Autobusom z Bratislavy do Dolných Orešian. Odtiaľ žltou značkou cez Svätého Urbana do Orešianskeho sedla. Pri Urbanovi som si spomenul na starú básničku začínajúcu: U svätého Urbana, naháňal som turbana. Tasil na mňa jatagán, no veď počkaj, ja ti dám... Ale predpokladám, že ten Urban stál vtedy aj niekde inde. Pri Urbanovi ešte náučný panel, ktorý pozýval na návštevu Slepého vrchu, ale nakoniec som sa nenechal zlákať.
Podľa smerovníka je to do sedla zhruba na hodinku do kopca okolo miestnej chatovej osady. Pár štekov za plotmi a jeden nezadržateľný optimista vybehol na mňa akurát po jeho návšteve u susedov. Nepomohol krik susedov, aby dal pokoj, na mňa nedal vôbec, dokonca ani hlas majiteľa ho nezastavil. Umúdril sa až po sprejovačke. Ešte aj majiteľ poznamenal, vraj dobre som mu dal...
Potom už len trochu blativým úvozom okolo miestnej vodárničky až takmer do Orešianskeho sedla.
Cestu od Orešianskeho sedla k horárni Zabité a ďalej až na sedlo Skalka som už absolvoval pri výlete z Horných Orešian. Od sedla ešte mierne do kopca, potom mierne dolu okolo Bolehlavu, a takmer až nad horáreň Zabité po lesnej viac či menej štrkovej ceste okolo Klokočiny.
Od horárne Zabité po širokej lesnej ceste až po Sklenú hutu. Studnička Sklená huta fungovala skvele, takže sa dala nabrať aj piť bez problémov. Chodník okolo obory na Bielej skale zas potešil vôňou medvedieho cesnaku, aj keď je potrebné povedať, že už odkvital a ani listy už neboli na jedenie.
Rohožnícka bobria hrádza a okolie bolo dosť zarastené, takže sa stopy po zuboch a iné bobrie architektonické diela utápali v zeleni.
V Rohožníku bola okrem krčmy a miestneho supermarketu otvorená aj zmrzlina, ale nakoniec výber nezlákal.
TTD trasy podľa Stefanynky:
Výlet meral cca 26 km s prevýšením +-775 metrov. Nakoľko som sa neponáhľal, tak výlet trval cca 7 hodín.
Občerstvenie, obchod a miestne handro-trhy v Dolných Orešanoch, studnička pod horárňou Zabité a na Sklenej hute. No a krčma, obchod a zmrzlina v Rohožníku.
Trasa výletu na mape Hikingu
