Stefanynka - výber z výletov
Zo Senice do Závodu Záhoráckou magistrálou
- Podrobnosti
- Kategória: Biele Karpaty
Trochu lenivý výlet a hodne asfaltový a pieskový. Prečo lenivý? Nuž, len deň dopredu som si po správach z rádia uvedomil, že je Pohoda. Teda opäť plné vlaky smerom na Trenčín a poobede snáď aj naspäť. A tak som hľadal alternatívy a zostalo ich iba pár. Nakoniec som si vybral Záhorácku magistrálu.
Jej časť som už išiel (výlet z Vrboviec so Skalice) a demokraticky som sa rozhodol, že tentoraz to bude opačný koniec - teda zo Senice do Závodu, odkiaľ je lepší spoj domov. Podľa mapy okolo 40 kilometrov. Aby som to nemal také ľahké, tak som zvolil neskorší vlak s príchodom do Senice až o desiatej. Teda, preto lenivý.
No a prečo asfaltový a pieskový? To sa dočítate ďalej.
Zo Zliechova na VÁPEČ a k chate Homôlka
- Podrobnosti
- Kategória: Strážovské vrchy
Sobotný výlet do Zliechova. Odtiaľ naspäť červenou značkou označujúcou Cestu hrdinov SNP až na Vápeč, nakoľko pri poslednom výlete (Košecké Podhradie - Vápeč - Trenčianske Teplice) bol Vápeč v mrakoch. Tentoraz bolo počasie ukážkové. Z Vápča naspäť na Srvátkovú lúku a modrou až k chate Homôlka, kde som počkal na autobus do Ilavy.
Vystupoval som niečo po 10 hodine v Zliechove na konečnej. Že prečo na konečnej? Nuž, niektorý z mojich ďalších výletov bude smerovať na Strážov a potom aspoň ušetrím pár minút po červenej. Teda, nie že by mi na tom asfalte až tak záležalo, ale aj tých 700 vzdialenostných a 20 výškových metrov človeka poteší.
Dvojdňový výlet z Brúsneho cez Machnáč a Veľkú Javorinu do Myjavy
- Podrobnosti
- Kategória: Biele Karpaty
Dvojdňová túra v Bielych Karpatoch. Už dávnejšie som pokukoval po pokračovaní Cesty hrdinov SNP na Českej strane. Je to zhruba 50-kilometrový úsek so solídnym prevýšením, ktorý ale pre nás, bežných turistov je ako jednodňový takmer nedosiahnuteľný. Ja viem, že v rámci Trnavskej stovky dokážu borci spraviť vzdialenosť Bratislava - Trenčín (tuším čosi cez 170 kilometrov) na jeden záťah, ale nie každý je profi cross-country-bežec, niekto sa chce aj kochať a podobne. No a teraz sa ukazoval prima víkend, navyše polovička zamestnaná upratovaním po maľovaní ma sama vyháňala, aby som jej nezavadzal.
Zvolil som variant od Trenčína, konkrétne z Brúsneho. Itinerár teda znel: Z Brúsneho zelenou značkou na sedlo i samotný vrch Machnáč, a červenou cestou Hrdinov SNP na Kykulu, k chate Výškovec, na Mikulčin vrch, Troják, Lopeník, Obecní háj, na vyhliadku u Křížku, cez rozcestník Březová bus, na vyhliadku Obecnice, cez Hrabinu (Javořinu), Kamennú boudu a okolo Bětina javoru na Veľkú Javorinu a k Holubyho chate, cez Dibrovov pomník, Čupec, Vrch Slobodných, ďalšiu Hrabinu a Sovinec do Myjavy.
Z Košeckého Podhradia cez VÁPEČ do Trenčianskych Teplíc
- Podrobnosti
- Kategória: Strážovské vrchy
Výlet do Strážovských vrchov na pokračovanie Cesty hrdinov SNP. Začiatok túry vo Veľkom Košeckom Podhradí (nakoľko sem som sa vedel pomerne dobre dostať autobusom - ak samozrejme dvojnásobné prestupovanie možno nazvať ako dobré), aby som sa trochu pokochal ruinami Košeckého hradu.
Odtiaľ cez samotný Košecký hrad do osady Háj a žltou pod Vápeč a červenou na samotný Vápeč. Po niekoľkých výhľadoch zo zatiahnutého vrchu Vápeč červenou naspäť dolu až do Hornej Poruby, cez sedlo Omšenská Baba a cez Kamenné vráta až do Trenčianskych Teplíc. Tu počkať na autobus do Trenčína a vlakom naspäť.
Z Banskej Štiavnice cez Sklené Teplice do Žiaru nad Hronom
- Podrobnosti
- Kategória: Štiavnické vrchy
Výlet z Banskej Štiavnice cez Sklené Teplice do Žiaru nad Hronom. Začiatok výletu bol celkom sľubný, hlavne ten asfalt až po vrch Námestia sv. Trojice. Potom som pochopil, že tie potôčiky stekajúce po ceste by mohli značiť aj to, že tie včera končiace búrky neboli až také bezvýznamné, ako som si myslel, keď som si obúval nízke tenisky.
K prameňu Nepomuckého som po zaliatej ceste ledva preskákal, aby som si mohol načapovať. Na druhej strane treba povedať aj to, že prameň pretekal každou skulinou a litrovka bola v okamihu plná. No a ešte kus blata bolo po sedlo Červená studňa. Tu som revidoval môj pôvodný plán, že ešte pôjdem pozrieť na Paradajs, nakoľko som ho minule nejako obišiel.
Túra z Čertova cez Javorník do Makova
- Podrobnosti
- Kategória: Javorníky
Sobotná túra vlakom do Púchova a autobusom do Čertova. Príchod už klasicky o cca 8:41. Potom ešte počkať, kým sa preladia satelity. Nakoľko som sa spoliehal na to, že mám pomerne čerstvé baterky v GPS, tak prvý šok nastal, keď som zistil, že sú takmer úplne vybité. Našťastie som si vzal dve sady náhradných. Druhý šok prišiel vo chvíli, keď som vymenil akože čerstvú sadu. Tá ukazovala, že zostáva zhruba štvrtina šťavy. Našťastie, po chytení satelitov sa spotreba umúdila a vydržali až niekde pred Malý Javorník. Tu som s malou dušičkou použil tretiu sadu, ale tam bola asi trištvrťka a tak mi vydržali až po koniec túry.
Z Čertova k Čertovým skalám cez Makytu a Pulčiny
- Podrobnosti
- Kategória: Javorníky
Ako sa dostať na dobrý výlet - to vie každý. Ale ako si spraviť čertovsky dobrý výlet... Takže takto. Základom je začať na sto percent. V prostrednej časti treba ešte pridať čosi navyše a záver - ten musí gradovať.
Takže začiatok na Čertove. V strednej časti Makyta a Pulčínske skaly, no a v závere Čertove skaly. Komu by ani to nestačilo, tak na úplný záver od Čertových skál po chodníku popri ceste až do Horní Lidče som tiež spomínal snáď všetkých čertov 
.
Z obce Doľany do Rohožníka popod Klokočinu
- Podrobnosti
- Kategória: Malé Karpaty
Výlet pracovne nazvaný aj ako Ompitálske zaujímavosti.
Nakoľko chrípková epidémia poľavila, dokonca slnko a vietor aj mierne osušili chodníky, vybral som sa na jeden nenáročný marcový výlet. Autobus do obce Doľany išiel niečo po ôsmej hodine. Odtiaľto som mal naplánovanú prechádzku po väčšinou už osušených chodníkoch, keďže ešte nedávno sa aj v nižších polohách vyskytovalo blato.
Výlety z hotela Alkyon Beach na severe Korfu
- Podrobnosti
- Kategória: 2016, hotel Alkyon Beach, Korfu
V roku 2016 som absolvoval dve kratšie pešie prechádzky do okolia strediska Agios Georgios ton Pagi. Jedna bola na oslí chodník (zvaný Kalderimi) smerom na Krini a Paleokastrisu.
Druhá prechádzka bola do Porti Timoni, kde sa nachádza fotogenická dvojitá zátoka. No a okrem toho sme jeden deň obetovali na auto a na obzretie menovca nášho strediska na juhu ostrova, kde sme už nejakú tú dovolenku v minulosti prežili. Tam sme sa vybrali skratkou cez sever ostrova, aby sme sa na vlastné oči presvedčili, že aj Peroulades nie je to, čo voľakedy bývalo.
Z hotela Alkyon Beach na Kalderimi
Prvý výlet som absolvoval doobeda po raňajkách. Vydal som sa miestnou asfaltovou komunikáciou od hotela popri mori na juh. Tu boli pomerne pekné a hlboké pieskové pláže, v mori občas lemované pieskovcovými platami, občas skalami. Popri asfaltke viedol pomerne schodný chodník lemovaný lavičkami. Na druhej strane cesty boli nejaké apartmánové domy i taverny, avšak väčšina z nich bola do polovice či celkom zavretá. Popri ceste sa váľala vkusne pohodená čierna plastová hadica - ako ostatne v celom Grécku.
Výlet na PSILORITIS so Stefanynkou a neskôr do jaskyne Sfendoni (Zoniana)
- Podrobnosti
- Kategória: 2016, hotel Agelia Beach, Sfakaki, Kréta
Výlet na Psiloritis (mount Ida) som začínal skoro ráno. Vstával som niečo po tretej ráno, aby som pred štvrtou vyrazil. Slnko vychádzalo čosi po šiestej hodine a na kopcoch býva ešte dosť tma. Cestu som počítal na dve hodiny. Je to síce iba okolo 70 kilometrov, ale potme, na neznámych kľukatých cestách a bez navigátora (iba s GPS). Nakoniec mi cesta zo Sfakaki cez Panormo, Peramu, Axos, Anogiu na planinu Nida tie dve hodiny skutočne aj trvala. Ale je potrebné tiež povedať, že najviac ma zdržal posledný úsek od Anogie na planinu Nida. Zistil som tiež, že odporúčanie baby z pôžičovne, aby som volil vyššiu triedu auta som mal poslúchnuť. Lebo vyššia trieda - predpokladám že aj lepšie svetlá. Tie na mojom aute - nič moc. Ale poporiadku.
Výlet z Banskej Štiavnice cez TANÁD do Žarnovice
- Podrobnosti
- Kategória: Štiavnické vrchy
Ďalšia z túr v Štiavnických vrchoch. No to som si dal. Predpokladal som, že keď sa už o modrú značku v týchto vrchoch nestarajú (pozri Priesil), že aspoň červená bude ich obľúbená farba. V podstate aj tak bolo. Ale asi je to všetko naopak. Kým na výlete cez Priesil som bojoval s pomerne dobre vyznačenou trasou neprechodeným lesom, tu trasa nebola vyznačená takmer vôbec. Miestami to bolo neprechodené rovnako. A navyše, predposledná časť trasy cez Kojatín bola miestami takmer nepriechodná (nielen neprechodená). S tou farbou sa musia miestni značkári asi radovať na streche svojho baráčiku. Pretože na prevažnej časti trasy červená značka neslúžila na orientáciu, ale iba na potvrdenie toho, že až doposiaľ ste nezablúdili. Ak som sa dostal domov, tak len vďaka mapovým podkladom freemap v GPS. Ale poporiadku.
Z Banskej Štiavnice cez Iliju na SITNO a späť do Banskej Štiavnice cez sedlo Krížna
- Podrobnosti
- Kategória: Štiavnické vrchy
Konečne mi to vyšlo. Vzhľadom na skutočnosť, že na Sitne som nebol už niekoľko desaťročí a že z vtedajšieho výletu si už toho moc nepamätám, tak mi zrazu prialo aj počasie, dokonca som si nezabudol nastaviť budík na správny čas. K tomu ešte nemeškal ani vlak a po nejakých minútach som sa v poriadku dostal aj na autobus do Banskej Štiavnice.
Trasú výletu som mal naplánovanú tak, aby som sa nemusel vracať úplne rovnakou cestou aj zo Sitna, teda volil som variant cez Iliju a hrad Sitno. Nakoľko som nenašiel vhodný spoj po Antol (odkiaľ by to bolo pohodlnejšie a čistejšie), tak som časť trasy absolvoval asfaltom medzi Štefultovom a Ilijou. Zo Sitna som zvolil variant do sedla Krížna modrou a zeleným chodníkom dr. Téryho do Štiavnice, aby som nemusel ísť už absolvovanou časťou Rudnej magistrály zo sedla krížna cez Klinger do Banskej Štiavnice.
Výlet z Vlčieho vrchu cez Výškovec do Melčíc
- Podrobnosti
- Kategória: Biele Karpaty
Marcový výlet do Bielych Karpát. Vlakom do Trenčína a autobusom z Trenčína do Vlčieho vrchu. Vystupujem približne 9:20. Na začatie túry dosť neskoro, ale nakoľko posledné dni boli pomerne suché, dúfal som, že sa mi zadarí trochu si pohnúť, aby som chytil vlak z Melčíc o 17. hodine tak, aby som sa do 20. hodiny dostal naspäť do Bratislavy. Predchádzajúci spoj mi išiel o 16. hodine a to sa mi zdalo príliš skoro.
Nakoniec to dopadlo inakšie. Ale najradšej by som sa vyfliaskal. Na spodok mapy som si totiž napísal odchody z Melčíc (rozumej vlaky). A pre istotu pripísal aj ten 15:58. Nakoniec som ho stíhal, aj keď cez dedinu na stanicu som sa už rútil ako odtrhnutý vagón. Prídem na stanicu - a nič. Skontrolujem elektronický cestovný poriadok - ježkovy oči - to bol autobus zo zastávky, ktorou som prechádzal pred piatimi minútami...
Z Vlčieho vrchu cez Machnáč do Trenčína
- Podrobnosti
- Kategória: Biele Karpaty
Trochu upršaný a mokrý výlet. Ale musím uznať, že ten výlet za to nemohol. Nakoľko meteorológovia celý týždeň dopredu predvídavo predpovedali prevažne jasno, naplánoval som si výlet do Bielych Karpát, aby som prešiel ďalšiu časť Cesty hrdinov SNP. Deň dopredu síce rosničkári svoju predpoveď korigovali, vraj na severe územia môže aj zapršať, ale nejako som sa spoliehal na to, že Trenčín až tak veľmi na severe neleží a že bude teda nanajvýš hmlisto. Aj tak bolo. Zamračená obloha a lenivé mraky dávali nádej, že sa bude dobre šliapať.
V Trenčíne som mal medzi odchodom môjho vlaku ďalej do Košíc a odchodom autobusu do Vlčieho vrchu takmer hodinu času, a tak aby som nemusel vysedávať na stanici ako nejaký bezdomovec, som si dal ešte kratšiu prechádzku po najbližšom okolí.
Výlety na Kréte zo strediska Kavros v roku 2015
- Podrobnosti
- Kategória: 2015, hotel Sandy Beach, Kavros, Kréta
Prechádzka po pláži východným smerom
Výlet západným smerom (do mestečka Georgioupolis) som absolvoval vlani (pozri výlety zo strediska Kavros v roku 2014). A tak som tento rok zvolil východný variant prechádzky, veď podľa mapy by ma mohla čakať až 10 kilometrov dlhá piesočná pláž. Skutočnosť je trochu komplikovanejšia a v easy variante aj podstatne kratšia. Takže prechádzku som nazval ako Neslávnu.
Za hotelom Sandy Beach pokračuje piesková pláž ešte niekoľko sto metrov. Potom začínajú pribúdať kamienky, neskôr väčšie kamienky, veľké okruhliaky a ešte väčšie okruhliaky. Okrem opustenej časti pláže sa prechádza okolo niekoľkých polorozpadnutých hotelov (možno aj polopostavených, kto to má z tej trčiacej armatúry poznať) a dokonca aj jedného funkčného hotela. Ruská klientela lámajúca si dolné končatiny na pomerne veľkých šutroch sa čudovala, že kde sa tu tak náhle beriem. Od tohto miesta sa dalo pokračovať ešte zo 200 až 300 metrov, keď ma zastavil malý výbežok s budovou. Tá vyzerala síce tiež ako polorozpadnutá, avšak s funkčným štekajúcim psom. A tak som to radšej otočil, vrátil sa k ruskohovoriacemu hotelu a popri ňom zamieril do vnútrozemia. Cestou ma upútala ceduľka, vraj Pozor kone - môžu hrýzť. Pred National road som sa ešte raz skúsil vybrať východným smerom, ale druhý pes na miestnej komunikácii ma odradil úplne a tak som sa vrátil do západnej civilizácie, náručia hotela a čapovaného piva. Prechádzka hore-dolu merala spolu okolo 5 kilometrov.
Z Rohožníka cez Babu na Kamzík
- Podrobnosti
- Kategória: Malé Karpaty
Túra z Rohožníka do Bratislavy. Na mňa typický chaotický začiatok, avšak našťastie dobrý koniec. Teplotu v Bratislave hlásili cez 36 stupňov oficiálne, takže na rozpálenom asfalte som mohol očakávať o čosi viac. Pôvodne som plánoval výlet do Považského Inovca s príchodom cez Beckov do Nového Mesta nad Váhom. Ale pri takýchto teplotách by bol posledný úsek z Beckova po slnečných cestách bez výraznejšieho tieňa pravdepodobne utrpením. A tak som sa pomerne operatívne rozhodol pre zmenu trasy - Z Uhlísk po Tlmače po výrazne lesnej turistickej ceste. Nuž ale v tom teple som v noci nejak nemohol zaspať a s nedostatkom spánku prichádzajú aj náhle vnuknutia a tak som usúdil, že trasa je to pomerne pekná, avšak asi bude málo chodená, tým pádom dosť zarastená. No a v kraťasoch to bude zas nepríjemné. A navyše príchod autobusu do Uhlísk je až o desiatej, teda takmer celá túra by viedla v tej najhorúcejšej časti dňa. A tak som prestavil budík a rozhodol sa, že zhruba 7:45 mi ide autobus do Rohožníka. Odtiaľ teda buď do Modry, prípadne až do Pezinka - cieľ zvolím cestou.
Výlet z Podhradia cez Vtáčnik a Buchlov do obce Oslany
- Podrobnosti
- Kategória: Vtáčnik
Sobotný výlet na Vtáčnik s dlhším cestovaním ako šliapaním. Prvý autobus mi odchádza o piatej, ale to je potrebné sa naňho dostať. Nočné autobusy síce idú každú hodinu, ale to je predsa-len ďalšia hodina k dobru. Takže budík nastavujem na 3:30. Čo však s tým, keď som už o jednej hore a zaspať nie a nie. A tak vstávam o čosi skôr a vyrážam časť trasy pešo. Bratislava, čas niečo po štvrtej. Veľká časť bratislavčanov ešte spí vo svojej posteli. Ale časť aj v tráve pri chodníku, prípadne na lavičke na zastávke. Toho sa snažia ošacovať dvaja maníci, ale nejako sa nedarí. Autobus ide presne. Cena niečo pod 10 Eur, miesta na sedenie v pohode. Trochu sa autobus naplní až v Piešťanoch. Mám smolu, lebo si ku mne prisadá nejaký maník. Na prvý pohľad v poriadku, ale zápach jak z bezdomovca. Našťastie vysadá v Topoľčanoch. Môj prvý cieľ je až v Novákoch. Vystupujem oproti železničnej stanici a nestíham sa čudovať. Námestíčko rozdelené na autobusovú stanicu. Po obvode 5 či 6 zastávok. Ale ktorá je tá moja?
Výlet z Mníchovej Lehoty cez Inovec a Pánsku Javorinu do Bezovca
- Podrobnosti
- Kategória: Považský Inovec
Pôvodne som plánoval ísť túto trasu opačne. Teda z Bezovca do Mníchovej Lehoty. Do Bezovca je síce neskorší príchod (o 10. hod, teda aj odchod z Bratislavy je takmer o 8. hodine), ale z Mníchovej Lehoty je lepšie spojenie domov. Ale pred výletom som sa rozhodol pre opačný variant. Jednak sa do Mníchovej Lehoty dá dostať pomerne dobre a na túru sa dá vyraziť už o 8.30 (teda o hodinu a pol skôr) a z Bezovca idú dva posledné autobusy o 16 hodine a o 18.45 (ten s príchodom do Bratislavy o 22 hodine). Ten prvý autobus bol skôr z hranice snov, ale ten druhý vyzeral reálne, veď trasa mala trvať takmer 9 hodín (podľa niektorých máp až čosi vyše 10 hodín). Rosničkári hlásili na sobotu pekné slnečné počasie, cez týždeň predtým moc nepršalo, takže chodníky mohli byť suché.
Túto trasu som predtým ešte nešiel, takže som spoliehal hlavne na značenie a GPS. Oba faktory nesklamali, aj keď chybičky sa našli.
Výlet z Vlárskeho prúsmyku cez Vršatec, Červený kameň a Lednicu do Púchova, 2015
- Podrobnosti
- Kategória: Biele Karpaty
Krátky výlet do Vršatských bradiel. Pôvodne som si ho naplánoval na minulý rok, reku zveziem sa do Vršatského Podhradia a odtiaľ prechádzkovým krokom až do Púchova. Ale nejako mi to na časovo nevyšlo, potom prišli Vianoce a tak. No a tento týždeň sa všetko zdalo, že by sa to aj mohlo podariť. Trochu strašili meteorológovia, vraj sneženie a pomerne silný nárazový vietor, ale veď z trasy sa dá kdekoľvek uhnúť do civilizácie. Po minulotýždňových Malých Karpatoch som dúfal, že aj ten terén nebude až taký blatistý, veď malo fúkať a nočné teploty pod nulou mohli terénu pomôcť. Nepomohli. Ani trochu. Aby som mal o čom premýšľať, zvolil som dlhší variant z Vlárskeho prúsmyku na Vršatec a pôvodnou trasou až do Púchova.
Z Brezovej pod Bradlom do Smoleníc
- Podrobnosti
- Kategória: Malé Karpaty
Z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom autobusom. V Brezovej pod Bradlom okolo tržnice a WC na námestie k rozcestníku. Tam doprava červenou značkou (Štefánikova magistrála) na začiatok obce k pumpe a šikmo doľava k rozpadnutému rekreačnému zariadeniu Mladosť. Asfaltom prudko hore na Dlhé Rovne. Odtiaľ ešte asfaltom na najbližší kopec a ďalej príjemnou lesnou cestou cez Skalie až po odbočku k Dobrovodskému hradu. Prechádzka k hradu a návrat na rovnakú odbočku. Klesanie do dediny Dobrá Voda. Zaujímavý cintorín. V Dobrej Vode otvorená krčma. Trochu nakyslastý Bažant, ale funkčné WC. Pokračovanie asfaltom cez dedinu na Mihalínovú a neskôr úmorným asfaltom k horárni Dolná Raková (ŽST Buková). Cez kopec do dediny Cerová a asfaltom cez Bukovú, okolo kameňolomu a Bukovej-Mlynov na lesnú cestu smer Záruby. Odtiaľ hore až na rozcestie so žltou pod Havraňou skalou. Nakoľko sa koleno znova začalo ozývať, spod Havranej skaly som to zvrtol rovno dole do Smoleníc.
Windberg v pohorí Schneealpe z Altenbergu
- Podrobnosti
- Kategória: Schneealpe
Výlet do blízkeho pohoria Schneealpe (hneď čoby kameňom dohodil za Raxom) a výstupom z dediny Altenberg am der Rax priamo na planinu Schneealpe a na jej najvyšší kopec Windberg (1903 metrov nad morom). Odtiaľ cez chatu Schneealpenhaus, cez chodník Panoramaweg a okolo Kutaschhutte zostup naspäť do Altenbergu.
Barenlochsteig, Habsburghaus, Heukuppe a Gamsecksteig, 2011
- Podrobnosti
- Kategória: Rax - Heukuppe, Predigtstuhl a planina
Pohorie Rax - Barenlochsteig, Habsburghaus, Heukuppe a Gamsecksteig z Hinternasswaldu začiatkom októbra 2011. Ferata (klettersteig) Barenlochsteig použitá na výstup na planinu od parkoviska v Hinternasswalde, prechod k chate Habsburghaus a odtiaľ na Heukuppe a ferata Gamsecksteig využitá na zostup k autu do Hinternasswaldu.
Na Hochschwab cez G-Hacktes klettersteig, 2010
- Podrobnosti
- Kategória: Hochschwab
Hochschwab v nedohľadne (alebo Stefanynka pred cestou)
Sparný júlový týždeň, teploty sa šplhajú nad tridsať stupňov (samozrejme Celzia, v iných systémoch by to bolo ale tiež zaujímavé), ale čo je hlavné, už pomerne dosť dlho nepršalo a najbližšie dni ani pršať v okolí Hochschwabu nemá. Pripravím teda mapu Hochschwabu od F&B, dobijem baterky do GPS a sme pripravení. Keďže svokor v starej Favoritke nemá využiteľný konektor na nabíjanie, nevenujem GPS veľkú pozornosť, mysliac si v sladkej nevedomosti, že sa do cieľa nejako dostaneme a ostatné problémy hravo vyriešime. Všetko bude OK. A tak so svokrom veľmi skoro ráno vyrážame...