Brezová pod Bradlom

Zamračený marcový výlet s trochou vody v Brezovských Karpatoch. Tú trochu vody myslím nielen obrazne, ale hlavne z oblohy. Pršalo asi štyrikrát. Prvý raz spadlo asi sedemnásť kvapiek, potom štyridsať šesť, tretíkrát  som aj mierne zmokol a štvrtýkrát to tiež poriadne postrašilo. Ale trochu vody myslím aj na pitie, lebo aj keď bola túra naplánovaná do vodného kráľovstva (ako naznačujú názvy: Prameň Mariáš, Dobrá voda či Výtok), nejako sa mi na žiaden pitný prameň nepodarilo naraziť (teda ak nerátam ten na konci výletu v Brezovej pod Bradlom). Buď si ma nevšimol, zmizol, alebo potom už neviem. Slnko svietilo tiež. Asi pol minútu. Ale fučalo statočne, takmer celý výlet.

Podľa mapy zhruba 25 kilometrov, tak som si ho ešte mierne nadstavil. Takže spolu čosi cez 30 kilometrov - to nadstavenie kvôli tomu, aby som v Brezovej pod Bradlom na autobusovej stanici nezmrzol ako tá ich časomiera.

Do Hradišťa pod Vrátnom klasicky autobusom - myjavákom o 7:20, príchod o cca 9. hodine. Popri ceste pár metrov dopredu po zelenej značke. Tá ide spolu so žltou rovno, až k nejakému miestnemu parčíku. Pred ním je rozcestník. Žltá pokračuje popri potoku doprava, zelená ide dedinskou ulicou mierne doľava. Cez dedinu nie je kde poblúdiť, značky pomerne dobre ukazujú smer. Za dedinou prechádza značka na lesnú cestu a po chvíli sa tiahne mierne vpravo na sympatický chodník. Medzi spomínanou cestou a chodníkom je úvoz. Po necelej polhodine prichádzam k rozcestníku s modrou značkou. Tá ide viac doľava cez úvoz na cestu a pokračuje až kdesi na horizont, kde sa stretáva s červeno značenou Štefánikovou magistrálou v bode zvanom Skálie.

Z Hradišťa pod Vrátnom do Dobrej Vody

Od rozcestníka s modrou značkou je to ešte kus do kopca, ale potom už značka prechádza na lesnú cestu vedúcu po horizonte. Na druhej strane treba povedať, že tu narážam na rozjazdené cesty od traktorov a teda aj trochu blata. Keďže traktory boli určite lesácke, na chodníkoch nachádzam aj iné stopy po týchto divných zveroch. Veľké pne sú z okolia odtiahnuté, iba na turistickom značenom chodníku sa váľajú zvyšky po stromoch, ktoré sa nepodarilo predať. Teda konáre a vŕšky stromov. Okolobežiaca vysoká zver s tým nemá problém, turisti však určite áno.

Chodník však zakrátko začína klesať do doliny a preto miznú aj lesnícke pozostatky. veď komu by sa chcelo behať za drevom po nerovnom teréne, keď sa dá aj po rovine...

Hradište pod Vrátnom

Hradište pod Vrátnom

Hradište pod Vrátnom

Slopy

Slopy

Chodník prichádza opäť na lesnú cestu a tou pohodlne do doliny ku kaplnke. Okolo je oplotené pásmo s vodným zdrojom. Trávička príjemne vykosená, dnu sa však nedá. Aj keď na mape je tu niekde prameň, v okolí som si ho nejako nevšimol.

Prameň Mariáš

Prameň Mariáš

Najbližší viditeľne označený Staroprameň je až v rekreačnom stredisku, ale z cesty je evidentne zatvorený. Dosvedčuje to aj osamelá pípa na terase. Po príchode do Dobrej Vody ma najskôr láka pamätná izba Jána Hollého, ale nakoniec ho nechávam nerušene obliecť sa a rovnako ma necháva chladným aj miestna krčma, ktorú si z minulého výletu pamätám ako kráľovstvo kyslého piva. Akurát sa čudujem, že desať hodín preč a žiaden ožratý, ako to oňahdy vystihol jeden kamarát. Ešte krátka prechádzka k miestnemu vodojemu (či čo to bolo), nad ktorým sa vypína zaujímavá skalka, aby som sa vrátil na námestie, prešiel demonštratívne popred spomínanú krčmu a pred prvými domami zahol doľava na rovnobežnú cestu značenú zelenou značkou.

Tiež Prameň Mariáš

Dobrá Voda

Dobrá Voda

Z Dobrej Vody cez Klenovú do Brezovej pod Bradlom

Zelenou značkou okolo svätého Jozefa dolu ulicou. To, že som na dedine vidno na zdraviacej mládeži i trochu starších obyvateľoch. Zelená šípka ma posiela prudko doľava, potom doprava popri škole na koniec obce Dobrá Voda. Tu je vyhliadka na neďaleký Dobrovodský hrad so zátiším starších i mladších poľnohospodárskych strojov v popredí. Buď múzeum v prírode, ale len taký klasický dedinský bordel.  Dostávam sa na poľnú cestu, ktorá ma v podstate privedie až k bývalému rekreačnému stredisku Výtok. Stačí ísť rovno, pokiaľ treba zabočiť, je to označené šípkou. Prvé zaujímavé miesto sa nachádza na druhom horizonte, kde vidím pred sebou čriedu vysokej (asi jelene a jelenice). Odhadom takých 50 a viac kusov, keď ma zbadajú, utekajú hlbšie do lesa.Takže guláš dnes nebude .

Druhé zaujímavé miesto je v dolinke s potôčikom. Vľavo sa nachádza zaujímavá skala a tam niekde je aj Vyvieračka pod Bachárkou. Ja pokračujem cez pole rovno na ďalší kopček. Za ním sa nachádza spomínané stredisko Výtok. Spoznáte ho podľa toho, že tesne pred ním je vľavo od chodníka veľmi malá lúčka s dvomi stĺpmi verejného osvetlenia. Asi už nefungujú, ale ich výskyt je pre mňa záhadou. Lúčka okolo osvetlenia nie je príliš strmá na lyžovanie, dokonca ani vlek tu nie je. Jedine tak na bežky, prípadne na chytanie chrústov...

RZ Výtok je ohradený plotom s výstražnými ceduľkami, avšak podľa prvého pohľadu asi neobývané. Záclony v oknách sa ani nepohnú, v okolí nie je vidieť ani živáčika, nieto ešte nejakú živánsku . Zakreslený prameň v okolí som si taktiež nevšimol, ani žiadnu šipku či značku naznačujúcu, že by sa tu niekde dalo načapovať. Ale smerovník bol sprejermi počmáraný dokonale.

Dobrovodský hrad z Dobrej Vody

Z Dobrej Vody po Výtok

Z Dobrej Vody po Výtok

Z Dobrej Vody po Výtok

Výtok

Od RZ Výtok (teda neviem, prečo mu to ešte nedali preliečiť) pokračujem solídnou cestou mierne dolu až k rozcestníku Výtok, chata Dolina. Okolo plota doprava na ďalšiu lesnú cestu a tou hore až po rozcestník Malá Klenová. Podľa názvu sa môže zdať, že som došiel na nejaký kopec, v skutočnosti je rozcestník skôr v takom nenápadnejšom sedle. A tak sa vraciam pár desiatok metrov a odbočujem na červenú turistickú značku vedúcu na Klenovú. Najskôr mierne, potom strmšie a ešte strmšie, aby ma cesta vypľula na malej lúčke. Tu ma červená posiela doprava na vrstevnicový chodník. Takže vlastne ani na samotnú Klenovú chodník nevedie.

Traverzujúc východné svahy Klenovej, narazím najskôr na posed, neskôr na uzavretú jaskyňu. Okolo kovových dverí sa dá nahliadnuť dnu, pár metrov je vidieť, zvyšok sa stráca v tme.

O niečo nižšie predbieham skupinku s košíkmi. Áaaaa, zdravím, vari už rastú? Prípadne vás macocha na jahôdky poslala?  Ale starú Belu, to len medvedí cesnak... Ani som si vlastne neuvedomil, že tie zelené plochy v lese sú také chutné...

Lesný chodník končil o niekoľko sto metrov nižšie a ďalej sa pokračovalo až do Brezovej pod Bradlom po asfalte. Ale zaujímavé to bolo. Napríklad také lesnícke zátišie s vedrom, prípadne stolička na spílenom pni. Potom okolo rozcestia v Dvoloch a popri opustenom Čiernom Blate až do Brezovej pod Bradlom. Výhľad na Bradlo dobrý a studnička v Baraneckej fungovala dobre.

Pred Malou Klenovou

Pred Klenovou

Okolo Klenovej

Okolo Klenovej

Z Klenovej do Dvolov

Opakovanie - matka múdrosti

Lesácka idylka

Lesácka idylka

Brezová pod Bradlom, Baranecká - pri prameni

Z Brezovej pod Bradlom malý okruh na Ostrú úboč a späť

Po kontrole medzičasu v Brezovej som zistil, že prvý autobus mi odišiel zhruba pred polhodinou a druhý mi pôjde až za vyše dve hodiny. A tak som išiel obzrieť modrú značku k chate na Ostrej úboči. Popri ceste až k benzínke a potom doľava. Na začiatku boli značky pomerne v pohode. Za dedinou značky vymizli a až po chatičku na Štefánikovej magistrále boli len veľmi sporadicky. GPS síce ukazovalo pomerne dobre, ale tá neistota, či sa trasa predsa len nezmenila...

Nakoniec tie tri modré značky nesklamali a vynoril som sa presne tam, kde som chcel. Naopak, príjemne prekvapilo značenie na červenej magistrále. Kým posledne som mal trochu problém zbadať červené značky, tentokrát by si ich nevšimol len slepý. Modré značky ani rozcestník som si nevšimol. Z môjho smeru by chodník mal pokračovať kolmo na červenú, ale na tej mladine ho asi nebolo kde dať. Prípadne bola modrá značka určená iba pre tých, čo to tu dokonale poznajú...

Na autobusovú stanicu do Brezovej pod Bradlom som sa vrátil červenou Štefánikovou magistrálou a posledné metre som absolvoval po chodníku popri ceste. Ospalá časomiera stále ukazovala, že prvý autobus mi ušiel. Trochu mi to pripomínalo začiatok knihy Bol som dlho preč (z filmového spracovania asi známejší český názov Přelet přes kukačí hnízdo od Formana).

Brezová pod Bradlom - modrou na Dlhé Rovne

Brezová pod Bradlom - modrou doprava na Dlhé Rovne

Dlhé Rovne - tentoraz palec hore pre značenie v okolí chaty

Nech sa ponáhľam akokoľvek, vždy mi predchádzajúci autobus ujde o pár minút :-)

Doslov Stefanynky

V miestnom supermarkete pri autobusáku som chcel doplniť trochu tekutín i pochutín. Z jedla ma zlákal sobotnopoobedný cesnakový uzol. Zdal sa mi trochu tvrdší, ale zas tá vôňa... Najskôr ma šokovala predavačka, vraj nemá na to kód, že také niečo ešte nepredávala. Tak jej hovorím, že som si všimol, že je to už trochu tvrdšie, ale že až tak, to hádam nie... Treba povedať, že som po tomto uzle utrpel výčitky svedomia. Musím sa ospravedlniť všetkým paleontológom, lebo verím, že inžinieri z Jurského parku by prostredníctvom génového inžinierstva dokázali tomu trilobitovi za pol eura vrátiť život. Našťastie, zubára som navštíviť nemusel.

Ešte ma príjemne prekvapil šofér myjaváku do Bratislavy. Príjemný, ochotný voči cestujúcim i tým, čo s ním nakoniec nešli.


Cenovo cesta z Bratislavy do Hradišťa 3,90, naspäť z Brezovej za 4,30 Eura. Prejdené čosi cez 30 kilometrov, do Brezovej približne za 5 hodín, cez Ostrú úboč o čosi dlhšie.

 

Výlet na z Hradišťa pod Vrátnom do Dobrej Vody a cez Klenovú do Brezovej pod Bradlom na Turistickej mape SR


Posledne pridané

Podobné články