Žibrid - ferata

Ráno z Bratislavy vlakom do Rajca cez Žilinu. Z Rajca zelenou značkou cez Žibrid do sedla Patúch, odtiaľ žltou do Súľova, červenou do sedla pod Bradou a modrou do Hrabového.

Pracovný názov výletu by som dal buďto Blato až po lakte, prípadne 5 minút po smrti.

Rajec

Do Rajca som sa dostal vcelku v pohode. Rýchlik išiel presne a osobák tiež. Takže počkať na preladenie GPS a neďaleko od stanice je prvý rázcestník na trase. Potom po ceste až na druhý koniec obce. Tu sa moja zelená lúčila so žltou, aj keď na rázcestníku to poznať nebolo. Ešte pár desiatok metrov po poslednej ulici a značka ma vedie na medzu. Popri nej až k lesu. Výhľady predovšetkým na Martinské hole a Kľak.

Rajec - pohľad na Martinské hole

Pohľad na Rajec

Po prvom miernom lesíku nasleduje stúpanie k prieseku pre elektrické vedenie. Neďaleko stĺpa vysokého napätia je príjemné miestečko na oddych. Ktovie, či by sa tu nedali bezdrôtovo nabíjať mobilné telefóny.

Rajec - príjemné posedenie. Možnosť bezdrôtového nabitia telefónu

Kľak z Dubovej

Kľak

Chodník vchádza opäť do lesa a začína stúpať strmšie a strmšie hore.  Nakoniec vyjde na kopec Dubová. Výhľad predovšetkým na Kľak a Strážovské vrchy, ale dnes tu majú nejakú akciu deti.

Pokračovanie cesty z Dubovej je trochu zarastené, mierne zahádzané odpílenými konármi, ale nakoniec sa ukázalo ako schodné. Po príjemnom kľučkovaní mierne dolu pomedzi ihličňany prichádza krutý zostup do údolia.

Dubová

Dubová - klasická zarúbaná cesta.

Po ceste zľava tečie pomerne solídny potôčik a ja zisťujem, že na moje nízke tenisky je toho blata až príliš. Navyše úvoz má pomerne strmé kraje a tak som nútený vyjsť až príliš vysoko do svahu. A tam je to miestami dosť zarastené. Nakoniec sa mi podarilo nejak dostať sa až dole, a to som bol rád, že to blato nemám až za ušami. Cestou som dokonca stretol aj jednu naberaciu studničku pod smrekom vedľa cesty (na GPS trase som ju označil ako prameň Jasenovka - skutočný názov nepoznám).

Z Dubovej do Jasenového. Blata som videl aj viac, ale tu nebolo kam uhnúť

Studnička za Dubovou

Na lúčke povyše Jasenového blatové obtiaže končili. Guľatina naznačovala, prečo bola tá cesta taká rozbahnená. Tu ma značka posielala do ďalšej doliny popri malom potôčiku.

Odhadom tu nehodovalo viac ako 2 ks lesných robotníkov

Štrkovou lesnou cestou mierne hore popri chatách až na lúčku so smerovníkom označenom ako Na Bielej studni. Na konci lúčky sa chodník stáčal doľava do lesa vpravo bol prepad z vodojemu. Zatiaľ som nepotreboval.

Na Bielej studni

Na Bielej studni - prameň

Od Bielej studne začína zelená stúpať až na Žibrid. Raz ide trochu strmšie, inokedy miernejšie, ale stúpanie sa celkom dá. Výhľady zatiaľ žiadne. Nejaké sa vyskytnú až na chrbte, no a potom samozrejme na samotnom Žibride. Ale tie si musím zaslúžiť krátkou feratou. Teda jednou z reťazí vedúcich až hore. Vzhľadom na eróziu chodníkov na Žibrid (tých cestičiek bolo viac a viaceré mali aj spomínané reťaze) by som privítal aj nejaký ten výstupový, prípadne aj zostupový rebrík.

Chodník na Žibrid

Pod Žibridom

Žibrid - ferata

Žibrid

Žibrid. Pohľad na Strážovské vrchy

Žibrid. Pohľad na výrazný Veľký Manín

Žibrid

Žibrid

Žibrid

Zostup zo Žibridu bol tiež náročný. Tým nemyslím len samotný vrchol, ale celú cestu do sedla Patúch.

Žibrid

Pohľad z klesania zo Žibridu na pokračovanie súľovského hrebeňa smerom na Kečku. Tam kdesi dole je sedlo Patúch

Sedlo Patúch

Od sedla Patúch do Súľova po rovnakej ceste ako po nedávnom výlete cez Hlbocký vodopád.

Žibrid

Studnička na ceste do Súľova

Súľovské skaly. Súľovský hrad

V Súľove bola pomerne plná krčma a tak som pokračoval okolo kostola smerom na Súľovský hrad. Tu som si uvedomil, že jednu pollitrovku som asi nechal doma a že moje vodné zásoby sa scvrkli na pár deci. Studnička pri Lúke pod hradom bola vyschnutá a tak som sa do Sedla pod Bradou dostal s jazykom prilepeným o podnebie.

Súľovská tiesňava

Žibrid (vľavo od stĺpa)

Súľovský hrebeň

Súľovský hrebeň. Vľavo Kečka, vpravo za stromom Žibrid

Súľovské skaly

Zostávala mi približne hodina a pol života a asi 3 glgy vo fľaši. Preto si ani neviete predstaviť moju radosť, že som pri prvej chatke zbadal pumpu. Žiaľ, moja radosť bola zbytočná, pumpa nefungovala.

Vincinin laz. Pumpa k dispozícii. Bohužiaľ, nezadarilo sa

O pár minút som natrafil na skutočnú studničku pri ceste. Nebola to fatamorgána, halucinácia ani nič podobné. Dočapoval som, čo som mohol, teda hlavne do brucha sa mi toho zmestilo Foot in Mouth. Až dolu do dediny už nebol žiaden tiež, preto som na začiatku skonštatoval, že som bol 5 minút po smrti. No dobre, možno pred...

Prameň Hrabové. Názov nepoznám, ale život dokáže zachrániť

Tam niekde pri tej búde je prameň Hrabové

V Hrabovom som zašiel do miestnej knajpy a dorazil výlet čapovanými Krušovicami. A ešte jednými - čo sa mne v poslednom období stáva málokedy.

Hrabové. Bol som taký smädný, že by som si dal aj pivo :-)


Trasa výletu z Rajca cez Dubovú, Žibrid, sedlo Patúch, Súľov, sedlo pod Bradou do Hrabového na mape.

Túra merala cca 21 km, prevýšenie +1061/-1201 metrov.

Občerstvenie na začiatku v Rajci (krčmy boli ešte zatvorené, ale pekáreň a aj Coop supermarket fungovali. Po Žibrid dve studničky, medzi sedlom Patúch a Súľovom jedna mimimálne tečúca naberacia. V Súľove som si nevšimol otvorené nič (krčma dosť plná), po posledných skúsenostiach som sa na chatu Súľov ani netrepal. Prameň nad Hrabovým a krčma v Hrabovom. Na stanici v Bytči Staničná reštaurácia bez šance.

No a ešte jednota v Považskej Bystrici pred stanicou.

Únik z trasy až po Súľov (na Bielej studni, sedlo Patúch a samotný Súľov),


Posledne pridané