Rakúsko - výlety

Príjazd do Durnbachtalu, parkujeme pri vstupe do tiesňavy Grosse Klause, kadiaľ sa budeme vracať. Je tu široký ohyb asfaltovej cesty vedúcej niekam do lesov a za ohybom nasleduje zákaz vjazdu. Zastavujeme teda priamo v ohybe. Odtiaľto pár krokov naspäť na prvej asfaltovej odbočke doľava. Asfalt sa po pár metroch premení na lesnú cestu a mizne v lese. Potok vpravo od nás napovedá, že vodopád bude čoskoro. Aj bol, ale aby som pravdu povedal, nič moc - málo vody. Chodník stúpa dvoma serpentínami nad vodopád a po chvíli sme opäť na asfaltke. Našťastie nie nadlho.

Pri kaplnke s parkoviskom (pár miest pre autá na parkovanie) chodník stúpa hore a my ho nasledujeme. Neskôr sa stáča doľava a v podstate pozdĺž okraja lesa po spodnej časti Hintere Wand nás vedie až k spodnej časti tiesňavy Kleine Klausse. Tu stúpa trochu viac do kopca a na mieste, kde cesta odbočuje doprava pokračuje Naturfreundesteigpriamo.

Autobusový výlet do dedinky Pernitz. Odtial pešobusom cez Am Eich a cez lúky k hostincu Jagasitz. Odtiaľ lesnou cestou prudko dolu k Jausenstationa doľava popri potoku ku vstupu do rokliny Steinwandklamm.

Autobus nás vyhodil pri podjazde popod železničnú trať v Mixnitzi. Odtiaľ mierne vpravo, okolo medveďa a po asfalte stále rovno. Za dedinou Mixnitzzačínajú parkoviská pre osobáky. Ešte chvíľu po asfalte a lesná cesta začína strmšie stúpať do kopcov. Prvý most, prvá studnička, vpravo za kaňonom potoka sa vypínajú skalné steny. Chvíľu po rovine a stojíme pred vstupom do rokliny Barenschutzklamm- pri chate Hans Kerl Hutte. Zaplatíme vstup (2006 cca 3 E) a už sa vhrnieme do rokliny.

Prístup okolo Viedne, smer Sankt Polten, na jeho úrovni odbočiť doľava - smer Mariazell.

Prejsť cez neprehliadnuteľný kopec a za ním dolu až do dediny Reith.

Cesta okolo Viedne, Poltenu, smerom na Lunz a Palfau. Pred Palfaudoľava popri vodáckej rieke Salza na parkovisko. Lanovým mostom ponad rieku Salza, k platenému vstupu do rokliny Wasserlochklamm, odkiaľ vyviera voda z jaskyne, ako to tvrdia prospekty. Po zaplatení môžme pokračovať chvílu po pravom brehu rieky a potom už začíname stúpať dohora.

Je zamračené sobotné októbrové ráno 2009 a my stojíme na veľkom bezplatnom parkovisku v sedle Preiner Gscheid, priamo pri chate Edelweisshutte, samozrejme že v Rakúskua nie niekde na Marse.

Chata Edelweisshutte je pred siedmou ešte zatvorená, ale skorá denná hodina má aj iné čaro. Parkovisko je pomerne prázdne, takže nemusíme hľadať miesto. Pred nami vyráža skupina turistov po chodníku k Waxriegel hausu. My volíme žltú značku k chate Reisstaler Huttea odtiaľ po Reisstalersteiguaž pod Heukuppe.

Hochschwab v nedohľadne (alebo Stefanynka pred cestou)

Sparný júlový týždeň, teploty sa šplhajú nad tridsať stupňov (samozrejme Celzia, v iných systémoch by to bolo ale tiež zaujímavé), ale čo je hlavné, už pomerne dosť dlho nepršalo a najbližšie dni ani pršať v okolí Hochschwabunemá. Pripravím teda mapu Hochschwabu od F&B, dobijem baterky do GPSa sme pripravení. Keďže svokor v starej Favoritke nemá využiteľný konektor na nabíjanie, nevenujem GPSveľkú pozornosť, mysliac si v sladkej nevedomosti, že sa do cieľa nejako dostaneme a ostatné problémy hravo vyriešime. Všetko bude OK. A tak so svokrom veľmi skoro ráno vyrážame...

Parkovisko pri Glocknerhausi. Prvá júlová sobota ráno. Len ja (a ďalších takmer tridsať bláznov). Nad nami viseli temné mraky (dažďové :-( ), Grossglocknerbol zahalený v takých istých ťažkých súvislých mrakoch.

Včerajšia predpoveď na portáli www.alpy.net, preberajúca počasie od niekoľkých servrov bola nepotešujúca. Na jednom servri hlásili polooblačno, na poobede pravdepodobnosť dažďa, na druhom portáli hlásili dážď a na treťom sneh. Teploty sa točili od -5 stupňov sira Celzia ráno, cez -2 stupne naobed, až po plusových 3 - 5 supňov po celý deň s pravdepodobnosťou dažďa. Pre tých, čo neovládajú nemčinu (ako ja) alebo prípadne češtinu tam boli aj také piktogramy. Tmavé mraky s vločkami alebo čiarkami.

Podľa známej Pit-Schubertovej knihy Bezpečnost a riziko... bolo počasie ako vhodné na nezačínanie túry. Keďže naši šoféri si aj tak museli odpočinúť, vrhli sme sa v ústrety problému.

Výlet do blízkeho pohoria Schneealpe (hneď čoby kameňom dohodil za Raxom) a výstupom z dediny Altenberg am der Rax priamo na planinu Schneealpe a na jej najvyšší kopec Windberg (1903 metrov nad morom). Odtiaľ cez chatu Schneealpenhaus, cez chodník Panoramaweg a okolo Kutaschhutte zostup naspäť do Altenbergu (rok 2011)

Pohodová vychádzka (by to bola, keby...). Vzhľadom na očakávané teploty nad 35 stupňov som hľadal nejaký ľahký, krátky a nenáročný výlet v blízkom okolí. Aby som nemusel vstávať príliš skoro, vyhliadol som si autobus po siedmej hodine do blízkorakúskeho Hainburgu. Okolo trištvrte na osem už vystupujem na Hauptplatzi. Nejaká fotka na námestí, ešte idem obzrieť Wiener Tor a nástup na Schlossberg, kam sa chcem pozrieť niekedy nabudúce.