavil u Hertla. Jeden rýchly guláš a jedno pivo. Mal len nejaké cudzokrajné, dve by som určite nezvládol. Nakoľko má celá chata cykloladenie, obdivoval som najmä tie historické plagáty z Tour de France. Teda, boli to borci, najmä ak si všimnete tie galusky na tých vysokohorských šotolinových cestách.

Zaujímavosťou bolo, že na rázcestníku bol čas na Fráterku po modrej 20 minút. Cesta ide väčšinou do kopca, s výnimkou jedného nie veľmi veľkého zbehnutia k potoku. Ale na Fráterke bol čas do zlatníckej doliny 33 minút. Asi tiež nejaká geo-anomália.

Zlatnícka dolina, salaš

Po opustení chaty som vyrazil na posledný úsek. Spočiatku idú modrá so žltou značkou dolu k potoku, neskôr začínajú stúpať cez chatovú osodu, až som sa nejako pozabudol, že som chcel pokračovať žltou a namiesto toho som stúpal rovno hore pôvodnou modrou. Výjdem na asfaltku a modrá odbočí doľava. Pri vojdení do lesa, na prvej križovatke,  keď modrá pokračovala rovno do kopca ma to trklo. Kuknem do mapy - veď som mal ísť žltou. A tak som po asfalte prišiel až na križovatku so žltou.

Odtiaľ poľnou cestou do osady Salaš.

Salaš (iný ako v Zlatníckej doline)

Zo Salaša do Skalice červenou Záhoráckou magistrálou. Tou som už v minulosti išiel - na výlete z Vrboviec do Skalice.

Záhoráckou magistrálou zo Salaša do Skalice

Záhoráckou magistrálou zo Salaša do Skalice

Skalica

Skalica

V Skalici som narazil na nejaké Skalické dni. Bol som rád, že som prešiel.

Skalica


Okruh meral približne 30 kilometrov s minimálnym prevýšením a nejakým tým občerstvením a menším kufrovaním mi trval 7 hodín. Prevýšenie približne 480 metrov.

Mapa výletu.

Únik na Moravskej strane. Občerstvenie v prístave Skalica, v Sudoměřiciach, v Mlýnkoch (penzión Jana), v Zlatníckej doline (salaš a horská chata Hertl sport) a v Skalici.


Novinky

So zmenou systému mi zrušilo popisy pod fotkami v článkoch. Budem postupne opravovať a dopĺňať... Zatiaľ prosím o dlhšie podržanie myši nad obrázkom, zjaví sa klasický "ALT"

Zo zahraničia sa zatiaľ rysuje Cyprus, Protaras. Ostatné ešte uvidím (teda - dúfam...) - možno Bali na Kréte...

Zatiaľ pridaných pár fotiek do Malých Karpát 2024.