PulčinyAko sa dostať na dobrý výlet - to vie každý. Ale ako si spraviť čertovsky dobrý výlet... Takže takto. Základom je začať na sto percent. V prostrednej časti treba ešte pridať čosi navyše a záver - ten musí gradovať.

Takže začiatok na Čertove. V strednej časti Makyta a Pulčínske skaly, no a v závere Čertove skaly. Komu by ani to nestačilo, tak na úplný záver od Čertových skál po chodníku popri ceste až do Horní Lidče som tiež spomínal snáď všetkých čertov.

Klasicky vlakom do Púchova a autobusom na Čertov. Vlak došiel úplne presne, takže asi 15 sekúnd čakám na stanici v Púchove, kým pristavia povoz. Takže aj na Čertove vystupujem úplne presne. Ešte pár minút počkať, kým sa preladia satelity na GPS a vyrážam žltou značkou do Papájskeho sedla.

Z Čertova na Makytu cez Papájske sedlo

Z pomerne dobrej asfaltky pomerne skoro odbočujem doľava, aby som po pár metroch a po prejdení mostíka cez potok odbočil mierne doprava na širokú lesnú cestu. Tou pomerne svižne hore. Cestou nie je nič zaujímavé. Jedna zhorená budova, pár nezhorených ale polorozpadnutých, prípadne aj pár ešte nepolorozpadnutých. No a jedna veverica. Až po Papájske sedlo som nestretol ani nohu, ale tesne pred sedlom som počul kdesi za mnou nejakého motorového tátoša.

Čertov. Žltá značka do papájskeho sedla vedie tou cestou doľava  a po pár metroch doprava

Čertov - príjemnou cestičkou až do Papájskeho sedla

V Papájskom sedle som si dal nejakú tú minútku na občerstvenie. Tu som stretol prvú dušu toho dňa. Bol naľahko, len s malým ruksačikom a dvoma palicami a išiel od Krkosteny. Tušil som, že tomuto chlapíkovi by som nestíhal a tak sme si len mávli. Po pár minútach som vyrazil do najväčšieho kopca toho dňa a plynulo pokračoval hore až na Makytu. Chlapíka som zhliadol ešte raz, zhruba na polceste medzi prameňom a Makytou. Šinul si to po hraniciach naspäť do Papájskeho sedla.

Od Papájskeho sedla na Makytu

Z Makyty cez Valašskú Kýčeru a sedlo Radošov na Pulčínske skaly

Na Makyte som mal pomerne dobrý čas, nakoľko som chcel pár krás cestou aj poobdivovať a tak som zvolil miernejšie tempo s tým, že spiatočný vlak mi išiel až 17:25 z Horní Lidče. Vlak predtým išiel 15:25. ten by som síce stíhal, ale krásy by museli počkať. Takže niečo pod zub a už nasledoval pomerne prudký zostup do sedla Valašská Kýčera.

Makyta

Makyta z českej strany

Sedlo Valašská Kýčera. Správna cesta je tá vpravo

Ak som na začiatku hovoril o dobrom výlete, tak k nemu určite prispeli cesty a chodníky. Ak nepočítam úplný záver - 4+ kilometre v dedine po chodníku popri asfaltke, tak absolútna väčšina trasy viedla lesnými cestami a chodníkmi popod stromy. Bolo hodne ihličnatých stromov, takže aj pod nohami to bolo veľmi príjemné.

Zo sedla bolo potrebné vystúpať na vrchol Valašskej Kýčery. Prekvapilo ma, že samotný vrchol som nenašiel vôbec označený. Nasledoval dlhý úsek len mierne zvlneným terénom cez Butorky až na Senické lúky k Ezechýlovi.

Z Valašskej Kýčery na Bútorky

Bútorky

Na začiatku lúk jedno zaujímavé miesto s výhľadom a veľkou skalou. Niekde pod by mal byť aj prameň, ale nakoľko som mal vody dosť, tak som hľadať nepotreboval.

Senické lúky

Potom krajom lúk až k posedeniu na Senických lúkach. Na mape som tento údaj nenašiel. Ale pri príjemnom posede neďaleko od vedenia vysokého napätie bola informačná tabuľa s týmto termínom. Zaujala aj valašská ľudová múdrosť, vraj Lepší je dvakrát sa najesť, než jednúc být hladný. Možno by Stefanynka doplnila aj pozmenené: Lepší je jednúc sa najesť za dvoch, ako dvakrát být hladný Laughing.

Senické lúky - pohľad späť

Pri tabuli som narazil na trochu zmätočnú značku, teda šípku, ktorá smerovala doľava. Tým smerom išla pomerne široká poľná cesta (pozn: na predchádzajúcom obrázku smeruje od stredu obrázka doprava dole - pretože je to pohľad späť). Správna cesta viedla rovno, hore, krajom lúky popri lese. Našťastie tu bolo kde umiestniť ďalšie značky a tie boli viditeľné.

Cesta viedla hore do kopca okolo rozcestníka Šerklava a začala klesať k sedlu Radošov. Tu bola druhá zmätočná značka. Tesne pred križovatkou dvoch lesných ciest bola druhá šípka doľava dolu. Okolo cesty samá mladina, takže značku nebolo kde umiestniť. Nakoľko podľa mapy by som mal ísť rovno, vydal som sa najskôr rovno hľadať značku. Našiel som ju až za zákrutou a potom som našiel aj ďalšie a šťastne som sa dostal až do sedla Radošov. Spätnou kontrolou na mape po výlete som zistil, že by som sa touto druhou cestou dostal skratkou na červenú značku na križovatke ciest Skaličí.

Okolo Šerklavy

Pred sedlom Radošov

Pred sedlom Radošov

Sedlo Radošov má takisto okrem rozcestníku aj príjemné posedenie a pár informačných tabúľ pre bikerov, turistov, bežkárov, nordic-walkingistov i iných. Od neho pokračuje červená (ale aj modrá) značka po širokánskej lesníckej diaľnici až po ďalší rozcestník.

Pred sedlom Radošov

Jeho meno neviem, nebolo tam uvedené. Na mape je uvedený najbližší kopec Skaličí a na nejakej divnej tabuli je uvedené HLM Skaličí   Valašská Senice. Odtiaľto ide do spomenutej Valašskej Senice žltá značka. Vraj občerstvení, ubytování a verejné koupalište. Pri rozcestníku pomerne nové lavice na posedenie.

Smerom od Pulčína doviezol traktor na malej vlečke asi 10 ľudí. Neviem, či rodinu, známych, prípadne sa ma nepýtajte ani na to, že či to robí pravidelne, kedy a kde ho možno objednať, a koľko to koštuje...

Skaličí

Ešte nejaký ten kilometer po ceste a obe značky odbočujú doprava. Tu okrem pár ľudí stretávam aj pár mlák na ceste s pomerne silným zaľadnením. Ľad ná hrúbku ešte asi 10 cm, ale na chladenie piva by sa nehodil, lebo z mláky má takú svetlohnedú farbu.

Nachádzam aj tabuľu Národná prírodná rezervácia Pulčín - Hradisko, z ktorej sa dozvedám, že ide o najväčší skalný útvar moravských Karpát.

Cesta k Hradisku

Chodník sa vinie krajom lesa a občas sa vedľa mňa, prípadne aj pod nohami zjavujú kusy skál. Neklamné to znamenie, že sa blížim k Hradisku. Na vrchu Hradiska posedávajú tlupy ľudí. Niektorí majú ešte neprítomný pohľad, iní zapíjajú či sťažka prehĺtajú. Podľa toho, že pred koľkými minútami sa im podarilo dostať sa odspodu až hore. Ale nájdu sa aj dvaja takí, čo už dokážu odpovedať na pozdrav Laughing.

Hradisko - Pulčínske skaly

Chodník z Hradiska vedie prudko dolu. Na niektorých miestach až tak, že tí, čo sa driapu hore používajú aj ruky. Dolu je to tiež nepríjemné. Vrstva starého lístia nedovoľuje vidieť, či sa pod ním nachádza pevná skala, hlina alebo nejaký voľný šuter. V jednom z tých prudších klesaní stojí ďalšia tlupa ľudí. Pri nich autíčka na diaľkové ovládanie, v rukách náradie - nuž, niekedy nestačí len meniť baterky.

Hradisko - Pulčínske skaly 

Pomerne prudkou cestou dolu sa dostávam až na Pulčínske skaly, niekde familiárne nazývané aj ako Pulčiny, alebo ako Zámčisko. Na vrchu jednej zo skál vraj stával hrad, z ktorého sa do dnešných dôb už nič nezachovalo, okrem pár schodov vytesaných v pieskovci.

Pulčiny

Dnes už vedie až na vrch skaly menšia ferrata. Výhľad je tu nádherný, ale iba na lokálne okolie. Pod vrcholovou skalou Zámčiska je železný rošt a tabuľky rozvešané neďaleko upozorňujú, že modrú značku odporúčajú iba pre výstup.

Pulčiny

Poslednou časťou ferraty vystupujem až na vrch Zámčiska, kde sa okrem výhľadu na okolité lúky, na obec Pulčín a na horizonte snáď aj na Končitú nachádza aj vrcholová kniha. Trochu šalátové vydanie a začarbané až po poslednú stranu a tak tu dnes stopa po mojich nohách a rukách nezostane.

Pulčiny

Pulčiny

Od Pulčínskych skál sa vraciam na červenú značku a ňou zostupujem smerom k rozcestiu na Pulčín. V zákrute doberám vodu zo studničky Dobrodějka a vyprázdňujem aj nesené zásoby.

Podľa pôvodných plánov by som mal zostúpiť až na rozcestie modrej a červenej pod Pulčínskymi skalami, vyštverať sa do obce Pulčín a žltou značkou sa pohodlne dostať až k stanici Horní Lideč.

Pulčínske skaly - studnička Dobrodějka

Ale poznáte toho červíka čo neustále vŕta v hlave (pardón, pri tomto výlete nie červíka, ale čertíka). Tie rošty na modrej značke... A ešte aj tie Čertovy skály. Voľakedy som ich obdivoval pri ceste rýchlikom. Ale čo tak ich poobdivovať aj naživo? Pohľad na hodinky a na mapu dal nápadu zelenú. Predchádzajúci vlak o 15:25 síce nestíham, ale plánovaný o 17:25 v pohode.

Pulčiny

Pulčiny

Ferrata Plučínske skály

Zostupujem lúkou až k rozcestiu Pulčínske skály. Tu zbieham dolu k potoku, nejakým spôsobom ho popreskakujem a po schodoch začínam stúpať hore. Schody sú na môj vkus na niektorých miestach dosť vysoko, ale dá sa to zvládnuť aj s tou čerstvo dobranou vodou. Potom už začína samotná ferrata. Miestami prírodné stupy, miestami schody či roštové stupy, miestami aj retiazky na pridržiavanie, prípadne zábradlie na miestach, kde sa dá kochať a spadnúť. Ostatné posúďte z fotiek.

Pulčiny - ferata

Pulčiny - ferata

Pulčiny - ferata

Pulčiny

Pulčiny - ferata

Pulčiny - ferata

Pulčiny - ferata

Pulčiny

Pulčiny - ferata

Pulčiny

Pulčiny

Pulčiny

Pulčiny - ferata

Až na samý vrch nejdem. Je tam dosť ľudí a tento úsek som absolvoval na začiatku, keď sme tam boli iba traja.

Z Pulčínskych skál na Čertovy skály

Zo Zámčiska zbieham rovnakou červenou značkou až pod ferratu. Nejdem červenou hore do dediny, ale pokračujem modrou značkou po lesnej ceste ponad potok až na asfaltku. Nakoľko dole je zákaz vjazdu, autá tu nechodia, maximálne pár bikerov. Asfaltkou dole okolo dvoch upravených studničiek až na cestu do dediny Pulčín a ešte pár metrov popod železničný most na hlavnú cestu z Horní Lidče do Vsetína. Tu pri zastávke autobusu modrá značka končí.

Studnička cestou do Lidečka

Studnička cestou do Lidečka

Ja sa dávam doľava popri hlavnej ceste. Krajnica je v pohode, ale dá sa ísť aj plytkým rigolom popri ceste. Po približne 400 metroch prechádzam cez most a som pred prírodným úkazom Čertovy skály. Odstavná plocha s lavičkami a pár skupinami grilujúcich dáva nádej na bivak. Samotné skaly sa nachádzajú kúsok vyššie. Pri pieskovcových skalách je pár lezcov. Mňa značka vedie poza skaly až na ich horný koniec. Cestou sa na niektorých miestach dá dostať až na samotné skaly. Výhľad na dolinu, na autá, na zatvorený motorest, prípadne na doliezajúcich lezcov.

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Od hornej časti Čertových skál vedie chodník zas dolu, aby som mohol poobdivovať aj prednú stranu.

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Čertovy skály, Lidečko

Záver je trochu chaotický. Ako som už spomenul, motorest bol zavretý. Pri kontrole medzičasu som zistil, že ešte by sa dal stihnúť aj ten vlak 15:25, ale to by som musel uháňať naozaj veeeľmi rýchlo. Inakšie budem mať čas skoro dve hodiny na stanici. A tak som to skúsil. Nahodil som trochu rýchlejšiu chôdzu, ale veľmi som to nesilil. Cesta bola nepríjemná hlavne preto, že viedla popri ceste (po chodníku) na vtedy už páliacom slnku. A tiež preto, lebo bola nekonečná.

Vlak som nakoniec nestihol. Ušiel mi o 10 minút. Zato som mal čas na stanici sa preziecť do suchého a doplniť niečo pevne aj tekuté. Nakoniec som nastúpil na osobák, ktorý išiel niečo po piatej. Aj tak bol v Púchove skôr ako rýchlik.


Lístok z Horní Lidče som si kupoval už v Bratislave. Na nete je však uvedené, že by mali predávať aj na kartu, prípadne že sa tu nachádza aj zmenáreň. Jedna zatvorená zmenáreň bola pred stanicou, druhé okienko priamo na stanici, ale nevšimol som si, že by bolo otvorené.

Voda z Brtíšky pod Makytou, Dobrodějka pod Zámčiskom a dve studničky (Plevákova a Formanka) pred koncom modrej.


Trasa výletu na mape


Posledne pridané