Pôvodne som plánoval ísť túto trasu opačne. Teda z Bezovca do Mníchovej Lehoty. Do Bezovca je síce neskorší príchod (o 10. hod, teda aj odchod z Bratislavy je takmer o 8. hodine), ale z Mníchovej Lehoty je lepšie spojenie domov. Ale pred výletom som sa rozhodol pre opačný variant. Jednak sa do Mníchovej Lehoty dá dostať pomerne dobre a na túru sa dá vyraziť už o 8.30 (teda o hodinu a pol skôr) a z Bezovca idú dva posledné autobusy o 16 hodine a o 18.45 (ten s príchodom do Bratislavy o 22 hodine). Ten prvý autobus bol skôr z hranice snov, ale ten druhý vyzeral reálne, veď trasa mala trvať takmer 9 hodín (podľa niektorých máp až čosi vyše 10 hodín). Rosničkári hlásili na sobotu pekné slnečné počasie, cez týždeň predtým moc nepršalo, takže chodníky mohli byť suché.
Túto trasu som predtým ešte nešiel, takže som spoliehal hlavne na značenie a GPS. Oba faktory nesklamali, aj keď chybičky sa našli.
Z Mníchovej Lehoty po Inovec cez chatu Inovec
Vlakom do Trenčína som sa dostal v pohode, aj keď v Trnave sme dostali stopku na 15 minút kvôli privolaniu záchranárov. Ušetrilo to zas čas čakania v Trenčíne na autobus do Mníchovej Lehoty. Tá tlupa turistov, čakajúca na zastávke sa nakoniec pobrala úplne iným autobusom. Pri Radare nás teda vystupovalo maximálne desať ľudí, z toho turistov bolo ešte menej.
Keďže som čakal, až to mojej GPS zapne, ostatní mi trochu ušli. Ale nie ďaleko, pretože už po vstupe do lesa prišlo aj prvé stúpanie. Lesná cesta bola našťastie suchá a toto prvé stúpanie sa po chvíli zmiernilo. Aby som sa neradoval, prišlo stúpanie druhé. Po ňom tretie, štvrté, a ďalej som už prestal počítať. Podľa mapy malo stúpanie pokračovať až na najvyšší bod trasy - teda po Inovec. Tých prerušení bolo niekoľko a prišli vždy vhod. Jedno z nich poskytovalo výhľady na Trenčín a okolie, ďalšie prinieslo zelenú lúčku, prechádzku po voňavej záhradke, jedno z ďalších zas spomínanú chatu Inovec.
Od vyhliadky na Trenčín som začal stretávať väčšie i menšie skupiny turistov. Kde sa tu len nabrali... Možno aj z predchádzajúceho autobusu. Väčšina turistov bola tichá, ale našli sa aj takí, čo sa asi došli na túru hádať. Tak som to radšej trochu popredbiehal.
Na chate Inovec už dáki ľudia boli. Dal som si jedno pivo za 1,3 Eura. Kým mi ho priniesli, myslel som, že "leknu žízní" ako hovoria češi. To "leknu" nie je odvodené od slova zľaknúť sa (niečoho). Oni tak nazývajú mŕtve ryby plávajúce hore bruchom. Tak som sa cítil aj ja so suchou hubou po rýchlom výšľape. Prešlo ma teda aj pokušenie ochutnať miestne bryndzové halušky. To by som tu mohol stvrdnúť aj do obeda, a keď si k tomu predstavím tie tlupy, čo sa ženú za mnou... Treba dodať, že pivo bolo nahorklé (v podstate osviežilo) a mierne kyslé. Aj to ma prekvapilo, veď tých ľudí tu až tak veľa nebolo, žeby rozčapovali už niekoľký sud. Ale možno len nestihli poriadne vymyť rúrky po tom včerajšom. Tá nakyslastá chuť ma potom sprevádzala až na Inovec, kde som to napravil vlastnonožne donesenou kolou. Zastávka na chate mi zabrala aj s rýchlym prepláchnutím gágoru asi 10 minút. Ten preplach maximálne minútu, ten zostatok bolo teda čakanie.
Od chaty Inovec je to pár metrov rovno a potom chodník stúpa dosť prudko hore k zjazdovke. Hneď skraja zjazdovky ma šípky posielajú doprava cez zjazdovku a po pár metroch ešte viac doprava do lesa. Chodník stúpa až na rozcestie pod Inovcom (tu ide aj zelená značka na hrad Beckov), odkiaľ ešte prudšie hore smerom na Inovec. Míňam rozcestník Sviniarky s odbočkou na vyhliadku dr. Bundalu (asi na vrch zjazdovky - ale nejdem) a za chvíľu už stojím na Inovci. Pár ľudí a jeden cyklista. Lavičky, kríž a rozcestník s vrcholovou knihou. Čosi zajedám a hlavne zapíjam ten kyslý pocit z piva.
Z Inovca po Pánsku Javorinu
Z Inovca sa vydávam po červenej značke na juh. Nakoľko mám dobrý čas (no, skôr by som povedal, že veľmi dobrý), rozhodujem sa, že skúsim stihnúť nezastihnuteľný autobus. V najhoršom prípade vynechám Pánsku Javorinu, čím by som mohol ušetriť mapovú polhodinu. Pokračujem rezkým tempom popri tabuľke Palúch, kde som stretol jediný spadnutý strom na chodníku. Dal sa však obísť lesom. Chodník pokračoval hore-dolu okolo Rafajovej kóty, popri smerovníku Nad studnicami (odbočka červenej k Bohušovej studničke /alebo značená aj ako prameň pod Jakubovou/ cca 4 min - nevyužil som) a okolo kríža Kálnica (posedenie, výhľady na Kálnicu a zákaz zakladania ohňa) a Troch bokov (odbočka k útulni Izba) až na rozcestie Pod Ostrým vrchom.
Od kríža Kálnica sa chodník drží oplotenia, avšak je potrebné povedať, že niekde je už oplotenie už iba vo virtuálnej realite. Spolu s červenou značkou vedie aj červená cykloznačka (po celej trase od Inovca po Bezovec), ktorá je miestami viditeľnejšia ako jej turistická sestra. Práve na spomínaných miestach sa nachádzajú úseky, kde bežný človek vezme radšej dvojkolesového tátoša na svoje ramená. Tieto úseky cez skalné kopčeky sú označené červeným výkričníkom.
Od rozcestia pod Pánskou Javorinou stúpa chodník značený modrou prudšie hore, potom chvíľu klesá, zas stúpa, príde na lúku pod Pánskou Javorinou, aby traverzom cez les dospel až na rozcestie Sedlo pod Pánskou Javorinou. Odtiaľto je už samotná vyhliadka na Pánskej Javorine skutočne iba čoby vibramou dohodil. Pri vyhliadke je posedenie a ohnisko. Neďaleko sa nachádza aj cykloznačka vraj cyklopoludník na Pánskej Javorine. Aj pár cyklistov tu bolo. Všetci mali taký neprítomný pohľad, až sa človek bál opýtať, že odkiaľ a kam.
Vyhliadka na Pánskej Javorine ponúka pekný výhľad do okolia. Viem, že po búrke by boli výhľady krajšie, ale aj tak som mal prejdenú trasu od Inovca ako na dlani. Rovnako ďalšie pokračovanie cesty smerom na Bezovec vyzeralo zaujímavo. Zaujali ma aj smerové ružice, na ktorých bolo označenie Preliačina, namiesto názvu uvedeného v mape aj na smerovníkoch - Prieľačina.
Z Pánskej Javoriny do Bezovca
Od vyhliadky na Pánskej Javorine som sa vrátil rovnakou modrou značkou na rázcestie pod Pánskou Javorinou a pokračoval červenou značkou okolo Prieľačiny a razcestia pod Prieľačinou prudko dolu až na Zľavy. Musím povedať, že žiadne reálne výpredaje sa tu nekonali. Ale konala sa tu odbočka k prameňu pod Prieľačinou (2 min). Prameň pomerne výdatný, tiekol z rúrky. Nabral som aj do zásoby a žiaden bruchabôľ sa nekonal. Vrátil som sa naspäť k Zľavám a príjemným chodníkom sa dostal až k sedlu pod Skalinami. Rozcestník je pri lese a červená pokračuje vychodeným chodníkom popri medzi mierne do kopca do lesa k samotným Skalinám. Za skalinami pokračuje červená značka ešte raz cez lúčku. Nezreteľný chodník, ešteže na druhej strane žiarila cykloznačka. Ísť to za zníženej viditeľnosti, asi by som mal problém trafiť pokračovanie.
Potom už nasledoval iba traverz Bezovca, lúky okolo vlekov a cesta prudko dolu k šport chate Bezovec. Odtiaľ začínala asfaltka k rekreačnému stredisku Bezovec, vzdialenému necelých 5 minút a pokračovanie asfaltky az k zastávke Bezovec bus (ďalších 13 minút).
Na Bezovci bola otvorená minimálne šport chata Bezovec a penzión Bezovec (obe som nevyužil, nakoľko som sa chcel zbaviť nesených zvyškov jedla a pitia).
Je potrebné povedať, že chodník bol suchý a trasa nádherná. Sú tu iba minimálne úseky s asfaltom (ak nepočítam veľmi krátky úsek pri Radare, tak kúsok okolo Inoveckej chaty a potom od chaty Šport, Bezovec na autobusovú zastávku). Výhľady obmedzené, najlepší je samozrejme z vyhliadky na Pánskej Javorine. Trasa je orientačne dobre vyznačená, mierne sa líši od tej v GPS Garmin (ale nemám najnovšiu verziu). Po celú dobu je totožná s cyklochodníkom, takže bolo dosť bikerov.
Možnosti občerstvenia na chate Inovec, a potom až na chate Bezovec (šport chata, prípadne penzión). Doplnenie tekutín na chate Inovec, v Bezovci a po ceste sú dva vyznačené pramene - od rozcestia Nad studnicami (prameň pod Jakubovou alias Bohušova studnička - 4 min) a potom od rozcestia Zľavy k prameňu pod Pieľačinou (2 min).
Červenú značku z Mníchovej Lehoty cez Inovec, Pánsku Javorinu, Bezovec, Marhát, sedlo Havran až do Hlohovca som absolvoval v troch samostatných výletoch. Prvá časť trasy z Mníchovej Lehoty cez Inovec a Pánsku Javorinu do Bezovca, pokračovanie trasy z Bezovca cez sedlo Havran a do Hlohovca je uvedené pri trase Z Bezovca cez Marhát po sedlo Havran a v trase Z Piešťan do Hlohovca
Trasa výletu z Mníchovej Lehoty do Bezovca cez Inovec a Pánsku Javorinu
