RokošMájová túra na Rokoš. Podľa mapy nie príliš dlhá, ani náročná. Trochu neskorší nástup, keďže z Bratislavy ide vlak pred siedmou, v Novákoch je o trištvrte na desať a autobusom by som mal byť v Nitrianskom Rudne o 10.10. Autobus som chytil, ale autobus zas v kopci chytil traktor s cisternou, takže v Nitrianskom Rudne som vystupoval zhruba o desať minút neskôr. Spočiatku som myslel, že budem vystupovať až na rázcestí (pod priehradou), ale ešte zastávku predtým som našťastie zbadal rozcestník hneď pred autobusom vľavo a tak som vystúpil. Zastávka je podľa cestovného poriadku značená asi ako Nitrianske Rudno, Základná škola. Potom ešte obligátnych desať minút na prípravu, chytenie satelitov a tak...

Plán podľa Hikingu hovoril, že túra bude mať necelých 28 kilometrov s prevýšením +1145/-1260 metrov, najvyšší bod Rokoš má 1010 metrov nad morom a výlet by mal trvať 8:10 hodín. Teda v Bánovciach by som mal byť 18:40. Posledný spoj mi odchádza 18:20 a posledný rozumný o 17:27. Takže som si cestu rozplánoval do trochu rýchlejšej prechádzky, aby som stihol ten rozumný spoj. Nuž, ale trochu neskorší príchod do východiskového miesta, trocha blúdenia a mal som čo robiť...

Časť prvá, z Nitrianskeho Rudna na Rokoš (a okolie)

Z Nitrianskeho Rudna som vyrazil o 10:30. Tabuľa na rozcestníku ma posielala kolmo na hlavnú cestu hore. Ale tu niet ďalšej značky. Pre istotu sa vraciam a skúšam trochu naspäť. Tam je akási krčma, ale značku tiež nevidím. A tak idem pôvodnou trasou. Na prvej križovatke sa dávam doľava, mierne dolu a pre istotu sa pýtam prechádzajúcich. Pani mi potvrdí smer a dodáva, že ona si hneď myslela, že idem na Rokoš. Vraj dolu a na križovatke doprava a už budem Rokoš vidieť. Po odbočke prichádza prvá križovatka a ja opäť dumám, kadeže to mám ísť. Skúšam ľavú vetvu, ale nakoniec sa vraciam a idem pravou. Nakoniec objavujem aj značku, dômyselne namaľovanú až za domom. Po pár sto metroch prichádzam na ďalšiu križovatku. Tu je už šípka namaľovaná na stĺpe viditeľná. Posiela ma doprava. Ale kam? Rovno ide cesta do nejakého družstva. Brána je síce otvorená... Mierne vpravo ide poľná cesta k motokrosu. A značky nikde. Idem teda poľnou cestou vpravo od plota a po jeho skončení ďalšia križovatka poľných ciest. Tak sa dávam doľava. Po chvíli stretávam ďalšiu značku a za ďalšiu chvíľu už vchádzam do motokrosového areálu. Je vidieť, že neďaleko-odparkovaný buldozér sa tu vybúril. Prichádzam až k nejakej obitej búde a znova blúdim ako ten bludný Holanďan. Hľadám pokračovanie značky, avšak nenachádzam. A tak skúšam jednu, druhú, ale nič sa mojej GPS-ke nepáči. A to, čo mi ukazuje GPS, sa zas nepáči mne. Spomínam si, ako ma povodila nad Oslanmi pri výlete na Vtáčnik. A tak chvíľu laborujem s nastavením máp, aby som nakoniec na to prišiel. Jasne, voľakedy v minulosti som si stiahol do GPS vrstvu lesných ciest a chodníkov. A tie majú prioritu, takže nech prepnem akúkoľvek mapu, zobrazuje sa mi táto vrstva. A asi nemá aktuálne turistické chodníky. A tak ju vypínam. Hneď nato mi naskočí stiahnutá Freemapa so správnym chodníkom. A ten ukazuje niekde vpravo hore. Vydávam sa popri trati tým smerom a zrazu objavím aj značku na strome. Bolo by zaujímavé týmto chodníkom ísť v čase motokrosu. To by turista musel asi kľučkovať pomedzi motorky... Všade samá krv...  (a mlieko...) :-).

Nitrianske Rudno a Predný Rokoš

Cesta na Rokoš - správna je tá doprava

Nitrianske Rudno - motokrosový areál

Cesta na Rokoš vedie tou ľavou cestou a pár metrov za značkou rovno medzi stromy

 

Nitrianske Rudno - značka na druhom strome zľava (tie v lese nepočítam)

Od značky na strome (pozri foto) vedie chodník hore na chrbát. Miestami je dobre vyšliapaný, občas sú na ňom popadané stromy a tak si turisti hľadali cestičku inakade. Chodník vedie pomerne prudko do kopca a prichádza na hranu Bielych skál. Výhľady do doliny (nenašiel som jej meno) a na protiľahlý Predný Rokoš. No a samozrejme na Rokoš a občas aj na Košútovu skalu.

Až doteraz bol chodník strmý, avšak pomerne dobrý a suchý. Výstup popri Bielych skalách je tu lesom, veľmi strmý a aj chodník je viac blativý. Ale našťastie sa zatiaľ nešmýka. Krátky oddych prinesie až mierne klesanie k senníku, aby po ňom opäť nasledovalo prudké stúpanie hore. Aj by som sa vrátil, ale pohľad na GPS ma presviedča, že po križovatku pri Košútovej skale sú to už iba dve vrstevnice. Radšej som ani nepozeral, aký rozostup bol pri danej mierke Sealed.

Chodník z motokrosového areálu rovno hore na Rokoš

Predný Rokoš z Bielych skál

Výhľad z Bielych skál

Z Bielych skál na Košútovu skalu

Biele skaly

Biele skaly

Cestou na Rokoš

Cestou na Rokoš

Pri Košútovej skale som si žiaden smerovník nevšimol. Proste na jednom strome namaľovaná žltá aj červená značka. Ale výhľad stál zato. Chodník na Rokoš bol v pohode, asi na dvoch miestach obchádzal spadnuté stromy. Pohľady na zaujímavé skaly, ostatné časti zalesnené a tak aj výhľady boli mizerné. Pod Rokošom zas chodník začal naberať na strmosti a občas sa vyskytli aj popadané stromy.

Košútova skala

Košútova skala

Košútova skala

Nitrianske Rudno z Košútovej skaly

Chodník na Rokoš

Chodník na Rokoš

Na Rokoši bolo len pár ľudí. Poniektorí už odchádzali, ale ostatní opekali. Veď bola takmer jedna hodina. Nakoľko som bol trochu pomalší oproti plánu, iba krátky zápis do knihy a v rýchlosti som šiel obzrieť pamätník Štúro-Dubčeka. Z lúčky pri pamätníku výhľady smerom na Vtáčnik a na ďalší smer môjho postupu. Tie ostatné kazilo slnko. Ale zas som si uvedomil, čo ma to vlastne ďalej čaká, pretože na dnes hlásili modrú oblohu, teplotu okolo 27 stupňov a prehánky alebo búrky iba ojedinele.

Rokoš

Rokoš

Rokoš

Rokoš - zľava chrbát s chodníkom na Jankov vŕšok. Prvý malý kopček v tieni s vyhliadkou, druhý s plešinou sa obchádzal zľava.

Z Rokoša do Bánoviec nad Bebravou

Prefrčal som naspäť popri veľmi súkromnom bufete na Rokoši a zakrátko prechádzal popri vyhliadke pred sedlom Rokoš. Pohorie Vtáčnik ako na dlani, od Veľkého Griča až za samotný Vtáčnik. Viac vľavo zas Boškovie laz až Magura.  Akurát ten opar, ten nešťastný opar.

Na sedle Rokoš som mal oproti plánu už takmer polhodinovú sekeru a bol som časovo zároveň s mapou. Vedel som preto, že ak chcem stihnúť vôbec nejaký autobus, musím pridať. Príjemným lesným chodníčkom po mierne zvažujúcom sa chrbte to išlo. Jedinú zastávku som si spravil na vyhliadke pri skale, odkiaľ bol vidieť nielen Rokoš, ale aj lúčka s pamätníkom. Od vyhliadky veľmi prudké klesanie, ktoré ma občas nútilo aj pobehnúť. Po smiechu býva plač, ako hovorila moja mamka a tak aj po klesaní prišlo stúpanie, našťastie nie až také prudké. Chodník mierne hore traverzoval kopec po pravej ruke, aby som prišiel na rázcestie Čihoc. Viem, že názvy kopcov bývajú tvorené rôzne. Ale niekedy mi je záhadou, ako tvorili odvodené názvy. Napríklad také rázcestie Pod Čihocom. V mape je síce akýsi Čihoc (ten), ale je tiež aj Veľká Čihoc (teda tá). No a veľká by mala byť teda nadriadená, keď je už veľká. Teda aj Pod Čihocou? Ale môžem sa aj mýliť. Chodník z toho/tej Pod Čihocom pokračoval príjemnou lesnou cestou až po Kňažinové lúky. Na lúkach sa asi akurát chystali podpáliť les traja zelení mužíci - asi ufóni. Každý niesol poriadku dávku dreva k ohnisku. Tu som tiež predbiehal dvojicu na výlete z Uhrovského Podhradia cez Rokoš a Uhrovský hrad. Kúsok za samotnou lúkou bol aj rozcestník Kňažinove lúky. Moja sekera oproti plánu robila ešte stále 20 minút a to som vôbec nechápal. Ale zas som mal 20 minút k dobru podľa mapy, teda mohol by som stihnúť posledný spoj.

Nitrianske Rudno z vyhliadky pred sedlom Rokoš

Za sedlom Rokoš

Vyhliadka z predchádzajúceho obrázka. To malé biele nad stromom je pamätník Štúrovi a Dubčekovi. To ešte menšie vľavo je opekajúca štvorica.

Pred Čihocom

Za Čihocom

Od Kňažinových lúk príjemnou lesnou cestou so zaujímavými skalami až po Holý vrch. Tu ma zaujala akurát tak ohrada nového Jurského parku. Našťastie, tyrano- a iní -sauri boli pravdepodobne na inom mieste, kde sa nachádzalo viac turistov. No a ešte ma zaujal aj rozcestník Holý vrch, ktorý tvrdil, že sa nachádzam v nadmorskej výške 688 metrov a pod tým, že som len vo výške 678 metrov. Tak to teda neviem, najskôr som myslel, že to bude tým, že sa moc ponáhľam, ale rovnaké čísielka boli aj na fotke. Teda žiadne halucinácie z tepla a nedostatku tekutín.

Od Holého vrchu cesta pokračovala viac-či menej popri plote k vyhliadke Holý vrch, kde bola odbočka modrej značky. Odtiaľ doprava a dolu, až na starú asfaltovú cestu. Ktovie, kde sa tu tak náhle vzala. Cesta bola dosť zarastená a miestami aj riadne podmytá. Doviedla ma až k hotelu Partizán na Jankovom vŕšku. Ešte obchádzanie posledného spadnutého stromu dnešného dňa a už ma víta OT 64. Došľaka, určite je tu nejaká demonštrácia a policajti si ma pomýlia a budú hnať až do Bánoviec. Ale to by som stíhal ideálny spoj. Ale nie, to len upútavka na Adrenalínový park. Takže možno pre toto je ten Jurský park. Na Jankovom vŕšku (pri hoteli Partizán)  mám stále 20 minút navyše. Ale 30 minút k dobru podľa mapy. Teda spolu 10 minút k dobru na posledný spoj. A tak sadnem a niečo pojem. Skočil by som aj do reštiky, ale ako poznám stravovacie zariadenia, to by som možno stíhal zajtrajší posledný spoj Laughing. A tak vyrážam.

Kňažinove lúky

Pred Holým vrchom

Holý vrch - vyhliadka

Jankov vŕšok (čítaj Džangov, píš Djangov - ako v tom westerne)

Hotel Partizán - v podstate maxi zemľanka

Rokoš s lúčkou a pamätníkom

Jankov vŕšok

Pri pamätníku na Jankovom vŕšku (a teda pri rozcestníku) som 15:12. Teda o desať minút neskôr a opäť vyvstáva otázka, či sa nevrátiť a neubytovať. Ale rozhodnem sa pokračovať. Asfalt dolu je veľmi nepríjemný. Ale ženiem to tak, že ma na motorke ledva predbehnú. Na ich ospravedlnenie iba uvediem, že sa dvakrát vracali hore. Križovatku prejdem a po lesnej ceste za závorou pridávam do kroku. Horšie je, že už mi dochádza voda a tak s ňou začínam šetriť. Odbočka doprava, malý kopček a zostup k Miezgovcom. Tu dlhý asfalt cez celú dedinu. Nakoľko moja časomiera ukazuje, že oproti plánu zaostávam už iba o 10 minút, vyhýbam sa miestnej krčme U Huďa. Aj tak tu sedel iba jeden štamgast, takže pivo bude asi nakyslasté. Ešte predtým som stretol pumpu, ale nevedel som, či je voda pitná a tak som sa iba opláchol. A to nenabratie som potom ľutoval až do Bánoviec.

Uhrovec

Miezgovce

Cesta nepustila až po koniec dediny Miezgovce. Tam pri kríži, kde asfaltka pokračovala doprava hore ja som sa vydal pomerne zarastenou cestou rovno. Veľa stôp vysokej a plno blata. Občas som myslel, že prídem o tenisku. Navyše veľmi slabo značené a veľmi zarastené. Keby bolo kde uhnúť, tak uhnem. Na konci lesa sa predo mnou vynorila lúčka. Vedel som, že by som mal odbočiť doprava, ale nebolo kam. Tak som vyšiel pár metrov lúkou a na prvej lesnej ceste bola zelená značka. Ňou po klzkej ceste až na kopec, ešte chvíľu rovno a za zákrutou doprava začínali Bánovce nad Bebravou. Mám sa radovať, či plakať? Bánovecké komíny sú ešte dosť ďaleko a mne zostáva už iba 30 minút. Ale môžem povedať, že Bánovce nie sú až tak veľké. Trikrát som sa pýtal na najrýchlejšiu cestu, lebo značky sa mi nejak strácali. Prvýkrát mi dôchodkyňa hovorí, že najľahšie je to tadiaľto doľava na hlavnú cestu a ňou až ku stanici. Po kontrole mapy pozerám, že radšej krížom, lebo Pytagoras nepustí. A tak som šťastne došiel až pred stanicu. Desať minút času a otvorený obchodík. Tá dvojlitrovka minerálky mi urobila najväčšiu radosť.

Odbočka turistického chodníka do Bánoviec doľava

Medzi Miezgovcami a Bánovcami

Osobák do Trenčína došiel presne. Za Mníchovou Lehotou došlo aj na sľubovaný dážď a Považský Inovec už nebolo vidieť vôbec. Ale v Trenčíne už zas nepršalo.


Podľa Gps na mape 28,2 km a čas 6:53, podľa počítadla v GPS 29,16 km, 7:00 hodín celkovo a 5:48 šliapania. Priemer 5 km/h.

Poznámky Stefanynky

Keď si tak spätne premietam celú prejdenú trasu, tak sa mi ten mapový údaj, že 8:10 hodín, vôbec nepozdáva. Prvú časť po Rokoš som síce stíhal podľa ich údajov (cca 2:30 po Rokoš), ale na to, aby som sa vôbec dostal na posledný vlak som sa potom riadne namakal. Z väčšieho kopca som aj pobehol a roviny a naklonené roviny  som šiel ako utrhnutý vagón. Takže ak budete plánovať túto túru, počítajte radšej s dlhším časom, prípadne zvážte ukončenie túry v Uhrovci (s následným využitím autobusu).

Prejdená trasa na Mape SR


Posledne pridané