Výlety autom po Kréte: Požičali sme si auto kategórie A (rozumej Matiz s klimatizáciou za 44 E na deň) na dva dni. Dovezenie na druhý deň do hotela, vraj o 8.30. Pokojne idem na raňajky, po príchode na izbu už zvoní telefón. Keďže si s volajúcim nerozumieme, asi má službu recepčná, čo ovláda iba gréčtinu. Pri recepcii ma odchytáva maník, ukazujem mu voucher od delegáta, ten si vypýta môj vodičák, dá mi podpísať zmluvu, jednu kópiu mi vracia a predáva ma ďalšiemu maníkovi. Ten už štrngá kľúčami, vedie ma pred hotel, ospravedlňuje sa, že už nič na parkovanie nebolo voľné (ale na druhej strane je to Atos) a ukazuje mi, ako sa radia rýchlosti. Sirupu do 1/4 nádrže, lúči sa a pripomína, že kľúče stačí nechať na recepcii (aj stačilo).
Hotel Blue Sea - Makrys Gialos - Sitia - Vai - Itanos
Prvá trasa vedie smerom na Makrigialos (na každej mape sa píše inakšie - napr Makrys Yalos, Makrygialos, Makrigialos a pod). Prvá voľná pumpa za hotelom Blue Sea, aj cena sa mi zdá tak trochu normálna (vraj od 1,2 do 1,4 E, ja som cestou autobusom pod 1,33 nevidel), tak čapujem za nominálnu cenu 1,349 E - pýtam za 20 E (otvorím nádrž a dám chlapíkovi 20 E, o všetko ostatné sa postará on). To by na prvý deň malo stačiť. Cesta sa kľukatí pozdĺž pobrežia, v dedinách 40, miestami aj menej, takže začínam chápať ten delegátov odhad času - vraj na Makrigialos je to zhruba 20 kilometrov a 40 minút. Cesta cez stredisko Makrygialos je už na začiatku sezóny prepchatá a navyše tam stavajú nové hotely, takže je tu aj plno nákladiakov. Pokračujeme smer Pilalimata a Sitia. Cesta stúpa do kopca, klesá z kopca, znova stúpa, znova klesá. Okrem toho polovička občas zahlási: tam bol pekný výhľad, tam si mi mohol zastaviť na fotenie... (no nenakopli by ste ju...)?
Pozn.: Nechcel som ísť do Sitie severnou stranou, aj keď by som tým mohol zapojíť do prehliadky aj Ha-gorge, ale severnú National road už poznám z pobytu z Nefeli a počítal som aj so slnkom, ktoré by kazilo fotky z protismeru.
Itanos za plážou Vai
Cez Sitiu pokračujeme smerom na pláž Vai. Nezastavujeme sa, lebo túto cestu sme už absolvovali. Chceli sme sa síce pozrieť na kláštor Toplou, ale pred nami sa tam vyrútili asi tri autobusy turistov, tak radšej pokračujeme ďalej. Na križovatke pred plážou Vai opäť predávajú banány. Mám dojem, že si predavača s jeho autom ešte pamätám. Ale je možné, že si pamätám aj tie banány. Pokračujeme ešte chvíľu rovno, až prichádzame na parkovisko pri pláži Itanos. Plážička malá, ale zdá sa mi krajšia, ako na známej Vai. Nad plážou ruiny, voľne prístupné s krásnymi výhľadmi na celé východné pobrežie Kréty.
Cesta pokračuje ešte pár kilometrov na sever, do najužšieho miesta. Na jednej strane cesty more, na druhej strane cesty more. Pred nami zákaz vjazdu. Tu je tuším vojenský priestor, tak ďalej nepokračujeme. Otáčam tátoša a prechádzam rovnakou cestou až k odbočke na Vai. Nejdeme tam, lebo tam už smeruje niekoľko autobusov a neviemkoľko aut. Nejdeme teda pozdraviť ani tú kozu, čo nás počítala pri poslednej návšteve a pokračujeme na Paleokastro a Zakros.
Pozri aj dovolenku v hoteli Nefeli (Platanias pri Rethymne) a výlet na Vai.
Zakros a Kato Zakros, Roklina mŕtvych (Dead gorge)
Trochu sa obávam, aby po minulotýždňovom zemetrasení so silou 5,5 Richtera neboli cesty zavalené, prepadlé alebo skleslé na duši - našťastie však márne. Cesty sú v dobrej kondícii a tak cez dedinu Zakros pokračujeme do časti Kato Zakros. Chcem si pozrieť aspoň časť rokliny mŕtvych (Deads gorge). Pomaly prechádzam pomedzi taverny a mierim na parkovisko pri minójskom paláci v Kato Zakros. Nejdem dnu, lebo tu si tie ruiny môžete prehliadnuť aj spoza plota. Cesta pokračuje až do ústia rokliny, na čo upozorňuje aj tabuľa s honosným názvom - Climbing path, aj tu sa dá parkovať. V rokline je teplo, teplejšie... - veď je poludnie. Po pár sto metroch to teda s polovičkou otáčame (aj pre množstvo múch a iného dotieravého hmyzu) a vraciame sa k autu. Zaparkujeme na parkovisku, kde je napísané, že hostia taverny to môžu. Tak zájdeme do taverny. Mečiar ma neláka (swordfish), rovnako ani miestne špeciality, ktoré sa prepekali na neďalekom grile tak, že boli až zuhoľnatené. Dávame si teda iba piť - polovička pivo a ja iba juice z pravých pomarančov (neboli kubánske).
Manželka ide pešo dopredu, vraj fotiť, ja jej hovorím, že ju po ceste naložím (prípadne to dojde pešo až do hotela...), idem teda autom pomaly a tam mi žena hovorí, že by si dala gyros, vraj ho majú v jednej taverne čo sme pred chvíľou minuli (no, nenakopli by ste ju???). Takže odparkujem znovu a ideme na gyros. Vedľa nás si dáva gyros divný ksicht. Nehovoril, tak neviem odkiaľ bol. Možno z Nemecka, možno z Anglicka, ale možno aj zo Slovenska. Na tanieri má gyros, vedľa prázdny pohár od čistej vody a polodopité pivo. Na nohách turistické poltopánky, trištvrťové nohavice - na ktoré mu akurát kvapla horčica z gyrosu. S meravou tvárou vzal servítku, namočil ju do piva a s kľudom angličana si škvrnu vyčistil. Dopil svoje pivo, vzal svoju bakuľu a vyrazil na prvé metre (alebo posledné?) trasy E4 - turistickej magistrály, ktorá tu začína.
Pozn.: Roklinu Deads gorge som absolvoval v roku 2011, pozri dovolenku v Analipsi a výlet do Kato Zakrosu a Deads gorge.
Cestou domov prechádzame okolo vyústenia rokliny mŕtvych (Deads gorge) pri dedine Zakros a pred odbočkou na Xerokambos dopĺňam vodu v miestnom vodovode. Voda bola mierne teplá, ale neotrávil som sa.
Xerokambos a saliny (a pláže)
Odbočky z Kato Zakros na Xerokambos sú dve za sebou, prvá pred studňou (vodovodom), druhá za, ja som išiel tou druhou (bližšie k dedine), lebo som nevedel, kde skončí prvá. Okrem toho je tam oficiálna cesta na Ziros a odtiaľ okľukou na Xerokambos.
Pred dovolenkou som na nete pozeral aj na možnosť skrátiť si túto trasu, aby som nemusel ísť cez Ziros, ale informácie boli rozporné. Jedna hovorilo o tom, že je tam asfaltová cesta, druhá, že je to poľná cesta, keď som sa pýtal delegáta, ten mi povedal, že pravidlo je jednoduché, autom nemám ísť na neasfaltové cesty, ak na takú narazím, mám sa vrátiť. Povedal som, že je to divné pravidlo, že na Rodose mali lepšie - keď je cesta zakreslená v našej mape, tak cez ňu môžete ísť. Proste, Rodos bol lepší na plánovanie (pozor, aj v zmluve je uvedené, že ak sa Vám niečo stane s autom na neasfaltovej ceste, tak ste za to zodpovedný).
Pri preberaní auta som sa pýtal chlapíka z pôžičovne na možnosť prejazdu z Paleokastra na Zakros, ďalej na Xerokambos a na Moni Kapsa. Maník mi do mapy vyznačil, že z Paleokastra do Zakrosu áno, ale odiaľ mám ísť do Zirosu, potom na Xerokambos, naspäť do Zirosu, na hlavnú cestu takmer do Makrigialosu a popri mori ku kláštoru Kapsa.
Pokračoval som teda (alebo skôr napriek tomu) asfaltovou cestou do Xerokamba, kde sú okrem salín aj krásne pieskové pláže. Cesta bola v pohode, až na jeden asi kilometrový (maximálne 2-kilometrový) úsek, ktorý mal taký vymytý až vyfrézovaný asfalt - ale žiadne veľké diery na ceste, v pohode sa to dalo zníženou rýchlosťou prejsť.
Ešte pár sto metrov cez malú roklinu a už sa nám otvára pohľad na saliny a pieskovú pláž. Prichádzame autom až takmer k pláži. Nádherný piesok, kilometre okolo ani živej duše (ak nerátam ten karavan opodiaľ, pár áut, ktoré sa otáčajú pred nami a pod.). Ale vstup do mora je tradičný - skalnaté platá trčia z piesku.
Cestou na Ziros sa zastavujeme ešte na druhej pieskovej pláži Xerokamba (pri zrúcaninách), tretiu už iba obdivujeme zhora, zo serpentín smerom na Ziros.
Tu počúvame rady chlápka z pôžičovne a dávame sa popri vojenskom útvare s lietadlom, popri heliporte a cez Ziros na hlavnú cestu zo Sitie na Makrigialos.
Kláštor Moni Kapsa a Makrigialos (Makrys Yalos)
Keďže čas už pokročil, do kláštora Moni Kapsa nejdeme. Iba si ho z cesty obzrieme a frčíme sa kúpať.
Tamtamy hlásili, že v Makrigiale je piesková pláž. Podarilo sa mi dostať autom až k nej a posledné chvíle vychutnávame s pieskom na pláži, s pieskom v mori, s pieskom v... (ešte že nefúkalo...)
Cesta späť do hotela Blue Sea
Cestou naspäť sa nikde neponáhľam, vychutnávam si pohľady na pobrežie, pláže, ale aj na vnútrozemie, hory... Pred Agia Fotia bliká oprotiidúce auto. Dlho-dlho nič, tak sa pýtam polovičky, či nenechala niečo na streche. Ale potom blikajúcich pribúda, tak v dedinách radšej ešte viac spomaľujem. Už idem takmer predpísanou 40. Niektorým sa to nepáči, tak ma predbiehajú. V Koutsounari ich stretávam, okrem radaru im robia spoločnosť aj dvaja policajti - no čo už...
Ierapetra - nočná
Po večeri sa vydávame do Ierapetry. Viem, že parkoviská sú pri prístavoch, ale nechce sa mi blúdiť spleťou jednosmeriek. Navyše, delegát tvrdí, že tu dávajú pomerne vysoké pokuty za parkovanie. Tak nechávam auto pri hoteli Petra Mare, hneď na začiatku Ierapetry. Odtiaľ je to do mesta kúsok po plážovej promenáde. Taverna, taverna, taverna, obchodík, taverna...
Pri ceste naspäť sa zastavujeme v jednom z obchodíkov kúpiť nejaké suveníry a pohľadnice. Pred nami starší pár, pokladníčka sa ich pýta, odkiaľ sú. Slovenia! AAAA, Dakujem - hovorí predavačka. Manželia sa nechápavo pozerajú. Dakujem - opakuje predavačka. Tak jej hovorím, že Dakujem je Slovakia, a oni sú Slovenia. AAAA - začínajú blikať kontrolky predavačky, ale vynájde sa - hneď sa pýta páru, ako sa povie Thank You po Slovinsky...
Hotel Blue Sea - Ierapetra - planina Lasitti - Psychro - Zeus cave - Malia - hotel Blue Sea
Na druhý deň vyrážame do Ierapetry, kde za rovnaký peniaz tankujem rovnaké množstvo sirupu do auta. Potom miniem odbočku do Pachia Amos a keďže ignorujem menšie jednosmerky, do ktorých ma posiela GPS, tak mierim smerom na Messalari. Smerom dozadu výhľady na vodnú nádrž, vpravo zaujímavé pieskovcové útvary, pred nami asfaltka, ale v mape žiadna. Iba neasfaltové cesty. Pri samotnej dedine pokračuje asfaltka rovno, no mňa GPS aj cedulka posiela do dediny. Počúvam hlas techniky a vchádzam do úzkych uličiek. Na námestíčku sa na mňa zľava vyrúti ďalší motorizovaný turista. Idem teda rovno, ale cesta sa zužuje natoľko, že tam Atos neprejde. Medzitým turista mizne v miestach, odkiaľ som prišiel. Cúvam a vydávam sa smerom, odkiaľ prišiel turista. Po chvíľu vychádzam na cestu, po ktorej som išiel pôvodne. A technika sa tvári, že za nič nemôže.
Pokračujeme teda rovno, smerom na Kalo Horio. Krásne okolie, vľavo roklina, cesta sa kľukatí až k moru. Napájame sa na National road a pokračujeme cez Agios Nikolaos do Napoli.
Z Napoli po Lasithi plato
Tu odbočíme z diaľnice a cez dedinu pokračujeme smer Lasitthi plató - kopce, kopce a zas kopce. Ale smer je značený vynikajúco. Na občerstvenie zastavujeme v neprehliadnuteľnej taverne Moutsounas pred dedinou Zenia. Majiteľ sa ma pokúša zaujať všelijakými technickými hračičkami, hlavolamami, ale nemám svoj deň. Poskladať písmeno T z drevených častí sa mi síce podarí, ale podobá sa to skôr na kaligrafický švabach. Potom dostávam do rúk niečo ako drevený podstavec pod vianočný stromček (podobá sa to na písmeno X z dvoch kúskov dreva). Majiteľ niekoľkokrát ukazuje, že to do seba ľahko zapadá, ľahko sa to vyberá. Zrazu mi to podá a už to nejde. Ani zľava, ani sprava, zhora, zdola, šikmo sprava, ľahko sprava s prekrížením a pretočením... No proste nijako. Tak mu to vraciam, že tieto hračky nič pre môj dovolenkový intelekt (napadol ma starý vtip, že adepti robili prijímačky do policajného zboru. Veľká oceľová platňa s vyrezaným kruhom, štvorcom a trojuholníkom. K tomu oceľová guľa, kocka a ihlan. Výsledky skúšok: 5 percent prijatých pre nadmernú inteligenciu, zvyšok pre nadmernú silu). Pri platení mi majiteľova malá dcéra predviedla, ako sa má ukážkovo poskladať písmeno T, aj ako rozpojiť kríž (ak napíšete na mail uvedený niekde na stránke, pošlem Vám nápovedu ku krížu).
Zeus cave - Psychro - planina Lasithi
Príchod na planinu Lasithi a cesta do Psychra prebehli bez problémov, akurát všade boli smerovky na nejaký Eco park. V Psychre riadila v úzkych uličkách premávku čašníčka (no, skôr by som povedal, že sa snažila nekoordinovane máchať rukami ako naši policajti), nasledovala odbočka k jaskyni Zeus cave a parkovisko pod ňou. Parkovné 2 E, v blízkosti taverny, suveníry a WC.
K jaskyni sme šliapali oslím chodníkom, skaly boli dosť vyšmýkané (všeobecne, nie od toho, na čo ste pôvodne mysleli). Ceduľka síce hlásala 20 minút, ale za polovičnú dobu sme došli ku vstupu do Zeus cave aj s fotením v pohode. Oslotaxi (tzv. somár na somárovi, alebo tiež osol2) za 15 až 20 E - nad tými cenami krútili hlavami aj tie somáre.
Vstup do jaskyne 4 E. Jaskyňa Zeus cave je diera padajúca pod kopec, schodíky sú vybetónované, prehliadkový okruh trvá asi 5 až 10 minút (je to bez sprievodcu). Je tu dosť chladno, ale nezmrzli sme. Foťáky mali problém, buď mali málo svetla na zaostrenie alebo blesky kazili farebnú atmosféru jaskyne - a statív som nevzal. Z jaskyne sme zostupovali klasickou cestou (nie tým chodníkom pre oslov), je to vydlaždený chodník až k parkovisku. (Na Kréte existuje aj druhá jaskyňa Zeus cave - na planine Nida medzi Heraklionom a Rethymnom - pozri dovolenku v Amoudare a výlet na planinu Nida).
Homo sapiens múzeum
Cesta autom pokračovala z planiny Lasithi smerom na Maliu cez najbližší kopec (na Lasithi som tuším videl pumpu s cenou benzínu okolo 1,2 E/liter). Zastavili sme sa pri Múzeu Homo Sapiens. Zaujímavé, čo takého homo-sapiensíka nenapadne, niektoré výtvory boli naozaj nápadité. Trón, pes - mne sa najviac páčil orol pri ceste (alebo to bol sup???).
Malia - more a pláž
Cez najbližší kopec do Malie, tu som sa trochu povozil sem a tam, lebo som nemohol nájsť prístup k pláži a stredom strediska sa mi nechcelo. S manželkou sme boli dohodnutí, že sa tu zastavíme okúpať a pôjdeme ešte pozrieť Knossos. Po zaparkovaní sa však situácia zmenila o 180 stupňov. Piesočná pláž, vlny - no, nešlo odolať. Knossos musí počkať, či sa mu to páči, alebo nie.
Tak sme zaparkovali na záhrade taverny, vzali si v taverne slnečník a lehátka za 5 E a vyvalili sa k moru. Vlastne, vovalili sme sa do mora. Ja trochu ďalej, kde sa vlny lámali a žena bližšie k brehu, kde ju to metalo sem a tam. Tak jej hovorím, nech ide do hlbšej vody. Vraj nemôže, aby som jej pomohol. Tak som ju trochu potiahol cez prvú vlnu, druhú vlnu..., piatu vlnu, až prišla jedna, ktorú som takmer neustál a vtedy ma ešte aj manželka prudko potiahla dopredu (no, nenakopli by ste ju???). Za tú modrinu na stehne som sa prirodzene niekoľkokrát ospravedlnil a aj ona pochopila, že to nebolo naschvál ;-)
Rady Stefanynky
Pešo ďaleko nezájdete. Maximálne tak k bazénu, kde si dáte piť, posedíte a vrátite sa späť. Ešte jedna krátka prechádzka je asi 300 až 500 metrov po ceste na Makrigialos. Je tam jeden Mini-Market. Pokiaľ dôjdete večer až sem a niečo kúpite, majiteľ sa opýta, z ktorého ste hotela a dá vám ako darček malé svetielko, aby ste nedošli k úhone naosvetlený na rušnej nočnej ceste (mám dojem, že na Slovensku by to fungovalo naopak, že po nákupe by majiteľa už nezaujímalo, čo sa s vami stane - ale najpravdepodobnejšie je, že ten nákup by mu nestál za to, aby vám čokolvek venoval).
- Popri mori k dalšiemu hotelu na východe. Je tam zmienená požičovňa vodných atrakcií, pláž s trochu lepším vlezom do mora. Hotel s niekoľkými bazénmi, označenými ulicami a oveľa väčším počtom slnečníkov na pláži.
- Autobus do Ierapetry - odchody autobusov na recepcii, cena 1,4 €, lístok sa kupuje u vodiča.
- Fakultatívne výlety - sprievodca odporúča Knossos, vraj kto nebol v Knossose, ten nebol na Kréte (46 + 6 €). Ja tu na Kréte teda nie som už tretíkrát a Knossos ma aj tak príliš neláka (ale chcel som sa naňho ísť pozrieť) (pozn. autora - výlet na Knossos som absolvoval v roku 2009). Pár šutrov, v ktorých sa aj tak nevyznáte a preto sú prehlásené za labyrint (alebo tak nejako to bolo). Prešiel som iné šutroviská, ktoré mi niečo hovorili - Festos (a hlavne jeho disk s nejakými hieroglyfmi), Gortys, kde vraj už voľakedy žilo na jednom mieste viac ako 30 000 ľudí (čo je viac, ako v mnohých okresných mestách dnešného Slovenska) a kde sa dochoval prvý mestský písaný zákonník, Asklepion na Kose, kde liečil a učil Hippokrates, podľa ktorého sa vraj aj dnes skladá lekársky sľub a iné.
- Ďaľším odporúčaným výletom je Spinalonga - ostrov malomocných. Nachádza sa pri meste Agios Nikolaos a stredisku Elouna - údajne naxkluzívnejšej oblasti na Kréte. (51 + 2 €)
- Na Pláži Vai som už bol pred niekoľkými rokmi (pozri hotel Nefeli, Platanias, Rethymno) (47 €).
- Ostrov Chrissi - lodný výlet (každý den - 25 €) - miestnym autobusom do Ierapetry, odtiaľ loďou tam a zasa späť a návrat medzimestským autobusom
- Aquapark (38 €)
- Santorini (70 + 10 €) - celodenný lodný s raňajkami a večerou, gréckym večerom a pod. Výlet som už absolvoval z Rethymna, akurát loď sa mi zdala rýchlejšia a preto sme na nej nemali piknik.
Doplnky Stefanynky k pobytu v hoteli Blue Sea pri Ierapetre a výletom na východnom pobreží Kréty
Zaujímavá bola jazda po východnom vnútrozemí. Veľká časť krétskych žien (tzv. kreténynky, skloňovať podľa vzoru Stefanynka) sú nižšieho vzrastu. Keďže vo farmárskych rodinách sú obľúbené menšie nákladné automobily Pick-Up (Fordy, Nisany s korbou), bolo zaujímavé stretnúť na ceste takúto kombináciu. Spoznáte to ľahko. Oproti vám sa vyrúti veľké auto bez vodiča, iba medzi vrchom volantu a palubnou doskou blikajú oči :-).
Mapa Kréty bola k dispozícii na recepcii hotela, nejaké doniesol aj delegát a jednu som dostal pri preberaní auta. Všetky mapy boli zhruba rovnaké, s autom som dostal najstaršiu mapu (2004), tie druhé dve boli tuším z roku 2006 a 2007. Novšie obsahovali aj novšie cesty, ale na druhej strane, mapa dodaná s autom bola prehľadnejšia. Zaujímavé to bolo pri prvom výlete, keď som sa pred výletom pozeral, ako najlepšie na Itanos. Cestou sa manželka orientovala podľa mapy z autopôžičovne a pýta sa ma, kam to presne ideme. - Na Itanos. - Ale také niečo tu nie je. - Čoby nebolo, veď som pozeral pred cestou a Itanos tam bol. - No ale teraz tu nie je... (nakoniec sa všetko vyriešilo, v novších naozaj je a v staršej nie).
