Výlet z Banskej Bystrice. Pôvodne sme mali naplánovaný len taký ľahký výletík. Reku, vyvezieme sa do Králik a odtiaľ modrou na Suchý vrch a na vyhliadku na Trávny Ždiar a späť do Banskej Bystrice. Lenže večer začalo liať a pršalo takmer až do rána. Úsek medzi Králikami a Mútnym som čakal, že by mohol byť bahnový a tak sme zmenili plány a vyrazili v podstate z Mládežníckej až po Chatu na Suchom vrchu asfaltom.
Stúpanie z Mládežníckej hore dôverne poznám. Jediné čo nepoznám je tá nová výstavba. Etapa I, etapa II a etapa III. No a ešte Cesta sa v zime neudržiava a samozrejme Posledné dva voľné fleky na predaj - čo mi pripomenulo predchádzajúci výlet Donovaly - Banská Bystrica.
Výhľady smerom na Pánsky diel a Nízke Tatry, Urpín, Vartovku a smerom na Zvolen.
Prameň Želiarec fungoval, aj keď úplne inak, ako som si ho pamätal ja. Dokonca aj okolie bolo ako vymenené. Akurát tá spustnutá Chata na Suchom vrchu zostala rovnaká.
Od Chaty na Suchom vrchu vedie odbočka mierne doľava cez lúku. Vnorí sa do lesa a začína kľučkovať a stúpať hore. Za chvíľu sa objavia prvé rebríky na ferate na Trávny Ždiar. Prvý vedie ku skalnému oknu, druhý rovno cez toto okno. Potom ešte pár ďalších a sme na vyhliadke.
Z vyhliadky na Trávnom Ždiari vidno časť Kremnických vrchov a časť Veľkej Fatry.
Výstup po ferate Trávny Ždiar sa dá absolvovať takmer v každom veku, my sme pod feratou predbiehali rodinku s dvoma malými deťmi (najmladšie odhadom 4-5 rokov) a nemali problém to vyšliapať po svojich (samozrejme, s ochrannou rukou rodičov).
Zostup je bez technického zabezpečenia a niekedy bolo potrebné na strmom teréne si dávať dobrý pozor pri prekračovaní trčiacich koreňov. Rovnako pri vyumývaných výhľadoch a teda pri rozmočenom teréne odporúčam opatrnosť.
Po úspešnom návrate k nefungujúcej Chate na Suchom vrchu sme riešili dilemu, kadiaľ naspäť. No a padlo rozhodnutie, že pôjdeme obzrieť Tajovskú kopu.
Cestu zbežne poznám. Navyše je aj v stiahnutej Freemape v GPS. No a do tretice som ňou už dvakrát išiel aj s polovičkou. Samozrejme, podľa GPS. Prvýkrát to nedopadlo celkom podľa našich predstáv. Zo začiatku sme sa držali nejakej traktorovej stopy, ktorá sa asi v trištvrťke stratila a zvyšok sme kufrovali v lese.
Druhýkrát sme sa presne držali trasy v GPS. Asi dve tretiny sme preskakovali polomy, trikrát kľučkovali cez potok - no čo vám mám hovoriť. Bol som rád, že som najbližší mesiac dostal aspoň teplé jedlo.
Teraz som trasu síce dopredu pripravenú nemal, ale zbežne som vedel, že na rozdiel od GPS musíme ešte trochu viac doľava. Držali sme sa teda hlavne cesty. Až tak, že sme nejako minuli správnu odbočku a zatočili trochu viac doprava. Po ceste a po chrbte sme lúkami došli až na koniec sveta. Vlastne nie celkom sveta, iba na koniec cesty. Dalo by sa vrátiť, ale za nami bol taký nepríjemný bahnový úsek, že sme sa radšej po chrbte pustili rovno dolu.
No a dolu nás čakal ďalší bonbónik v podobe tečúceho potoka rozbahneného po nájazdoch kráv. Kto to bahno nezažil - neuverí.
Nakoľko v Tajove by sme museli vysedávať po krčmách a čakať na miestny dostavník do Banskej Bystrice pomerne dlho, vyšli sme si ešte poobzerať krásy ihriska v Tajove, poobdivovať Sokolovo i prameň na Nevoľnom. Odtiaľ popri starom salaši okľukou až do Riečky, kde sme pri miestnom obecnom úrade nabrali trochu sily. Sily sme potrebovali, nakoľko z Riečky do civilizácie je to autobusom ešte o pár hodín ďalej ako z Tajova.
Až takmer po družstvo v Podlaviciach je to samý asfalt. Aby sme nemuseli asfaltom až na hotel, odbočili sme doľava hore a poľnou cestou sme došli až k nemocnici.
Od nemocnice posledný asfalt toho dňa až po hotel.
Trasa výletu Banská Bystrica - Suchý Vrch - Trávny Ždiar - Tajov - Riečka - Banská Bystrica na mape
Prejdené cca 20 km, prevýšenie okolo 750 metrov.
- Občerstvenie Banská Bystrica (Mexický dvor), Suchý vrch (Grilbar, predtým tuším Ponybar), Tajov, Riečka.
- Voda na Želiarci a na Nevoľnom.
- Zaujímavosti Ferata Trávny Ždiar a Tajovská kopa.