Banská ŠtiavnicaVýlet z Banskej Štiavnice cez Sklené Teplice do Žiaru nad Hronom. Začiatok výletu bol celkom sľubný, hlavne ten asfalt až po vrch Námestia sv. Trojice. Potom som pochopil, že tie potôčiky stekajúce po ceste by mohli značiť aj to, že tie včera končiace búrky neboli až také bezvýznamné, ako som si myslel, keď som si obúval nízke tenisky.

K prameňu Nepomuckého som po zaliatej ceste ledva preskákal, aby som si mohol načapovať. Na druhej strane treba povedať aj to, že prameň pretekal každou skulinou a litrovka bola v okamihu plná. No a ešte kus blata bolo po sedlo Červená studňa. Tu som revidoval môj pôvodný plán, že ešte pôjdem pozrieť na Paradajs, nakoľko som ho minule nejako obišiel.

 

Banská Štiavnica

Banská Štiavnica

Banská Štiavnica

Banská Štiavnica - Červená studňa, prameň Nepomuckého

Výhľad z Paradajsu by bol v tejto chvíli presne proti slnku, takže pohľady a aj prípadné fotky by stáli - veď viete za čo Cool. Vydal som sa teda asfaltkou mierne doprava dolu, aby som na najbližšej odbočke poľnej cesty odbočil ešte raz doprava po červenej značke. Poľná cesta sa len mierne vlnila, zato ja som sa kvôli kalužiam blata musel o to viac kľukatiť.

Banská Štiavnica - Červená studňa. Ten kopček vľavo je Zlatý vrch (so stožiarom) a do toho sedla na pravej strane som sa snažil dostať

Banská Štiavnica - za Červenou studňou

Nasledovalo mierne klesanie k Matulke a mierny protikopček do sedla Pod Studeným vrchom. Búda v sedle bola v dosť úbohom stave a napájadlo nad polorozpadnutou búdou tiež nebolo v bohviemakom stave. Nechápal som, či ten elektrický ohradník okolo vody je na ochranu tej vody, prípadne či má chrániť dobytok aj ľudí pred vodou.

Banská Štiavnica - Matulka, v pozadí Studený vrch

Bonzaj za sedlom pod Studeným vrchom

Pred rozcestím Bartkov majer, veža na Zlatom vrchu

K Bartkovmu majeru som sa dostal pomerne v pohode. Tu som si pamätal, že červená značka bola v poslednej dobe nejako preznačená. Aj som kukal do mapy, ale nevedel som si spomenúť, či som si vzal mapu spred alebo až po preznačení. A tak som sa nechal viesť značkami. Prvá značka bola na stĺpiku spolu so žltou značkou. Potom nasledoval dosť dlhý traverz kopca do vzdialenejšieho lesíka. Od Bartkovho majera po mne vyštartoval väčší štek, podporovaný hlasom menšieho šteka, ktorý sa ale bližšie neodvážil. Väčší bol dosť napaprčný, ale našťastie až ku mne sa nepriblížil.

Značka potom pokračovala lesnou cestou spolu so žltou. Asi tak v riedení tri ku jednej. Teda sa vyskytli tri žlté na približne jednu červenú značku. Preto ma príjemne prekvapilo, že na rozcestníku Breziny som natrafil na potvrdenie toho, že som išiel dobre. Žltá pokračovala doľava a červená smerovala kdesi do prieseku doprava.

Rozcestie Bartkov majer. Značka pokračovala od rozcestníka rovno

Od Bartkovho majera k Brezinám

Obzerajúc okolie, dal som sa automaticky doprava po málo zreteľných traktorových stopách popri lese. Cestou som obzeral okolie, fotil kvetinky a tak, až som si uvedomil, že červenú značku som nikde nevidel. Stopy viedli kamsi dole do brezín, tak som nimi pokračoval. Mapa v GPS od Freemap sklamala, tá mala ešte staré dáta vedúce spred Bartkovho majera doprava dolu. Podľa tej mapy, o ktorej som nevedel, či je staršia alebo novšia by mala červená značka viesť od Brezín ešte viac doprava, ale moja krátka výprava do lesa neviedla k úspechu. Navyše, z ľavej strany Brezín si to ku mne zamierila štvorica mladíkov, ktorá evidentne hľadala rovnakú značku ako ja. Potom nasledoval klasický scenár. Ja som objavil nejaký zdrap fáborku medzi brezami viac vľavo, ale bol to len planý poplach. Keď som následne obchádzal mokriny, dostal som sa za chrbát spomínanej štvorice, ktorí hľadali správnu stopu až v lese. no a ja som sa operatívne a samozrejme že aj demokraticky, veľkou väčšinou hlasov rozhodol, že nebudem pokúšať osud, pôjdem žltou značkou na zelenú, vedúcu do Repištia a dolu do Sklených Teplíc. Cestou som ešte natrafil na pomerne solídnu studničku na lúčke poniže rozcestníka Breziny (zakrytá, rúrka, stredne výdatná). Z opačnej strany Brezín som už potom videl, ako sa sklamaná štvorica smutne vracia na miesto, odkiaľ vyšli - teda v podstate na miesto, kde som teraz stál ja.

Breziny. Ja som sa dal tou nezreteľnou cestou popri lese. Správna cesta vedie niekde ešte viac doprava, lesom

 

Breziny. Krajom lesa, cez mokriny do stále hustejších a hustejších brezín

Breziny. Studnička neďaleko posedenia na žltej značke, neďaleko rozcestníka

Žltá značka obchádzala miestny kopček zľava, ja som sa dal lesnou cestou doprava, lebo som si nebol istý, či nie je aj žltá preznačená a či by ma nezaviedla niekde  mimo. Okrem veľkého blata som objavil aj pomerne nový kríž na vrchu Bimbíz, z ktorého bol pomerne dobrý výhľad na Repište a okolie.

Breziny - pohľad naspäť. Stožiar ne na Zlatom vrchu. Približne pod ním na dolnom okraji lesa je rozcestník Breziny

Bimbíz nad Repišťom

Repište z Bimbízu

Repište

Asfaltkou som sa dostal až do Sklených Teplíc, kde som od radosti, že som sa ešte nestratil, dal jedno malé pivo a na chvíľu šiel poobdivovať kúpeľný park.

Sklené Teplice - Banský kúpeľ

Sklené Teplice

Sklené Teplice

Sklené Teplice

Sklené Teplice

Sklené Teplice

 Zo Sklených Teplíc som pokračoval po chodníku popri asfaltke až na dolný koniec miestneho ihriska. Tu červená značka odbočila do prudkého kopca doprava. Vyššie sa trochu narovnala, ale opäť sa rozbehla do výšky. Dostal som sa až na rozcestník Kečka. Tu doprava a opäť hore cez Maselno. Tu zas začalo pribúdať blata na lesnej ceste a tak som si strážil aj zem pod nohami. Odbočku červenej značky doľava som zaregistroval, aj som obdivoval tú lúčku s posedom a ďalšími zrubmi, ale pokračujúc po lesnej ceste som sa dostal viac vpravo. GPS sa tvárila, že práve tadiaľto by som mal ísť a tak som pokračoval. Po zdolaní menšieho kopčeka som na druhej strane zbehol na ďalšiu lesnú cestu vedúcu popri potôčiku dolu do údolia. Tu som sa dostal do zákruty lesnej asfaltky. Červená očividne prichádzala zľava a mierila doprava po asfaltke. Po pár metroch sa na ňu sprava zhora pripájala druhá asfaltka.

Zo Sklených Teplíc na Kečku

Zo Sklených Teplíc na Kečku - tu bolo blata tak do 3 centimetrov

Za Maselnom

Za Maselnom

Ďalšia dilema dnešného dňa. Mapa hovorila čosi o tom, že asfaltom pár desiatok metrov dolu a potom doprava. Ale ja som potvrdenie značiek vo viditeľnej vzdialenosti nenašiel. Pozerám do GPS a tam mi Freemap hovorí, že sa musím dať asfaltom doprava hore. A tak som poslúchol ten nešťastný Freemap, veď ak aj nemá aktuálne data, stará cesta by tadiaľ očividne mala viesť. Asfaltom som vyšiel ešte asi kilometer a potom na ten šalený aparát posiela doľava hore. Chodník v rigole úplne zarastený, na zemi asi dva centimetre vody. Po pár metroch som to otočil na asfalt. Pozerám do mapy a vidím, že na vrch rigolu by mala viesť lesná cesta začínajúca asi o 200 metrov vyššie po asfalte.

Križovatka lesných asfaltiek. Hiking hovorí, že asfaltom dole. Freemap, že hore. Ja som počúvol Freemap a zle som spravil.

Namaľuj si vlastnú značku...

Zarastený chodník podľa Freemapy

Cestu som skutočne našiel. Problémom bolo iba to, ako sa dostať na druhú stranu mierne zvýšeného potoka, ale našťastie sa zadarilo. Potom stúpanie až na chrbát kopca. Tu som natrafil na vrchný koniec zarasteného rigola a po chvíli aj na červenú značku a žltú okružnú značku. Tie odbočujú doľava dolu. Žltá má pri značke dopísané LV. Nuž, možno nie Ladomerská Vieska, ale upozornenie, že cesta je vhodná len pre Líšky a Vlky.

Zarastený chodník podľa Freemapy

Miestami bolo 2 cm blata a 5 cm lístia, inde sa tie miery vymenili

Nakoniec sa zadarilo dostať sa asi starou cestou na severný koniec Koláčiny, kde sa mi podarilo trafiť červenú značku. Tou až do Ladomerskej Viesky, aj ke´d je potrebné povedať, že aj tu ma to občas ťahalo mimo značku.

Ladomerská Vieska

Cez Ladomeskú Viesku až na stanicu v Žiari nad Hronom, kde som v neďalekom zariadení 4. cenovej skupiny doplnil aj nejaké tie tekutiny.

Žiar nad Hronom

 


Trasa výletu na mape

Trasa merala cca 26 kilometrov. Občerstvenie v Banskej Štiavnici, Sklených Tepliciach, Ladomerskej Vieske a pri stanici v Žiari nad Hronom. Pramene nad Vodárenskou nádržou je prameň Nepomuckého, na Brezinách, Levík v parku v Sklených Tepliciach.

Únik z trasy v Sklených Tepliciach (bus).


Posledne pridané