Vápeč - pohľad na západ (ale kľudne aj na východ, sever alebo juh)Výlet do Strážovských vrchov na pokračovanie Cesty hrdinov SNP. Začiatok túry vo Veľkom Košeckom Podhradí (nakoľko sem som sa vedel pomerne dobre dostať autobusom - ak samozrejme dvojnásobné prestupovanie možno nazvať ako dobré), aby som sa trochu pokochal ruinami Košeckého hradu.

Odtiaľ cez samotný Košecký hrad do osady Háj a žltou pod Vápeč a červenou na samotný Vápeč. Po niekoľkých výhľadoch zo zatiahnutého vrchu Vápeč červenou naspäť dolu až do Hornej Poruby, cez sedlo Omšenská Baba a cez Kamenné vráta až do Trenčianskych Teplíc. Tu počkať na autobus do Trenčína a vlakom naspäť.

Ranným vlakom do Trenčína. Autobusom do Ilavy a druhým autobusom smerom na Zliechov do Veľkého Košeckého Podhradia. Tu som pri Jednote vystúpil, nechal chytiť satelity na GPS a vyrazil pár sto metrov vyššie, aby som sa dostal na zelenú značku. Tou doprava a pravotočivým oblúkom na vrch dediny. Cestou som stretol niekoľko rozostavaných domov a dvoch veľkých štekov, ale našťastie nejavili žiadny záujem. Na vrchu kopca je odbočka ku Košeckému hradu. Obchádzam jednu piknik areu s ohniskom a odpadkovými košami a vchádzam do lesa. Pomerne príjemnou cestičkou je možné dostať sa až na skalu s vyhliadkou na Malé Košecké Podhradie.

Veľké Košecké Podhradie - zastávka OcÚ (pohľad naspäť)

Veľké Košecké Podhradie - pohľad na Stupičie

Odbočka na Košecký hrad

Dolu je vidieť cintorín i obratisko autobusov, kde sa dalo vystúpiť o niekoľko minút skôr, pokiaľ by som nechcel na hrad.

Pohľad z Košeckého hradu na Malé Košecké Podhradie (zastávka vľavo pod skalou)

Z Košeckého hradu zbieham na rozcestník a dávam sa doprava dolu k už spomenutému cintorínu v Malom Košeckom Podhradí. Od neho doľava hore po asfaltke popri Hostinci pri orechu až po osadu Háj. Tu na rozcestníku opäť doľava a na kraji lesa je kríž. Žltá značka vedie do lesa vpravo od kríža.

Háj, osada - svätý za dedinou

Lesná cesta je pomerne dobre vyznačená a vedie okolo stožiarov na Osikovinách na lúčky nad Hornou Porubou. Potom mierne hore, aby vošla na lesný chodníček, minula prístrešok pri jazierku a okolo jazierka začala prudko stúpať na Vápeč. Stúpanie sa na chvíľu zmiernilo, aby opäť mohlo nabrať na intenzite. Nepríjemný stupák pokračoval vcelku plynulo až na rozcestie Nad Hornou Porubou

Nad Hájom

Za Osikovinami

Vápeč - prvé pohľady

Vápeč - poblíž prístrešku a jazera nad Hornou Porubou

Vápeč - nad Hornou Porubou

Vápeč - stúpanie k rozcestníku Nad Hornou Porubou

Vápeč  -  Nad Hornou Porubou

Chodník smerom na Vápeč pokračoval po niekoľkých drevených "schodoch". Neviem, pre akých chlapov to bolo schodisko, ja som si vyberal tie najnižšie miesta a ešte aj na tých som mal problém dvíhať nohy.

Vápeč - smerom k sedlu Palúch

V zákrute nad schodami bolo posedenie a studnička. Tiekla veľmi slabo. Pár desiatok metrov nad studničkou začínali výhľady doprava. Vľavo začínali vrcholové skaly, chodník ich obchádzal sprava. Predposledné stúpanie bolo do sedla Palúch. Odtiaľ už iba záverečný výstup na samotný Vápeč. Prvotné výhľady sa veľmi rýchlo zatiahli nízkou oblačnosťou, ktorá siahala tesne pod Vápeč.

Vápeč - smerom k sedlu Palúch. Studnička tiekla veľmi slabo

Vápeč - pohľad na Hornú Porubu

Vápeč - ostatné pozostatky tam už neboli

Vápeč - sedlo Palúch

Vápeč - sedlo Palúch

Vápeč

Vápeč - pohľad na západ (ale kľudne aj na východ, sever alebo juh)

Nakoľko aj dosť fúkalo, na Vápči som sa dlho nezdržal. V sedle Palúch som sa napojil na červenú trasu a tou som pomerne rýchlo zostúpil až do Hornej Poruby

Vápeč

Vápeč - cesta do Hornej Poruby

Cez dedinu Horná Poruba do trochu mokrého úvozu a ním hore až na asfaltku a ešte vyššie okolo napájadiel pre dobytok až k senníku. Tu sa reliéf trochu narovnal a ja som krajom lesa došiel až do Santa Fé.

Horná Poruba - trochu rozmočeným úvozom za dedinou na asfaltku (kuk späť)

Vápeč

Horná Poruba - napájacie korýtka pre väčší aj menší dobytok

Horná Poruba - chodník k Santa Fe

Horná Poruba - chodník k Santa Fe

Osada Santa Fe má všetko, čo priemerný turista potrebuje. Teda lavice, striešky, ohnisko a prípadne aj ten otvarák na fľaše. Inak s rozvojom turizmu sa aj tu začína hromadiť dosť bordelu.

Santa Fe

Od Santa Fe vedie značka popri lese na najbližšiu lesnú cestu a väčšinou lesom, ale aj lúkami vedie striedavo hore aj dolu okolo Slopského vrchu. Narazil som asi na dva pramene, ale vody buďto nikde, alebo vo forme klasického diviačnicka.

Okolo Slopského vrchu

Dubobuk. Prípadne aj bukodub

Okolo Slopského vrchu

Pred Omšenskou Babou sa začínajú vyskytovať rôzne odbočky na vyhliadky, prípadne celé náučné chodníky. V sedle Omšenská Baba sa nad cestou nachádza studnička, kde voda jednak tečie do klasického odtoku, ale jeden prameň je zvedený aj rúrkou. Pod cestou je naopak príjemné posedenie.

Prameň Omšenská baba neďaleko sedla

Posedenie Omšenská baba neďaleko prameňa

Červená značka Cesty hrdinov SNP vedie cez lúčku s ohniskom, za ktorou je opäť odbočka na vyhliadku Starý háj a neskôr Sokolovica a nasleduje výstup a zostup ku Kamenným vrátam.

Lúčka s neďalekou odbočkou k Starému háju

Sokolovica - vyhliadka

Od Kamenných vrát dolu až po Baračku a cez Kúpeľný park až do Trenčianskych Teplíc.

Kamenné vráta

Baračka

Trenčianske Teplice

Po zdolaní viac ako 26 kilometrov a po prevýšení cca 1500 metrov s batohom som bol v Tepliciach už pomerne rozhorúčený. A tak som došiel iba v tričku, čo vyvolalo dosť zvedavých pohľadov kúpeľných hostí, ktorí chodili v svetroch, väčšinou však v prešívaných bundách. Na druhej strane treba povedať aj to, že títo uzimení hostia si väčšinou dávali zmrzlinu. Ale na ich obranu by som spomenul aj to, že v sobotu okolo piatej hodiny tu človek toho veľa nedostal. Ešte tak kúpeľnú oblátku. Mne tam chýbali aj tie voľakedy typické suveníry našich kúpeľných miest - pitné poháre. Ešte aj v Ifigénii, čo je termálny pitný prameň, sa válali tri plastové poháre. Ľudia si ich umývali, aby sa mohli prípadne napiť... No, kam sme sa to dostali...

Trenčianske Teplice

 


 

Trasa výletu na Vápeč na mape


Posledne pridané