Kombinovaný výlet. Najskôr autobusom z Bratislavy do Myjavy. Odtiaľ pešo na železnicnú stanicu Myjava. Cesta do Myjavy bez problémov, presun na železničnú stanicu asi 20 minút, cestou možnosti na nákup pitiva, pokiaľ sa niekomu nechce vláčiť všetko sebou. Z Myjavy vlakom na štátnu hranicu do Vrboviec (Vrbovce). Odtiaľ pešo až do Skalice. Zo Skalice vlakom do Bratislavy. Výlet mal iba pár obmedzení. Prvým obmedzením bol nástup na túru, nakoľko rozumnou dopravou som sa do Vrboviec dostal až o 10:15 hod., čo je pomerne neskoro. Navyše v počasí prevyšujúcom 30 stupňov. Druhým obmedzením bola cesta naspäť, nakoľko posledný spoj zo Skalice išiel čosi po ôsmej večer. Predposledný vlak, o ktorom som dúfal, že ho stihnem, išiel o dve hodiny skôr. No a posledným obmedzením bola vzdialenosť výletu. Pri plánovaní to vychádzalo na približne 9 hodín. A to som ešte nevedel o srandistoch, ktorí dávali smerovníkmi s časmi (keďže na Slovensku sa označujú vzdialenosti časom a v Čechách v kilometroch. Po sedlo Tri kamene ide červená zjednotená značka do kopca cca 6 km. Po slovensky je to asi hodina a trištvrte až dve hodiny. Smerovník v sedle U tří kamenu ukazuje Skalicu na 8 a 3/4 hodiny. Spolu teda vyše 10,5 hodiny šlapania. Do Skalice by som teda mal doraziť nejakú polhodinu po odchode posledného vlaku.
Napriek tomu som sa rozhodol, že to skúsim. Veď už aj na na predchádzajúcom výlete z Brezovej pod Bradlom do Starej Turej boli smerovníky s divnými časmi. Z Brezovej na Bradlo vraj hodina. To zhruba sedelo. Z Bradla zelenou do Starej Turej 6 hodín. To tiež sedelo. A v Starej Turej smerovník, vraj Bradlo zelenou značkou 4,5 hodiny.
Cestou Marie Kudeříkové z Vrboviec na Kobylu
A tak som šlapal. Zastávky len minimálne, tempo čo najvyššie, aby ma náhodou v tom teple netrafil šľak. Ten šľak ma trafil skoro až pred koncom, keď som opäť kufroval jak malý oný. Od Čupov som sa motal navyše asi hodinu jak bludný Holanďan. Posledné kilometre pred Skalicou som už sem-tam aj pobehol, Skalicu som bral skratkou rovno. Na stanicu som došiel päť minút pred šiestou a o desať minút nato mi išiel vlak do Bratislavy.
Prvé dve fotky sú na zamyslenie. Tá horná je vlak, ktorým som došiel do stanice Vrbovce. Tá druhá je český vlak. Teda ide to aj bez sprejerov a vandalov?
Záhoráckou magistrálou z Kobyly do Skalice
Prvá časť po Chalupovcov viedla prevažne po traktorovej ceste lúkami na okraji lesa. Lúky boli kosené a našťastie neboli príliš mokré. Po krátkom lesnom úseku za Bílou studnou prišiel stupák na kopček. Pôvodná trasa vedie viacmenej po vrstevnici vpravo od kopčeka. Širšia cesta vedie priamo cez kopček. Za kopčekom sa obe trasy spájajú pri tuším treťom stĺpe vľavo od domov. Vychádza na kamenitú cestu a cca 50 metrov doprava k Chalupovcom je rozcestník (tuším značka na Žalostinú, kde je rozhľadňa, v mapách značka chýba).
Od Chalupovcov viac-menej z kopca na Bukovinu. Sprvu lesný chodník, neskôr lesná cesta popri hranici. Na českej strane oplotená obora, takže poblúdiť sa nedá. Nakoľko dni pred výletom pršalo, a pršalo dosť výdatne, cesta je blatová, šmykľavá a nepríjemná. Do kopca ma to pri pošmyknutí zastaví, z kopca som nútený aj pobehnúť. Takto to ide až na tlstú horu, kde chodník definitívne prechádza na Slovensko. Za chvíľu vychádzam na lesnú asfaltku pri Kovaľovských lúkach. Asfaltom štrádujem mierne dole, obdivujem tie "povstalecké vatry" pri ceste, čo navŕšili lesníci, až si nevšimnem odbočku do lesa so značkou. Až GPS ma upozorní, že sa mám poobzerať po červenej značke. Skúšam lesnú cestu doprava a za chvíľu prichádzam na Čupy.
Z Čupov sa vyberám rovno v smere šípky. Keďže značky už dávno nieto a začína rúbanisko spojené s menším tankodrómom, navyše GPS posiela kamsi doprava dole pomedzi mladinu a zarastené prieseky, radšej sa vraciam. Ale nakoľko usúdim, že danou cestou bude najlepšie, tak sa vraciam po nej. Za nejaký čas nachádzam správnu značku. Ale radosť netrvá dlho, prichádzam na lesnú asfaltku vpravo od značky. GPS je ok, tak pokračujem. Akurát prístroj začne hlásiť, že značka odbočila kamsi doľava. A tak idem nezreteľným lesným chodníkom doľava a skutočne sa dostávam na červenú značku. Po chvíli značka znovu odbočuje doľava, ale takým zarasteným chodníkom. Mne sa zdá chodník poniže lepší, tak idem radšej ním. No, to som si dal. Ale nakoniec sa dostávam na správnu lesnú cestu. Akurát takú vysypanú kameňmi a teda nepríjemnú. Tá vedie až k poľovníckej chate na Krížnici. Žltý chodník je vyznačený pomerne dobre, červená značka pokračuje po kamennej ceste. Míňam prvú aj druhú červenú značku. Nakoľko tretiu dosť dlho nevidím, kontrolujem GPS. To ukazuje cestu dosť vľavo odo mňa. A tak sa vraciam takmer až k chate, či som niečo neprehliadol. Prvá odbočka je jalová, po druhej, takej nádejnej sa vydávam. Podarí sa mi ňou dostať až k Tureckému stolu. Tu ma križuje červená a modrá značka. Tá červená je v poriadku, ale o modrej som v dostupných mapách ani nechyroval.
Pokračujem teda červenou a chodníkom sa dostávam až na lúky nad Salašom. Lúkou a chodníkom v úvoze sa dostávam až do osady. Inštinktívne zabočím dolu do dediny a nachádzam tam akési betónové čudo s vodovodným kohútikom. Nuž, neviem, či je to regulérna studňa alebo len taký vylepšený septik, ale voda je studená. Doberám nádoby, čistím, pijem, zasa doberám a zasa čistím. Potom už vychádzam žltou značkou k rozcestníku.
Kontrola času pri rozcestníku Salaš mi napovedá, že do Skalice je to čosi vyše hodina. Ale ako poznám srandistov, čo tie časy na tabuľky dávali, určite sa sem nechali doviezť vrtulníkom a potom behom stopovali čas, aby naštvali unavených. Takže vlak o šiestej je viac-menej utopický. Ale za pokus to stojí.
Od Salaša vedie taká poľná cesta až do Skalice. Bez tieňa. Najskôr obilie, trochu nižšie aj kukurica. Muselo to byť zaujímavé. Trielil som, čo to dá. Aj som si myslel, či ma aj nejakí policajti nezastavia, vraj či v tom batohu nemám dáke kukurice, ale tí by ma možno aj trochu zviezli k stanici. Ale nič. Tak som na pár miestach aj pobehol. Cez Skalicu som sa už neondial, červená, nečervená (značka) a šiel rovno až k trati. Na stanicu som došiel päť minút pred šiestou. Akurát čas kúpiť si lístok, hodiť foťák do ruksaku a už došiel vlak.
TTD trate (Myjava) Vrbovca - Skalica
- Myjava autobus - Myjava vlak - cca 1,8 km, 20 minút (obchody cestou)
- Sedlo U troch kameňov - lesná cesta do kopca, pár trávnatých úsekov. Nejaké studničky (Pod lipou) označené pri sedle. Vzdialenosť neviem.
- Kobyla - najskôr trávnatá cesta, neskôr lesná. Pri rozhraní trávnatej a lesnej cesty odbočka k vyčistenej studničke Pod hrabom. Kúsok som šiel pozrieť, ale ďalšie smerovky žiadne. Pod cestou nejaký prístrešok, ale neviem, či to bolo ono.
- Bílá studna - od Kobyly trávnatou cestou popri lese. Najskôr rozcestník so zelenou, o čosi ďalej pri ceduli Státní hranice nenápadná smerovka na pramen Bílá studna. Vzdialenosť k nej neviem.
- Chalupovci - chodník na vyhliadku Žalostiná. Prvá reálna možnosť uniknúť na slovenskú stranu.
- Bukovina - odbočka do ČR
- Knežské hory - možnosť úniku na slovenskú aj českú stranu. Do ČR zeleným chodníkom cez oboru, sú tam nejaké zakázané mesiace a nesmie sa ísť na biku. Modrou do Vrboviec, prípadne do Chvojnice
- Kovalovské lúky - žltou do Chvojnice, zelenou do Lopašova
- Krížnica, poľovnícka chata - žltou do Radošoviec
- Salaš - voda
- Skalica - rôzne reštauračné, prípadne aj ubytovacie zariadenia.
- Vrbovce - Skalica, cca 35 km, od 10:15 do 17:55 pomerne rýchlo, posledný úsek od Salaša veľmi rýchlo :-)
Trasu si môžete pozrieť na Turistickej mape SR - Výlet Vrbovce - Skalica na Turistickej mape SR od Stefanynky, vzdialenosť Vrbovce - Skalica cca 35 km (aj s kufrovaním) - Podľa hikeplanera je vzdialenosť 34,5 km a čas 8:55 hod, čo približne sedí. Jediná výraznejšia zmena trasy oproti mape (k 8/2014) je na začiatku trasy po sedlo U 3 kamenu.
