Pomerne nenáročný januárový výletík. V hlavnej dedine a na okolí sneh nebol. Ani rosničky nečakali. A tak som sa vybral na jeden asfaltový. Voľakedy som sa pohrával s myšlienkou pri výlete z Poriadia cez Dibrovov pomník do rázcestia Vrbovce odskočiť si pre vodu k Liščí boude. Až teraz mi došlo, ako bolo dobre, že som vtedy ten nápad nerealizoval. Ale poporiadku.
Vlak z Bratislavy mi išiel 8.13. Skoršie nemali až také dobré spojenie. Pri tomto som prestupoval iba dvakrát. Raz v Novom Meste nad Váhom na vlak do Vrboviec a druhýkrát vo Vrbovciach na českú lokálku.
Stanica Velká nad Veličkou je druhá v poradí (v Čechách). Dalo sa vystúpiť aj na prvej, čím by som si výlet skrátil približne o 2 kilometre, teda o polhodinu. Ale zas na Myjavský expres do Bratislavy by som o tú polhodinu musel čakať dlhšie.
Vlaky nemeškali a tak som vo Velkej nad Veličkou vystupoval presne. Zaujali tie fľaky snehu v okolí. No, niekto si fľaky predstaví ako malé izolované ostrovčeky, ale toho snehu bolo rozhodne viac. Pred stanicou čakal aj autobus do Veselí nad Moravou. Nakoľko do rovnakého miesta smeroval aj vlak, tak som trošku nechápal. Pred stanicou je turistická značka, vraj rázcestník turistických trás je o 200 metrov ďalej.
Rázcestník ma o tých približne 200 metrov ďalej počkal. Doprava dolu viedla moja trasa, teda modrá (ale aj zelená). Doľava viedla takisto modrá (aj zelená) ale tá moja nebola. Úzkou uličkou pomedzi záhrady dolu na cestu a v podstate do dediny, resp. do mestečka. Tu ešte pár sto metrov popri škole naľavo a kulturáku s reštauráciou napravo. pri príchode k hlavnej ceste a pretekajúcemu potoku odbočiť doprava a popri hlavnej ceste v podstate stále rovno.
Zaujímavostí v okolí minimálne. Autobusák, krčma. Ale boli aj iné. Z tých turistických spomeniem, že turistické značky sa vyskytovali na oboch stranách cesty. Chodník bol na oboch stranách iba občas. Takže občas bolo potrebné prejsť z jednej strany cesty na druhú. Tie značky boli napríklad aj na mieste autobusovej zastávky, kde sa chodník vyskytoval asi na 20 metroch. Druhou zaujímavosťou bolo, že v tomto mestečku som v podstate nevidel klasický slovenský nešvár - teda parkovanie áut na chodníku. To sa vyskytlo až o niečo ďalej, ale to som už bol asi na území obce Javorník. Takže obec Veľká nad Veličkou má za to u mňa jedno veľké bezvýznamné plus.
Trasa bola veľmi dobre značená a v podstate viedla stále asfaltom. Tým som sa dostal až k vleku vo Filipove. Posledná časť od obce Javorník až po vleky mala ľadový podklad s dvoma koľajami od áut vyjazdenými až na asfalt. Vodiči boli voči mne ako chodcovi tolerantní, radšej zastali a počkali, kým sa bezpečne vyhnem. Až na pár idiotov zo Slovenska s EČ SI, ktorí by kvôli jednému chodcovi predsa nebrzdili. Bolo to dosť nepríjemné, pretože zľadovatené krajnice boli hrbolaté a riadne sa šmýkali. Ani si neuvedomili, že ak by sa mi pri úhybnom manévri pošmykla noha, tak problém by som mal nielen ja, ale aj oni. Aj keď uznávam, ten môj by bol oveľa väčší a bolestivejší. Ale možno aj kratší.
Skiareál Filipov fungoval. Hore veľkí lyžiari, dolu pri ceste tí malí. Od skiareálu skončili vyjazdené koľaje a začala súvislá vrstva ľadu na ceste. Opatrne sa dalo, raz vľavo, inokedy vpravo, prípadne stredom. Uľahčoval to aj ten mierne padajúci sneh. Stretol som slovenský párik, či vraj neviem, kde by v okolí bolo nejaké občerstvenie. Neviem, tiež som tu prvýkrát. Za zákrutou nejaká malá kozia farma a za tým hotel a restaurace Filipov. Pred ním rázcestník. Do reštiky som nešiel, aj keď ponuka bola zaujímavá. Vývar, česnečka, langoš, kulajda, prípadne rezeň, smažák vepřo-knedlo-zelo, sviečková či halušky.
Od hotela som pokračoval zamrznutou asfaltkou. Okolo občas chaty. Spestrenie prináša Dolní bouda, kde je prameň. Voda tiekla, ale nepýtajte sa ma, ako silno. Nejaká pani tam naberala fľašu a podľa toho, ako bola skrehnutá (tá pani) by som tipoval, že voda tiekla pomaly. Ale je možné, že tú pani predtým vyhnala macocha ešte aj na jahody...
Cestou k Liščí boude som už stretol iba jednu partiu lesných robotníkov. Trochu vyššie sa ľad na ceste ešte viac rozrástol a tak som neriskoval a nasadil turistické mačky. V tých som to doklepal až do civilizácie na slovenskej strane, aj keď je potrebné povedať, že bez nich by som sa skôr šmýkal na blatovom podklade ako na ľade.
Pri Liščí boude je prameň, avšak vodovodnú rúrku má zablendovanú, teda netiekol. Neviem, či tiekol v období, ktoré som spomínal na začiatku.
Od rozcestníka pri Liščí boude som sa vrátil pár desiatok metrov naspäť, prešiel cez mostík na druhú stranu potoka a začal stúpať lesnou cestou. Nasleduje zákruta doprava a ľavotočivým oblúkom v úvoze naberám výšku. Na križovatke dvoch lesných ciest ma značka posiela doľava. Tu pomerne zreteľnou cestou stále rovno hore. Na dvoch miestach sú spadnuté stromy a tie je potrebné obísť, respektíve prekročiť. Snehu je tak do 5 až 10 centimetrov, ale podklad je mäkký, ako som už spomínal.
Asi v dvoch tretinách cesty na chrbát (Kamenné vráta) som stretol širokú lesnú cestu. Veľmi širokú. Neviem, aký mala podklad, ale predpokladám upravený až asfaltový. Ja som ju križoval, takže ani neviem odkiaľ a kam, ale odniekiaľ určite. Lebo mala okrem iného aj označenie ako cyklocesta. Odtiaľ ešte lesným úvozom až po Kamenné vráta. Aj tu sa mačky zišlo, lebo na niektorých miestach boli pod vrstvičkou snehu zamrznuté kaluže.
Kamenné vráta ma privítali hmlou, vetrom a lyžiarskou stopou. Chcel som spomenúť aj srieň na stromoch, ale ten ma sprevádzal už od Filipova. Kvôli hmle a vetru som sa teda nezdržiaval a pokračoval na slovenskú stranu.
Pred najbližšou usadlosťou som znovu narazil na zľadovatelú asfaltku. Ešte okolo horárne, kde horár chystal daniela (teda preto som občas počul kanonádu). Po návrate domov som pozeral, že odiciálne lov na daniela skončil už pred vyše týždňom...
Tu sa už definitívne končil zľadovatený povrch a preto som odložil aj mačky.
Asfalt až do Myjavy bol nekonečný. Ak sa v okolí vyskytlo aj niečo vyhriate na oddych, tak tam zrovna chystali nejakú svadby či inú oslavu. A tak som došiel až na rázcestie do Starej Myjavy (Brestovec, rázcestie). Do Myjavy na ústrednú orientáciu (teda k autobusáku) je to podľa smerovníka 40 minút. Kuknem na hodiny do foťáku - 15:21. Teda o štvrtej by som mohol byť na stanici. Tak som trochu pridal, keby náhodou. Veď bus mi ide zhruba o 16.15.
Ani sa nepýtajte ako to dopadlo. Autobus som stíhal. Pri kontrole času pred stanicou s hrôzou zisťujem, že mám ešte takmer hodinu a pol času. Zo začiatku som nechápal, ale po kontrole systému GPS a foťáku si uvedomujem, že na foťáku mám nastavený ešte letný čas. Nevadí, obziem okolie, niekde zapadnem na jedno. Nakoniec sa ani to jedno nekonalo. Buď bolo zatvorené, prípadne som nič iné poblíž nenašiel. Ešte aj v Spoločenskom dome bola nejaká oslava. Ešteže WC bolo dostupné z chodby.
Trasa výletu Z Velkej nad Veličkou cez Liščí boudu do Myjavy so Stefanynkou na mape
Dĺžka výletu 19 km (z toho najmenej 25 km po asfalte) :-), prevýšenie cca 450 metrov (jeden kopec), trvanie podľa Hikingu necelých 5 hodín (4:40), moje trvanie 4:45. Celé Filipovské údolí bolo zľadovatelé a Biele Karpaty mali cca 5 až 10 cm snehu.
Občerstvenie na začiatku vo Velkej nad Veličkou a Javorníku, hotel s reštauráciou Filipov vo Filipovském údolí a potom až kopanice po Brestovec a Myjava.
Únik z trasy v Javorníku, a Brestovci.
