Cesta hrdinov SNP

  • Z jedenástich vrcholov Malých Karpát vyšších ako 700 metrov je ich príjemne dosiahnuteľných z Bratislavy šesť. Potom nasleduje Roštún a posledné štyri sú v okolí Smoleníc. Z tých šiestich som si vybral päť, aby som ich počas výletu dokázal spočítať na prstoch jednej ruky. Vynechal som teda Vysokú a zostali tieto: Veľká Homola (709 mnm), Skalnatá(704 mnm), Čertov kopec (752 mnm), Javorina(703 mnm) a Čmeľok(709 mnm).

    Decembrový sobotný deň ako stvorený na leňošenie v posteli. Teda hmly a zima mimo vykúrenej miestnosti. No a navyše rozmočený terén a plno blata. Aj preto som okresával zo vzdialenosti a radšej volil príjemnejšiu prechádzku výletným krokom. Ale aj to leňošenie bolo, moc sa mi vstávať nechcelo a tak som sa na Zochovu chatu dostal až pred desiatou hodinou.

  • V Nižnej boci sme absolvovali iba pár výletov.

  • Pod Hrubým vrchom. Pánsky diel na dosah. V pozadí Kremnické vrchy (tiež na dosah)Výlet z Banskej Bystrice na Donovaly autobusom. Nakoľko deň predtým pršalo až do noci, obával som sa rozmočených chodníkov a mokrej trávy. Tráva sa nepotvrdila, chodníky iba na niektorých miestach. Inakšie bol deň ako vyšitý, aj keď vietor už bol trochu studený. Výhľady boli takmer až neskutočné, čo ocenil predovšetkým syn, ktorý chcel zažiť nejaké zaujímavé námety na fotky.

    Z osady Donovaly zelenou značkou cez osadu Buly, cez Krčahy a popod Jelenskú skalu až do rekreačného strediska na Šachtičkách, a modrou značkou na Pánsky diel a prudko dolu do Sásovej na MHD.

  • Brezová pod BradlomZ Bratislavy do Brezovej pod Bradlom autobusom. V Brezovej pod Bradlom okolo tržnice a WC na námestie k rozcestníku. Tam doprava červenou značkou (Štefánikova magistrála) na začiatok obce k pumpe a šikmo doľava k rozpadnutému rekreačnému zariadeniu Mladosť. Asfaltom prudko hore na Dlhé Rovne. Odtiaľ ešte asfaltom na najbližší kopec a ďalej príjemnou lesnou cestou cez Skalieaž po odbočku k Dobrovodskému hradu. Prechádzka k hradu a návrat na rovnakú odbočku. Klesanie do dediny Dobrá Voda. Zaujímavý cintorín. V Dobrej Vode otvorená krčma. Trochu nakyslastý Bažant, ale funkčné WC. Pokračovanie asfaltom cez dedinu na Mihalínovúa neskôr úmorným asfaltom k horárni Dolná Raková (ŽST Buková). Cez kopec do dediny Cerováa asfaltom cez Bukovú, okolo kameňolomua Bukovej-Mlynov na lesnú cestu smer Záruby. Odtiaľ hore až na rozcestie so žltou pod Havraňou skalou. Nakoľko sa koleno znova začalo ozývať, spod Havranej skaly som to zvrtol rovno dole do Smoleníc.

  • BradloVýlet autobusom do Brezovej pod Bradlom. Nakoľko 4-hodinová túra do Myjavy sa mi zdala nie dosť vhodná na vyplnenie sobotného dňa, vybral som sa ešte na malý okruh okolo Brezovej pod Bradlom. Červenou značkou až po Mladosť, odtiaľ modrou cez Dlhé Rovné a Komárovúpo Dvoly. Tu ešte kúsok hore asfaltkou k pamätníku SNP. Odtiaľ som sa vrátil asfaltkou do Brezovej pod Bradlom.

     

     

    Až potom som z Brezovej pod Bradlom pokračoval červenou značkou hore na Bradloa ďalej cez Jandovu dolinu a Polianku až do Myjavy. Autobusom naspäť do Bratislavy.

  • DevínMimoriadne krátky novembrový výlet v pomerne peknom počasí. Nakoľko som mal z dúbravskej malty doobedné voľno, vybral som sa na približovací výlet. Za cieľ som si zvolil Devín, kde som už nejaký ten piatok nebol. Asfaltkou spod hradu Devín až ku kostolu metodického Cyra. Neďaleko odtiaľ veľká pamätná ceduľa, vraj na tejto fare čosi napísal Bernolák. A na okolitých domoch nič. Ani len zmienka o tom, že tam ktosi čosi napísal. Napríklad list frajerke. Prípadne aspoň vianočnú pohľadnicu. Na tom Devíne teda museli byť ostatní ľudia asi negramotní.

    Z Devínasom to vzal po červenej značke až na Devínsku Kobylu. Neerdžala, ale na druhej strane je potrebné povedať, že už ani tie výhľady nie sú také, ako si ich pamätám z minulosti. Po chodníkoch trochu blata, ale treba povedať, že z tej malty som sa neskôr vracal špinavší. Najviac blata bolo od konca Devína po rozcestie Úzky les, prameň. Od rozcestia trochu hore kopcom, neskôr takmer rovinka. Potom nepríjemným úvozom pod Devínsku Kobylu. Nepríjemný preto, lebo skaly v ňom prikrylo lístie a tak som nevidel, kam stupiť a kam radšej nie.

  • Vápeč - pohľad na západ (ale kľudne aj na východ, sever alebo juh)Výlet do Strážovských vrchov na pokračovanie Cesty hrdinov SNP. Začiatok túry vo Veľkom Košeckom Podhradí (nakoľko sem som sa vedel pomerne dobre dostať autobusom - ak samozrejme dvojnásobné prestupovanie možno nazvať ako dobré), aby som sa trochu pokochal ruinami Košeckého hradu.

    Odtiaľ cez samotný Košecký hrad do osady Háj a žltou pod Vápeč a červenou na samotný Vápeč. Po niekoľkých výhľadoch zo zatiahnutého vrchu Vápeč červenou naspäť dolu až do Hornej Poruby, cez sedlo Omšenská Baba a cez Kamenné vráta až do Trenčianskych Teplíc. Tu počkať na autobus do Trenčína a vlakom naspäť.

  • Čertov kopec

    Túra z Rohožníka do Bratislavy. Na mňa typický chaotický začiatok, avšak našťastie dobrý koniec. Teplotu v Bratislave hlásili cez 36 stupňov oficiálne, takže na rozpálenom asfalte som mohol očakávať o čosi viac. Pôvodne som plánoval výlet do Považského Inovca s príchodom cez Beckov do Nového Mesta nad Váhom. Ale pri takýchto teplotách by bol posledný úsek z Beckova po slnečných cestách bez výraznejšieho tieňa pravdepodobne utrpením. A tak som sa pomerne operatívne rozhodol pre zmenu trasy - Z Uhlísk po Tlmače po výrazne lesnej turistickej ceste. Nuž ale v tom teple som v noci nejak nemohol zaspať a s nedostatkom spánku prichádzajú aj náhle vnuknutia a tak som usúdil, že trasa je to pomerne pekná, avšak asi bude málo chodená, tým pádom dosť zarastená. No a v kraťasoch to bude zas nepríjemné. A navyše príchod autobusu do Uhlísk je až o desiatej, teda takmer celá túra by viedla v tej najhorúcejšej časti dňa. A tak som prestavil budík a rozhodol sa, že zhruba 7:45 mi ide autobus do Rohožníka. Odtiaľ teda buď do Modry, prípadne až do Pezinka - cieľ zvolím cestou.

  • Machnáč

    Trochu upršaný a mokrý výlet. Ale musím uznať, že ten výlet za to nemohol. Nakoľko meteorológovia celý týždeň dopredu predvídavo predpovedali prevažne jasno, naplánoval som si výlet do Bielych Karpát, aby som prešiel ďalšiu časť Cesty hrdinov SNP. Deň dopredu síce rosničkári svoju predpoveď korigovali, vraj na severe územia môže aj zapršať, ale nejako som sa spoliehal na to, že Trenčínaž tak veľmi na severe neleží a že bude teda nanajvýš hmlisto. Aj tak bolo. Zamračená obloha a lenivé mraky dávali nádej, že sa bude dobre šliapať.

     

    V Trenčínesom mal medzi odchodom môjho vlaku ďalej do Košíc a odchodom autobusu do Vlčieho vrchu takmer hodinu času, a tak aby som nemusel vysedávať na stanici ako nejaký bezdomovec, som si dal ešte kratšiu prechádzku po najbližšom okolí.

  • Ostrý kameňSobotňajší jesenný výlet zo Smoleníc cez Havraniu skalu, Havranicu, Záruby, Brezinky, Amonovu lúku, Roštún a sedlo Skalka do Rohožníka. Pôvodne som tento úsek Cesty hrdinov SNP išiel iba po Mesačnú lúku, odkiaľ som uhol do Častej. A tak som bol zvedavý, ako prejdem ešte trochu ďalej, cez Roštún až po sedlo Skalka (a dolu na bus do Rohožníka). Autobusom z Bratislavy o 7:20 a tak pred deviatou vyrážam.

  • ČičmanyMájový výlet do Strážovských vrchov, teraz to bolo pokračovanie Cesty hrdinov SNP zo Zliechovacez Strážov do dediny Čičmany a cez sedlo Javorinky, Javorinu, popod Čelo a Homôlku do Fačkovského sedla.

    Ráno vlakom z Bratislave po šiestej, prestup v Trenčíne a Ilave. V Ilave som myslel, že v miestnom Lidli doplním nejaké tekutiny, ale Lidl je po novom presťahovaný a tak zostala iba otvorená krčma s kofolou a WC. Príchod do Zliechova pred desiatou hodinou. Ešte počkať, kým sa preladia satelity a vyrážam.

    Nakoľko túra viedla cez najvyšší vrch Strážovských vrchov, výlet by som pracovne nazval ako Zlet k perníkovej chalúpke.

  • ZliechovSobotný výlet do Zliechova. Odtiaľ naspäť červenou značkou označujúcou Cestu hrdinov SNP až na Vápeč, nakoľko pri poslednom výlete (Košecké Podhradie - Vápeč - Trenčianske Teplice) bol Vápeč v mrakoch. Tentoraz bolo počasie ukážkové. Z Vápča naspäť na Srvátkovú lúku a modrou až k chate Homôlka, kde som počkal na autobus do Ilavy.

    Vystupoval som niečo po 10 hodine v Zliechove na konečnej. Že prečo na konečnej? Nuž, niektorý z mojich ďalších výletov bude smerovať na Strážov a potom aspoň ušetrím pár minút po červenej. Teda, nie že by mi na tom asfalte až tak záležalo, ale aj tých 700 vzdialenostných a 20 výškových metrov človeka poteší.