Hotel Blue Sky and Sea

Autobus zastavuje na malom parkovisku pri ceste. Delegát Jozef nás posiela na recepiu hotela Blue Sea, kde máme vyplniť nejaké papiere a odovzdať vouchre. Uvidíme sa vraj v pondelok poobede. Nuž, toto bude určite bezproblémový hotel, ak tu nepotrebujeme delegáta tri dni. Ale veď to poznáme. Pokyny sú na recepcii na nástenke, Nastenka je s Mrazíkom, Mrazík je na rehabilitácii a my sme v... (vlastne v hoteli.)

Recepčná nám rozdala papieriky, vraj tam máme naťukať meno, priezvisko a podobne. Ešte si zapisuje moju požiadavku na izbu na poschodí a potom nás posiela na raňajky, že potom budeme mať izbu pripravenú.

Raňajky potešili, mňa veľmi a polovičku potešilo víno ešte veľmejšie. Na raňajkách sa ozývajú spolucestujúci z predchádzajúcich dovoleniek. Ešteže sa my vizuálne nemeníme, lebo ja by som to dievčisko (Silvia) z Palm Beachu na Korfu ani nepoznal. Vyrástla...

Po raňajkách sa vraciame na recepciu, kde nás už čakajú kľúče. Nuž, ale kam ísť? Recepčná nás žiada o chvíľu strpenia, na kohosi kričí, potom chce ďalšiu chvíľu a znovu kričí. Asi na šiesty pokus vybieha silnejšia upratovačka a vedie nás oproti recepcii. Na toto by u nás stačilo jedno gesto rukou, tu platia špeciálny personál. Ale iný kraj, iný mrav.

Pri prvej návšteve recepcie nás baba naháňa s nejakými modrými náramkami, ktoré musíme nosiť stále na ruke, aby všetci Kréťania vedeli, že sme už tu a splnili nám všetko, čo nám len na očiach vidia (a čo hotel dovolí). Musím uznať, farba náramkov bola pekná, modrá - veľmi nám pristala k našej nevyspatej pleti.

Náramky boli celkom Funny, najmä na pláži, kde si potom všetci rozprávali, čo si kto kde poškriabal, ktorú bradavku si odtrhol a pod. Odporúčam ďalším dovolenkárom nechať si náramok pripevniť na nedominantnú ruku (pozn.: ak ste pravák, tak na ľavú, ak ľavák, tak na pravú). Poznámka: Tieto náramky boli tvrdé - asi prvej generácie, lebo v ďalších rokoch som už zažil iba mäkší plast, ktorý až takým hrozným spôsobom nepoškodzuje telo :-).

Na izbe okrem postele boli dva nočné stolíky, jedno rádio, na ktorom sa nedal nastaviť čas a preto celú dobu blikal divný čas, ako sa mu zachcelo, jeden stolík so zrkadlom, televízor, telefón, smetný kôš, jedna stolička a klimatizácia. Klíma bola fajn, dokázala slušne vychladiť aj pitie. Ešte tu boli tri zásuvky okrúhleho gréckeho typu, takže niektoré slovenské rozdvojky z tvrdého plastu môžu mať problém. Okrúhle zástrčky z mäkkého plastu problém nemajú. V jednej zásuvke pod zrkadlom bol zastrčený televízor. V priebehu dovolenky nám na izbu doniesli malú chladničku, takže vytiahli televízor a zastrčili chladničku. Ale na druhý deň doniesli rozdvojku a fungovali oba spotrebiče. Ale tiež len do výpadku elektriky, kedy nefungovalo nič, ani voda netiekla, ani pivo sa načapovať nedalo... Je zaujímavé, že na elektriku tam neboli tri veci: more, vietor a slnko (ktovie, ako sa im to podarilo...). Na balkóne plastový stolík s dvoma stoličkami a popolníkom. Televízor mal tuším CINCH konektory (kto bude chcieť pripájať video).

Areál hotela Blue Sea

Pod cestou bolo malé parkovisko. Pod ním recepcia, jeden bazén (vraj so sladkou vodou), reštaurácia, ubytovania, malé námestíčko, minimarket, budova snacku (počas našej prítomnosti nevyužívaná), pool bar s veľkým bazénom vraj so slanou vodou. Oproti recepcii boli ubytovania, kde sme mimochodom trávili volné chvíle aj my. Za bazénom (pri mori) detský kútik, WC a tzv. Theatro - pľac na futbal, prípadne iné radovánky.

Izba hotela Blue Sky and Sea

Izba hotela Blue Sea je malá, očividne staršia, ale udržiavaná a vymaľovaná. Ale je vybavená všetkým, čo budeme potrebovať. Jedna manželská postel, po zaťažení jednej strany sa kýve. Vyberiem jeden nepotrebný papier slovenskej provenencie a jednu nohu podložím. Za chvíľu objavujem, že sa kýve aj druhá strana. Tu už nie je niečo v poriadku so zákonmi Einštajna, Newtona a možno aj s Keplerovými zákonmi. A možno ani Pytagorova veta tu nebude preložená zo slovenčiny do gréčtiny??? - dokelu.

Moje domnienky sa nepotvrdili, príčina je jednoduchšia, ako som očakával. Niekto tu zrejme pred nami trávil siestu tak intenzívne, že opravár pre istotu pridal ešte jednu nohu doprostred postele. Alebo len chceli vyrobit otáčajúcu sa postel :-). Každopádne, posteľ s piatimi nohami som videl prvýkrát.

Naša izba je na dvoch ľudí len tak-tak (pozor, sú aj väčšie izby pre troch, dokonca rodinné dvojizby). Skriňa musela byť trochu posunutá, aby sa dali otvoriť dvere. V kúpeľni je iba polovičná vaňa, štíhly človek (takmer ako ja ;) nemá problém, neviem si však predstaviť, ako sa odtiaľ dostávajú ľudia s nadváhou (a to nehovorím vyslovene o tučných). Vaňa je tak blízko k dverám, že v mieste stretnutia dverí a vane museli z dverí trochu odpíliť, ináč by ste sa dovnútra nedostali. Medzi tým všetkým WC s toaletným papierom vpravo za chrbtom a s košom až za vaňou. Atmosféru kúpeľne dotváralo staré zrkadlo, jedna polička na mydlo a starodávna vetračka so zatváraním na háčik.

Pri vstupe do kúpelne je potrebné zatancovať tzv. Tango toaletino (po slovensky - hajzlové tango). Kroky sú pomerne ľahko zapamätateľné: pravou rukou otvoriť dvere, pravú nohu s čiastočným vytočením tela vsunúť medzi hajzlovú misu a vaňu, ľavú nohu prinožiť, milý pohľad na dvere, ľavou rukou ich privrieť, krok ľavou nohou do voľnej miestnosti, priložiť pravú a dvere úplne zavrieť.