Výlet do Brezovských Karpát, tentoraz opäť trochu netradičný. Teploty nad 35 stupňov trochu osviežil veľmi jemný dáždik. Na videnie toho príliš nebolo, zato chodilo sa parádne. Prvá časť bola z Chtelnice po asfaltovej ceste do Dolného Lopašova. Výhodou je priamy spoj z Bratislavy do Chtelnice na námestie (odchod 5:10, príchod 7:10, v Chtelnici otvorené obchody aj nejaké krčmy). Odtiaľ doprava smer Vrbové.  Nevýhodou občas frekventovaná cesta bez poriadnej krajnice cez kopček. Výhodou malé slivky popri ceste, prípadne aj zaujímavé výhľady na Jaslovské Bohunice. Nakoľko v ten deň dymili 4 veže, vyrábali asi iba dvojfázový prúd Laughing. V Dolnom Lopašove otvorený miestny konzum s niekoľkými miestnymi. Nakoľko hneď za nimi bola zatvorená pohrebná služba, nedalo sa odhadnúť, na ktorú službu to vlastne čakajú Laughing.

 

Z Dolného Lopašova k pamätníku SNP v Pustej Vsi

Dolný Lopašov. Čakáreň

Od námestia v Dolnom Lopašove doľava priamo po červenej značke, v podstate ani nie je kde uhnúť. Zaujalo, že tu mali všelijako vyzdobené lavičky. Niektoré maľbami, iné aj "uterákom". To, či ho aj po použití vyperú mi nie je známe Cool. Cesta vedie okolo niekoľkých pieskových kameňolomov do vtáčieho územia. Tu doľava a začína stúpať trošku strmšie hore. Po chvíli prichádza do  trvalejšieho lesa a príjemne sa narovnáva. Ten trvalejší les chápem tak, že to už nie sú malé kúsky, ktoré poskytujú tieň. V takomto lese sa dá pohodlne kráčať aj pri teplotách nad 30 stupňov.

Dolný Lopašov - lavička s uterákom

Dolný Lopašov

Dolný Lopašov

Šišková cesta

Príjemnou lesnou cestou som sa dostal až k niekoľkým budovám (Černík - mne sa zdali opustené) a potom ešte trochu vyššie, aby som pri nejakej chate vľavo podo mnou natrafil na prameň. Prameň bol dobre označený z chodníka, vytekal z rúrky (aj keď už mierne skorodovanej - teda voda mohla byť aj železitá). Pri chate bolo aj posedenie a na strome pripravený dokonca hrnček.

Pri studničke

Studnička

Cesta potom pokračovala lesom, stúpala až po Malú Klenovú len veľmi mierne.

Z Malej Klenovej som pokračoval zelenou turistickou značkou až do Pustej Vsi. Spestrením bola horáreň Klenová. Všetko síce bolo pozamykané, ale pri horárni bola pumpovacia studňa. Mne sa síce nezadarilo, ale cez dieru bola nejaká voda vidieť. Za horárňou Klenová pokračovala zelená značka čiastočne poľom. Vyjazdenejšia cesta viedla krížom cez pole, nuž som išiel obzrieť. Na druhej strane sa stáčala viac doprava (teda v podstate naspäť) a tak som sa vrátil a šiel tou menej vyjazdenou cestou vpravo od mladiny. Až po koniec lúky som značku nenašiel. Až na konci, za zákrutou vľavo bola jedna a za chvíľu aj druhá značka. Tá už bola opäť na lesnej ceste, ktorá klesala prudšie dolu. Cesta potom ešte obchádzala nejaký kus poľa s lesom, buďto súkromný, alebo nejako inakšie výnimočný, aby sa veľkým oblúkom dostala na tú istú cestu. Ňou dolu až do dediny Dolná Pustá Ves. Asfaltkou až na rozcestník Horná Pustá Ves a odtiaľ som si ešte odskočil k pamätníku SNP.

Klenová z lúk pri Malej Klenovej

Horáreň Klenová

Úvoz do Dolnej Pustej Vsi

Pamätník SNP v Pustej Vsi má najlepšie roky evidentne za sebou. Pár schodov vedie po chodníčku od cesty k nejakej budove. Schody síce stoja, ale chodník je dosť zarastený burinou. Budova hore stojí tiež, aj keď mi je záhadou, na čo asi slúžila. Možno sa tam v minulosti premietalo, možno tam bola pamätná izba, možno len obyčajné záchody. Veď trochu nižšie stoja pozostatky po nejakom amfiteátri. Každopádne budova vyzerá už dosť spustnuto, obklad z nej opadáva. Drží na nej iba ceduľka so záhadným odkazom, vraj v rokoch 1942 až 1945 tu bola nejaká križovatka ciest. Opodiaľ je ešte nejaký drevený zrub - zemľanka.  Možno toto je ten hlavný pamätník, aj keď predpokladám, že bojovníci v SNP by si nestavali zruby na dostrel od cesty navyše obrátené dverami dolu k ceste. Aby som len nekritizoval, musím spomenúť, že chodník k pamätníku bol prerezaný od zasahujúcich drevín a rovnako boli orezané aj stromky v okolí.

Pustá Ves, pamätník SNP

Pustá Ves, pamätník SNP

Pustá Ves, pamätník SNP

Pustá Ves - najskôr som myslel, že ten dym je z grilovačky. Ale asi skôr zo stavby

Pustá Ves - aj Komenský by nad názornosťou zaplesal

Z Pustej Vsi do Brezovej pod Bradlom cez Lopušnú a Dvoly

Od Pamätníka SNP som sa vrátil na križovatku medzi Dolnou a Hornou Pustou Vsou a pokračoval modrou značkou. Cesta bola značená občas, aj keď treba povedať, že veľa únikov neponúkala. Aj preto som kráčal viacmenej bezstarostne až do bodu, keď som si uvedomil, že značku som už dlhšie nevidel. Kontrolou GPS a mapy som skonštatoval, že chodník by mal ísť viac vpravo odo mňa. Vrátil som sa teda až na koniec oplotenia vodného zdroja a tu pochopil, kde som urobil chybu. Posledná značka bola na stĺpe vpravo (pri ceste tam) a ja som ju bral ako obyčajnú značku. Ale ona bola v podstate neobyčajná v tom, že obchádzala stĺp a až tam bola šípka doprava. Keď som sa vracal, tak som ju už videl. Prešiel som lúkou a vystúpal pár metrov na vrstevnicový chodník. A blúdil ďalej. Doprava pár metrov nič, doľava tiež nič. Šípka pred chodníkom ukazovala niekde šikmo hore, ale nič som nevidel. V opačnom smere obyčajné značky, akoby sa ani nechumelilo. A tak som sa zadíval pozornejšie. Nakoniec som na dvoch malých boroviciach (teda v podstate na borovičkách) objavil také vyblednuté značky, ktoré ma posielali rovno hore. Našťastie, po pár metroch sa chodník trochu vyrysoval a ja som už pokračoval takmer bez problémov rovno hore na chrbát a po chrbte miernejšie hore. Napísal som takmer bez problémov, lebo problémy už nerobila navigácia ale borievčie, popadané na chodníku, prípadne aj nad ním. Takéto "slavobrány" boli zaujímavé iba do okamihu, kým som o ne nezavadil hlavou (ruksakom alebo čímkoľvek iným). Suché, pichľavé ihličie napadané pod spotené tričko bolo veľmi nepríjemné.

Pokračovanie chodníka nad Hornou Pustou Vsou. Tu už ten chodník bol viditeľný

Pokračovanie chodníka nad Hornou Pustou Vsou.

Chodníkom po chrbte až hore, kde sa turistický chodník otáčal doprava a viac-menej začínal klesať. Najskôr jemne, potom ešte trochu do kopca, aby nakoniec po ďalšom chrbte klesol až do Lopušnej doliny. Neskôr širokou lesnou cestou okolo nejakej chaty a popri pár posedoch až k rozcestníku Lopušná, prameň. No, prameň tu možno voľakedy bol, teraz však dostal slušivú železobetónovú čapicu a celý priestor bol síce vykosený, ale tiež ohradený. Od prameňa potom chodník stúpa dosť prudko hore, aby sa neskôr okolo dvoch vyplašených sŕn mohol dostať k pamätníku SNP na Dvoloch. Od mojej poslednej návštevy tu pribudli lavičky (vlastne boli sem-tam až skoro do Brezovej). Od rozcestia na Dvoloch som sa vydal ešte na posledné stúpanie na Komárovú. To bol v podstate posledný kopec môjho výletu. Odtiaľ už iba mierne či prudšie dolu až do Brezovej pod Bradlom.

Lopušná

Lopušná

Lopušná, prameň

Dvoly

Komárová

Brezová pod Bradlom, pri prameni

Brezová pod Bradlom

Tu ešte posledná návšteva prameňa pri amfiteátri (Pod skalou). Voda tiekla a bola nielen studená, ale aj pitná. Na záver už iba počkať na odchod autobusu, aj keď to čakanie bolo trochu dlhšie.


TTD túry podľa GPS: 34,6 km, 7:40 hod celkovo, 5:34 presun, priemer presunu 5,3 km/h, 453 max a 207 min výška

 

Trasa výletu na mape


Posledne pridané