Rakúsko - výlety

  • Hohe Wand, ferata Naturfreundesteig Príjazd do Durnbachtalu, parkujeme pri vstupe do tiesňavy Grosse Klause, kadiaľ sa budeme vracať. Je tu široký ohyb asfaltovej cesty vedúcej niekam do lesov a za ohybom nasleduje zákaz vjazdu. Zastavujeme teda priamo v ohybe. Odtiaľto pár krokov naspäť na prvej asfaltovej odbočke doľava. Asfalt sa po pár metroch premení na lesnú cestu a mizne v lese. Potok vpravo od nás napovedá, že vodopád bude čoskoro. Aj bol, ale aby som pravdu povedal, nič moc - málo vody. Chodník stúpa dvoma serpentínami nad vodopád a po chvíli sme opäť na asfaltke. Našťastie nie nadlho.

    Pri kaplnke s parkoviskom (pár miest pre autá na parkovanie) chodník stúpa hore a my ho nasledujeme. Neskôr sa stáča doľava a v podstate pozdĺž okraja lesa po spodnej časti Hintere Wand nás vedie až k spodnej časti tiesňavy Kleine Klausse. Tu stúpa trochu viac do kopca a na mieste, kde cesta odbočuje doprava pokračuje Naturfreundesteigpriamo.

  • SteinwandklammAutobusový výlet do dedinky Pernitz. Odtial pešobusom cez Am Eich a cez lúky k hostincu Jagasitz. Odtiaľ lesnou cestou prudko dolu k Jausenstationa doľava popri potoku ku vstupu do rokliny Steinwandklamm.

    Prvé rebríky a mostíky feraty (klettersteigu) Rudolf-Decker-Steig, zatiaľ popri potoku so zábradlím. Neskôr sa cesta rozdeľuje, a keďže čakáme pred prvým rebríkom, ideme sa pozrieť do ramena vpravo. Neskôr sa rovnakou cestou vraciame a vystúpame prvým dreveným rebríkom na prvý prah. Chodník pokračuje popod skalný masív vľavo, a keďže čakáme, kedy sa uvoľní najväčšia atrakcia pred nami, postupujeme veľmi pomaly.

  • Barenschutzklamm, MixnitzBarenschutzklamm, MixnitzAutobus nás vyhodil pri podjazde popod železničnú trať v Mixnitzi. Odtiaľ mierne vpravo, okolo medveďa a po asfalte stále rovno. Za dedinou Mixnitzzačínajú parkoviská pre osobáky. Ešte chvíľu po asfalte a lesná cesta začína strmšie stúpať do kopcov. Prvý most, prvá studnička, vpravo za kaňonom potoka sa vypínajú skalné steny. Chvíľu po rovine a stojíme pred vstupom do rokliny Barenschutzklamm- pri chate Hans Kerl Hutte. Zaplatíme vstup a už sa vhrnieme do rokliny. Po chvili začína súvislý chodník z drevených mostíkov a rebríkov položených ponad potok. Je treba uznať, že tu sa o chodníky starajú. Aj keď niektoré zábradlia držia iba na jednom klinci, lepšie povedané na konci klinca. Rebríky a mostíky sú poctivo označené po jednotlivých úsekoch, teda stáva sa, že prejdete po mostíku pár metrov ponad potok a číslo označujpce poradie úseku vystúpi aj o niekoľko čiliel. Najstrmší úsek je na začiatku, v strede a na konci :). Medzitým sú úseky rovnejšie. V čase našej návštevy bolo po daždi, jednotlivé brvná sa dosť šmýkali. Posledné rebríky v rokline Barenschutzklamm odbočovali z rokliny smerom doľava. Ešte chvilu lesom, chvilu popri lese a prichádzame na lúčku, kde stojí hostinec Guten Hirten. Pastier je to dobrý, má pre nás pripravené aj stoly mimo areálu, takže nie je problém oddýchnuť si.

  • Roklina OtschergrabenPrístup okolo Viedne, smer Sankt Polten, na jeho úrovni odbočiť doľava - smer Mariazell. Prejsť cez neprehliadnuteľný kopec a za ním dolu až do dediny Reith. Tu sme odparkovali autobus a pokračovali pešobusom až k vodopádu Lasingfall. Fotogenickou cestičkou smerom dolu k vodnej elektrárni. Z výpustu sa valí voda. Toľké mrhanie... Za elektrárňou prejsť cez drevený mostík a cestou doľava proti prúdu do kaňonu Otschergraben. Chodníkom po brehu potoka, väčšinou po drevených mostíkoch bez zábradlia.

    Na niektorých miestach natiahnuté fixy, takže po daždi tu býva asi veselo. Prichádzame k búde prezývanej Otscher Hias(po slovensky čítaj približne ako Otčer chľast :-) ). Je to miesto na krátke občerstvenie, prípadne ochutnanie miestnych palaciniek.

  • WasserlochklammCesta okolo Viedne, Poltenu, smerom na Lunz a Palfau. Pred Palfaudoľava popri vodáckej rieke Salza na parkovisko. Lanovým mostom ponad rieku Salza, k platenému vstupu do rokliny Wasserlochklamm, odkiaľ vyviera voda z jaskyne, ako to tvrdia prospekty. Po zaplatení môžme pokračovať chvílu po pravom brehu rieky a potom už začíname stúpať dohora.

  • HeukuppeJe zamračené sobotné októbrové ráno a my stojíme na veľkom bezplatnom parkovisku v sedle Preiner Gscheid, priamo pri chate Edelweisshutte, samozrejme že v Rakúskua nie niekde na Marse.

    Chata Edelweisshutte je pred siedmou ešte zatvorená, ale skorá denná hodina má aj iné čaro. Parkovisko je pomerne prázdne, takže nemusíme hľadať miesto. Pred nami vyráža skupina turistov po chodníku k Waxriegel hausu. My volíme žltú značku k chate Reisstaler Huttea odtiaľ po Reisstalersteiguaž pod Heukuppe.

  • Hochschwab v nedohľadne (alebo Stefanynka pred cestou)

    HochschwabSparný júlový týždeň, teploty sa šplhajú nad tridsať stupňov (samozrejme Celzia, v iných systémoch by to bolo ale tiež zaujímavé), ale čo je hlavné, už pomerne dosť dlho nepršalo a najbližšie dni ani pršať v okolí Hochschwabunemá. Pripravím teda mapu Hochschwabu od F&B, dobijem baterky do GPSa sme pripravení. Keďže svokor v starej Favoritke nemá využiteľný konektor na nabíjanie, nevenujem GPSveľkú pozornosť, mysliac si v sladkej nevedomosti, že sa do cieľa nejako dostaneme a ostatné problémy hravo vyriešime. Všetko bude OK. A tak so svokrom veľmi skoro ráno vyrážame...

  • SchneebergNedá mi, aby som trochu neodbočil a nezaspomínal na plány na výstup na Schneeberg.  Je to už veľmi - veľmi dávno, čo mi svokor spomínal, že by sa niekedy išiel pozrieť na Schneeberg. Ja som mu vtedy povedal, že by som sa pridal a tak sme sa dohovorili. Pôjdeme do Puchbergu a Losenheimua odtiaľ podnikneme výstup na Schneeberg. Lenže - poznáte to. Raz je zima, potom leto, niekedy prší, inokedy sa treba postarať o vnúčatá, potom zas... prípadne sa vyskytne nejaký iný problém. A tak sme Schneeberg odkladalina neskôr, na budúci mesiac, na budúci rok...

    Až zrazu v piatok žena volá, že rozprávala so svokrom, že v  nedeľu ideme, teda ak... Žiadne ak... - ideme. Oprášim teda svoje digitálne aj analógové spomienky na výstup a navrhujem, že pôjdeme z juhu cez Weichtalklamm. Svokor súhlasí a tak vyrážame.

  • GlocknerhausParkovisko pri Glocknerhausi. Prvá júlová sobota ráno. Len ja (a ďalších takmer tridsať bláznov). Nad nami viseli temné mraky (dažďové ), Grossglocknerbol zahalený v takých istých ťažkých súvislých mrakoch.

    Včerajšia predpoveď na portáli www.alpy.net, preberajúca počasie od niekoľkých servrov bola nepotešujúca. Na jednom servri hlásili polooblačno, na poobede pravdepodobnosť dažďa, na druhom portáli hlásili dážď a na treťom sneh. Teploty sa točili od -5 stupňov sira Celzia ráno, cez -2 stupne naobed, až po plusových 3 - 5 supňov po celý deň s pravdepodobnosťou dažďa. Pre tých, čo neovládajú nemčinu (ako ja) alebo prípadne češtinu tam boli aj také piktogramy. Tmavé mraky s vločkami alebo čiarkami.

    Podľa známej Pit-Schubertovej knihy Bezpečnost a riziko... bolo počasie ako vhodné na nezačínanie túry. Keďže naši šoféri si aj tak museli odpočinúť, vrhli sme sa v ústrety problému.

  • SchneealpenhausVýlet do blízkeho pohoria Schneealpe (hneď čoby kameňom dohodil za Raxom) a výstupom z dediny Altenberg am der Rax priamo na planinu Schneealpe a na jej najvyšší kopec Windberg (1903 metrov nad morom). Odtiaľ cez chatu Schneealpenhaus, cez chodník Panoramaweg a okolo Kutaschhutte zostup naspäť do Altenbergu.

  • Výhľad na Devín

    Pohodová vychádzka (by to bola, keby...). Vzhľadom na očakávané teploty nad 35 stupňov som hľadal nejaký ľahký, krátky a nenáročný výlet v blízkom okolí. Aby som nemusel vstávať príliš skoro, vyhliadol som si autobus po siedmej hodine do blízkorakúskeho Hainburgu. Okolo trištvrte na osem už vystupujem na Hauptplatzi. Nejaká fotka na námestí, ešte idem obzrieť Wiener Tor a nástup na Schlossberg, kam sa chcem pozrieť niekedy nabudúce.