Hochschwab v nedohľadne (alebo Stefanynka pred cestou)

HochschwabSparný júlový týždeň, teploty sa šplhajú nad tridsať stupňov (samozrejme Celzia, v iných systémoch by to bolo ale tiež zaujímavé), ale čo je hlavné, už pomerne dosť dlho nepršalo a najbližšie dni ani pršať v okolí Hochschwabu nemá. Pripravím teda mapu Hochschwabu od F&B, dobijem baterky do GPS a sme pripravení. Keďže svokor v starej Favoritke nemá využiteľný konektor na nabíjanie, nevenujem GPS veľkú pozornosť, mysliac si v sladkej nevedomosti, že sa do cieľa nejako dostaneme a ostatné problémy hravo vyriešime. Všetko bude OK. A tak so svokrom veľmi skoro ráno vyrážame...


Cesta na Hochschwab (Bratislava - Bodenbauer)

Vyrážame z Bratislavy na diaľnicu do Viedne, potom smer Graz , odbočka smerom na Glognitz (túto cestu poznáme, už sme ju dvakrát absolvovali, prvýkrát výlet na Schneeberg dolinou Weichtalklamm, druhýkrát na Heukuppe), pokračujeme rovno cez Semmering smer Bruck. So sebou máme starú mapu Rakúska , ale vzhľadom na prítomnosť GPS naozaj iba pre istotu. Ja som tadiaľto svojho času už išiel na výlet do Mixnitzu, na Hochlantsch a Barenschutzklammu, takže som si ešte dosť pamätal. Vedeli sme, že pred tunelom pri Kapfenbergu treba odbočiť doprava a dostať sa na cestu vedúcu do Mariazellu. GPS som preto kvôli baterkám zapínal až pred Kapfenbergom. Do GPS ťukám mesto Ilgen a celý naradostnený sledujem, ako nás šipka navádza po diaľnici. Už vidíme tunel, pred tunelom je odbočka so smerom Kapfenberg, aj Mariazell tam je. Ibaže šipka GPS pokračuje priamo po diaľnici. Spomaľujeme, premýšľame, nakoniec sa so svokrom zhodneme, že asi máme starú mapu a v novších mapových podkladoch GPS bude určite nejaká nová cesta po obchvate Kapfenbergu. Pokračujeme teda rovno cez tunel po diaľnici do Brucku a ďalej smerom na Leoben. Tu nám to už nedá a tak otáčame auto a po miestnych cestách sa vraciame cez Bruck. Občas aj vidíme šipky smer Mariazell, ale iba veľmi riedko. Stačia na to, že nás privedú naspäť na diaľnicu s po tuneli pri Kapfenbergu už odbočujeme na správnu cestu. Prechádzame Kapfenbergom a plní neistoty pokračujeme kľukatou cestou na Mariazell. Aspoň si to myslíme, chýbajú tu totiž akékoľvek ceduľky, smerovníky, dokonca aj označenia usadlostí, cez ktoré prechádzame. Jedinú nádej nám dáva pekný cyklochodník vedľa cesty. Dúfame, že povedie do blízkych kúpeľov Aflenz Kurort. Skutočne, zanedlho prichádzame k návestiu, že za nejaké 3 kilometre prídeme do mestečka Thorl, odkiaľ je odbočka doľava do Sankt Ilgenu (a Bodenbaueru), rovno prídeme do spomínaných kúpeľov.

V obci Thorl je neprehliadnuteľná odbočka doľava (v strede pravotočivej zákruty, vľavo je tiež nejaký polorozpadnutý hrad), ale značená dobre a pomaly prechádzame smerom na Bodenbauer. Asi trikrát sa dostávame do obce Sankt Ilgen (ktovie, koľko takých tu v širšom okolí ešte je - a teda do ktorej nás vlastne viedla navigácia GPS) a pokračujeme príjemnou asfaltkou údolím. Pred nami už vidieť južné biele svahy pohoria Hochschwab, ktoré nádherne kontrastujú s modrou oblohou. Cesta pred nami je pekná, avšak my sa vlečieme tridsiatkou, kvôli obmedzeniu rýchlosti v pásme vodného zdroja. Konečne vidíme skupinu usadlostí - Gasthaus Bodenbauer - a vpravo aj vľavo od cesty poloprázdne parkoviská. Vyberieme si miesto, zaparkujeme, prezujeme, prebalíme, niečo do brucha (pre niekoho prvé jedlo) a vyrazíme. Je presne 7.40.

Parkovisko pri Gasthofe Bodenbauer. Vľavo Zinken - rakúsky Kriváň


Od Bodenbaueru k G-hacktbrunnu

Prechádzame okolo Gasthausu Bodenbauer, okolo múzea po chodníku okolo pastvín. Pred nami sa týčia strmé štíty pohoria Hochschwab, najmä Zinken je neprehliadnuteľný. Prichádzame ku smerovníku, ktorý hlása, že na Hochschwab je to 4:30 hod. Vyrážame preto doprava a mierne stúpajúcim chodníkom popri hnedých kravách Milkách smerujeme do doliny Trawiestal.

Popis trás pri Gst. Bodenbauer

Pohorie Hochschwab, vrchol Zinken od parkoviska Bodenbauer

Rozcestník pri Gst. Bodenbauer

Pokračujeme teda v zákrutách až takmer pod stenu. Je tu rovno nad nami taká vyššia jaskyňa, zhora spustené lano. Buď sa zaseklo, alebo je prichystané pre horolezcov ako fix, ale nebudeme tu čakať na potvrdenie našej domnienky. Chodník vchádza do lesa a v serpentínach prekonáva skalný prah. Vpravo pod nami tečie potôčik, vľavo občas vidíme strmé skalné steny Hochschwabu, jaskyne, previsy, skalné okná.

Prichádzame na prvú mýtinu, pred ňou nás značka upozorňuje na nenápadnú odbočku doprava dole k potoku. Podľa slova quelle pochopím, že tu bude asi prameň a skutočne, dole je vidieť rúrku, z ktorej vyteká voda. Pokračujeme cez mýtinu (Trawiestalm) na akýchsi improvizovaných márach tu odpočíva nejaký človek. Palice má opreté vedľa seba, takže asi dlho tu takto neleží. Pohľadom kontrolujeme že dýcha a že sa ešte hýbe a pokračujeme ďalej. Zanedlho prichádzame na ďalšiu mýtinu. Masív sa začína približovať z oboch strán, pred nami už presvitá záver doliny Trawiestal. Prechádzame na otvorenejší terén, pod nami je viac sutiny. Pozeráme doľava hore, kde tušíme hornú časť chodníka a feratu. Občas vidíme turistov pred sebou, takže aspoň orientačne vieme, kam Go, ako vravia angličtiny znalí.

Chodník začína stúpať do záveru doliny a stáča sa pod platne doľava. Vedie cik-cakmi hore. Na chodníku je dosť sutiny, na jednom mieste presakuje voda, ale nešmýka sa. Prechádza šikmo hore ponad platne, zabezpečenie zatiaľ nie je potrebné, aj keď na jednom mieste je krátky rebrík a snáď aj reťaz /za mokra iste poteší). Dostávame sa na trávnatú časť, tu sa terén trochu narovnáva a obchádza sprava hŕbu skál. Tu oddychujú a obedujú nejakí turisti, my iba zdravíme a poprajeme dobrú chuť. Stúpame k prameňu G-hackbrunn. Malý drevený válov s krátkou rúrkou, z ktorej by mala voda tiecť do ďalšieho, menšieho válova. Vo väčšom je vody asi do polovice a nedosahuje po spomenutú rúrku, spodný je preto suchý. Do vrchného kvapká voda z chrómovanej rúrky, horný koniec je položený na skale, po ktorej celý prameň tečie. Dopĺňam pollitrovku a vyrážame hore k rozcestiu G-hackbrunn (Vogauer Kreuz). Tu zhodíme batohy a doplníme niečo do seba. Svokor niečo na jedenie, ja iba pitie. Trochu fotím okolie, kvetiny, Hochschwab, chodník cez sedlo Trawiessattel a potom už vyrážame vyššie.

Hochschwab, údolie Trawiestal. Pohľad od Bodenbaueru

Hochschwab, pohľad od Vogauer Kreuz. Vľavo dolina Trawiestal. Pod nami šikmo vpravo studnička

Hochschwab, dolina Trawiestal. Pohľad na Gr. Festlbeilstein


Ferata G-hacktes (G´Hackte - na nete)

Po približne 100 metroch prichádzame k začiatku feraty G-hacktes, tu pripínam palice na ruksak a pokračujeme. Na začiatku je skala, zabezpečená reťazou. To bude asi skúšobné miesto pre celú feratu. Ak sa tu neudržíte, spadnete, skotúľate sa až k prameňu, prípadne až na sutinu doliny Trawiestal a odtiaľ vás jednoduchšie znesú do márnice (možno preto ležal ten človek na márach v Trawiestalme - čakal na znesenie do márnice) :-). Nám sa podarilo tento úsek prekonať a tak nás čaká odmena - samotná ferata po pravej strane rampy. Tu nasleduje zo všetkých fotiek známy rebrík a na stienke vpravo je upevnená reťaz. Reťaz poteší, aj keď občas je vedená trochu nízko. Keď skončí dlhý rebrík, pokračuje séria krátkych rebríkov, reťaz občas vystrieda lano, séria tyčí, prípadne sa dá pridržiavať skaly vpravo. Rampa vľavo od rebríka je schodná tiež, akurát je tu dosť sutiny a človek by musel byť veľmi opatrný, nielen kvôli sebe, ale najmä kvôli turistom pod ním.

Hochschwab, nástup na feratu G-Hacktbrunn (G-Hackte, G-hackt, G-hackts)

Hochschwab, začiatok feraty G-hackte

Hochschwab, rebrík feraty G-hackte

Hochschwab, ferata G-Hackt - za rebríkom nasledoval úsek zabezpečený rebríkmi, reťazami, lanom, tyčami...

Hochschwab, ferata Gg-Hackts

Po zúžení rampy prechádza ferata G-hacktes na pravý pilier rampy prostredníctvom niekoľkých kramlí. Po pilieri potom cesta cesta kľučkuje raz vpravo, raz vľavo, problematickejšie miesta sú zabezpečené železným zábradlím. Tu začínajú výhľady na celé sedlo Trawiessatel priamo pod Hochschwabom, ktoré oddeľuje dolinu Trawiestal a na ňu nadväzujúcu dolinu Seetal.

Hochschwab - ferata G-hackts. Tu ferata odbočila z rampy vpravo na hranu za pomoci niekoľkých stupov

Hochschwab, pohľad z feraty G-hackts na Trawies satel

Hochschwab, ferata G-hackt pokračovala po hrane

Vľavo juhovýchodné steny Hochschwabu a Trawiessattel pod nimi

Horná časť feraty G-hacktes vedie už po sutinovom chodníku mierne hore, prechádza ešte jeden kopec, za ktorým zostupuje ku snehovému poľu, posledný kopec a náhle vidíme Freischer bivak. Pri ňom sme približne o 12. hodine.

Hochschwab, ferata G-hackts. Vľavo steny a previsy G-hackt Kogelu

Hochschwab, obzretie sa na feratu G-hackts. Viditeľná časť po hrane

Hochschwab, ferata G-hackts, horná časť

Hochschwab, kletersteig G-hackts

Hochschwab, pohľad na vrchnú časť feraty G-hackts. Niekde v týchto miestach končili technické pomôcky a ferata sa začala narovnávať

Juhovýchodné steny Hochschwabu

Hochschwab, Trawiessatel

Signore Hochschwab (2277 m)

Pohorie Hochschwab. Za týmto kopčekom je Fleischer bivak

Pohorie Hochschwab. Posledné metre k Fleischer bivaku (za kopčekom)

Pohorie Hochschwab. Posledné metre feraty G-hackts

Rampa G-hackt Kogelu. Ferata G-hackts viedla po hrane (na pravej strane), neskôr zišla na ľavú stranu uvedenej rampy (pri pohľade zhora)

Pohorie Hochschwab, hrana rampy, kadiaľ viedla výstupová trasa feraty G-hackts. Vpravo skalná stena vrchu G-hackt Kogel

Hochschwab - pohorie aj vrch

Pred Fleischer bivakom nás čakal ešte jeden zostup a následne výstup

Spomínaný posledný výstup k Fleischer bivaku. K Hochschwabu nasleduje ďalší (vpravo za malým kopcom)

Fleischer bivak, pohorie Hochschwab

Das G´Hackte klettersteig je hodnotený ako A/B . V suchom počasí nie je potrebné sa istiť. V daždi, prípadne pri výskyte snehu by určite feratový set potešil. Medzi priečkami dlhého rebríka je vidieť zvyšky starého dreveného rebríka, je tu aj dosť napadaných kameňov. Znamená to, že na niektorých miestach musí turista našľapovať na špičky a to sa zas prejaví na lýtkach. A tak príde vhod častejší oddych.


Fleischer bivak - vrchol Hochschwabu

Keďže svokor už v druhej polovici feraty začal hlásiť problémy s kŕčami do nohy, spomalili sme tempo. Prišli sme až k Fleischer bivaku, tu svokor hlási svoj "vrchol" a posiela ma na Hochschwab samého. Vraj na mňa počká, kým sa vrátim, prípadne ak sa mu polepší, že pôjde dopredu dobre značenou cestou. Po zime tu zostali tyče, takže problém nebude. Dohliadol som ešte na to, aby krv poriadne rozriedil vodou a vyrážam hore. Podľa ukazovateľov je to 30 minút. Podľa mňa tiež 30 minút, aj keď s nejakými prestávkami na fotenie. Nad Hochschwabom krúžia dravé vetrone, hore je však dosť ľudí a tak sa neodvážia nikoho napadnúť. Obzerám východnú časť planiny nazývanú aj Aflenzer Staritzen, za najbližším rigolom práve doliezajú nejakí lezci položenú platňu. Vôbec im v tomto horku nezávidím, muselo to byť náročné, južná platňa, bez kúska tieňa...

Cesta na vrch Hochschwab od Fleischer bivaku

Vetroň nad Hochschwabom (tá biela škvrna v strede fotky)

Pohľad z Hochschwabu na údolie Seetal. Svetlozelená škvrna v pozadí je Seewiesen. Pozorné oko zachytí dvojicu horolezcov (na vrchu platne, približne v strede obrázka)

Pohľad z Hochschwabu na Trawies Satel a Seetal


Hochschwab (2277 mnm)

Hochschwab, 2277 mnm

Pri kríži Hochschwab odbaľujem rohlík, ale cez hrdlo sa mu nejak nechce, tak polovicu balím naspäť a iba zapíjam. Pokúšam sa o telefonát domov, ale polovička bola akurát vo vode na kúpalisku a syn mal vybitý telefón.

Pohľad z Hochschwabu na planinu Aflenzer Staritzen, ktorou vedie chodník k  sedlu Seeberg Satel

Pohľad z Hochschwabu na dolinu Seetal

Pohľad z Hochschwabu na západnú časť planiny, ktorou viedla naša cesta h Hauselalmu (chodník vedúci zľava doprava hore)

Ešte jeden pohľad z Hochschwabu. Približne v strede fotky je Fleischer bivak a od neho doprava vedie chodník k Hauselalmu

Pohľad z Hochschwabu na G-hackt Kogel (zhruba v strede), úplne vpravo je Zagel Kogel

Pokračovanie chodníka od vrchu Hochschwab, okolo Zagel Kogelu (úplne vľavo) a pomedzi snehové polia pod Hochwartom


Hochschwab - chata Hauselalm

Zbieham preto rezko z Hochschwabu k Fleischer bivaku, avšak tu už svokra nezastihnem. Ak ho nevzali ufóni, tak asi je už na ceste. Čítam ešte SMS od polovičky, že už je k dispozícii a že kedy dôjdeme. Odpisujem, že pri aute sa ozvem, ale telefón už nemá signál a preto to po pár minútach ruším.

Vyrážam rezko po chodníku, aby som dohonil svokra - na dohľad nie je. Prvý kopček, nič. Druhý kopček - nič. Tretí kopček s dosť ďalekým výhľadom - no ak ho už teraz neuvidím, tak máme problém. Našťastie sa žiadny problém nekonal, svokor bol pár metrov predo mnou a zostupoval k sedlu Rauchtalsattel. Ako - pýtam sa. Občas lepšie, občas aj nie - odvetí svokor. A tak pomaly pokračujeme. Chodník sa vinie pomedzi okolité vrcholy nádhernej náhornej planiny. Raz hore, raz dole, raz pomedzi skaly, inokedy cez sutinu, prípadne trávnatým chodníkom. Pár miest malo ešte nové reťaze, ale tie sme už nemuseli používať. Chodník vo všeobecnosti iba pomaly klesal.

Pohorie Hochschwab, príjemná cestička okolo Zagel Kogelu

Pohorie Hochschwab, sedlo Rauchtalsattel (2110 mnm)

Pohorie Hochschwab, niekde v okolí Hochwartu

Väčšie klesanie prišlo až na dohľad od Zinkenu. Zhora bolo vidieť tyčové značenie šikmo doľava až po kríž na vrchole, my sme však v doline odbočili doprava a začali prudšie klesať. Chodník sa vinul spočiatku po tráve, neskôr prešiel medzi nízku kosodrevinu. Zatiaľ nikde ani mráčik, ani kúsok tieňa. Chvíľu z kopca, potom zas hore a znovu z kopca. Ak sme už mysleli, že by sme sa mohli blížiť k Hauselalmu, tak znovu kopček, ktorý sme museli obchádzať. A takto dookola. Už som si začínal myslieť, že celý Hauselalm je iba legenda, prelud, fatamorgána. A cesta stále pokračovala rovno, doprava, dole, hore, rovno - jedinou výhodou bolo, že občas sa tu zničoho-nič vyskytol nejaký strom, takže oddych v chládku bol príjemnejší... Pred nami mierne vľavo dolinka, v svahu oproti nejaká jaskyňa s chodníkom. Tak tu by už mohol ten Hauselalm byť... Chodník sa náhle zatáča doprava - tak asi nie a my budeme musieť hľadať ďalšiu dolinku. Ale bol tam, nebol to prelud, môžem potvrdiť, chodník prudko zatočil doľava a vošiel medzi chaty. Mal som chuť na pivo, ale keďže ma čakala cesta domov ako vodiča, iba som olízol suché pery. Vlastne nie, pred chatou je vodovodná rúrka, z ktorej sa dá nakvapkať do fľaše. Litrovka asi za 10 minút, tak som ten čas obetoval.

Pohorie Hochschwab, vrch Zinken. Chodník sa stáčal doprava a vrch veľkým oblúkom obchádzal. Bodenbauer je v údolí vľavo pod vrchom. Tu sme mysleli, že začína klesanie, a pri aute budeme, ani sa nenazdáme


Hauselalm - Gasthof Bodenbauer

Pohorie Hochschwab, chata Hauselalm

Smerovník hlása 1 hodinu 30 minút od Hauselalmu do Bodenbaueru. Prvá časť trasy vedie príjemným chodníkom, neskôr však svah naberá na intenzite, pribúdajú skaly. Na nohách nás držal iba ten les, ktorý sa už viditeľne približoval. Prvé stromy, prvý tieň.

Pri chate Hauselalm v pohorí Hochschwab. Smerovník hovorí, že k autu v Bodenbaueri je to už iba 1,5 hodina (a približne 640 metrov strmým chodníkom)

Minule dávali v televízii reportáž, vraj cesta domov býva vždy kratšia. Neviem, či to platí aj pre cestu k autu, ale mne sa zdalo, že čím bližšie k autu, tým pomalšie ideme.

Navyše sa začína ozývať koleno, tak krívam pomaly. Keď sa už zdalo, že pomaly ani nedôjdeme, objavuje sa asfaltka a my pohodlne prichádzame až na parkovisko v Bodenbaueri. Tu prezliekame, prezúvame, dopĺňame tekutiny. Parkovisko je ešte pomerne plné (ale pri hľadaní parkovacieho miesta by som použil skôr termín pomerne prázdne ), práve odtiaľ odchádza nejaký autobus, plný rakúskych dôchodcov. Neviem, či boli aj "hore", ale ja som nikoho z našich súputníkov nespoznával.

Cesta od Hauselalmu do Bodenbaueru. Prvé metre v tieni

Návrat do Bodenbaueru. Špicatý Zinken, ktorý nás vítal, nás teraz odprevádza. Chata Hauselalm je v údolí až úplne vľavo. Približne na pravom horizonte sme mysleli, že začíname klesať a že k autu to bude už iba prechádzka...


Bodenbauer - Bratislava

Pokúšam sa ešte poslať správu domov, ale telefón stále nemá signál a poštový holub odmieta odlet, vraj tu videl dravce. Ideme teda tridsiatkou cez vodný zdroj a prichádzame až do dediny Thorl, kde zastavujem na parkovisku a volám domov. Potom už iba najbližšia križovatka, doprava na Kapfenberg, podľa smeroviek na Viedeň a diaľnicou až takmer domov.

Diaľnica je fajn, iba pod Viedňou opravujú cestu a navyše od Glognitzu až po Viedeň mi svieti slnko na ľavú stranu tváre, do očí...


Rady Stefanynky

  1. Vybrali sme si termín, keď určite nebude pršať , prechádzka poobede po náhornej plošine v búrke by nemusela byť príjemná. Vďaka dlhšiemu teplému počasiu nám už nerobia starosti snehové polia, aj keď cestou po niekoľkých zvyškoch prechádzame.
  2. Posledná tečúca voda je pod feratou v G-hacktbrunn e (skôr by som povedal kvapkajúca), ďalšia voda potom na chate Schiestlhaus (chata cca 30 minút za Hochschwabom ), prípadne až na chate Hauselalm
  3. Celá trasa vedie na slniečku , s výnimkou začiatku a konca. Naozaj sa oplatí vziať si niečo na hlavu a niečím sa namazať (nemyslím alkohol).
  4. Keď sa z vrchu Hochschwab budete pozerať východným smerom na Aflenzer Staritzen , vystavujete sa nebezpečenstvu, že vás pochytí neodolateľné pokušenie prejsť si aj túto časť pohoria.

Pri kontrole po výlete som zistil, že fotoaparát prestal fotiť asi po 12 fotkách, potom sa tváril, že fotí, avšak žiadnu fotku na karte nemám a opäť sa umúdril až pod feratou.

Poďakovanie Stefanynky za weblinky

Pred túrou som sa okrem iného orientoval na nasledujúce linky

 

Posledne pridané