Autobusový výlet do dedinky Pernitz. Odtial pešobusom cez Am Eich a cez lúky k hostincu Jagasitz . Odtiaľ lesnou cestou prudko dolu k Jausenstation a doľava popri potoku ku vstupu do rokliny Steinwandklamm.

Prvé rebríky a mostíky feraty (klettersteigu) Rudolf-Decker-Steig, zatiaľ popri potoku so zábradlím. Neskôr sa cesta rozdeľuje, a keďže čakáme pred prvým rebríkom, ideme sa pozrieť do ramena vpravo. Neskôr sa rovnakou cestou vraciame a vystúpame prvým dreveným rebríkom na prvý prah. Chodník pokračuje popod skalný masív vľavo, a keďže čakáme, kedy sa uvoľní najväčšia atrakcia pred nami, postupujeme veľmi pomaly.

Klettersteig Rudolf Decker Steig

Tou atrakciou je cca 13 metrový šikmý rebrík, ktorý vedie do jaskyne nad nami. Vľavo od nás je taký menší kolmý rebrík, ale nikto sa tam nehrnie. Konečne sme na rade... Jaskyňa malá tmavá, na rad prichádzajú aj čelovky, aby sme ju lepšie videli. Východ z jaskyne je trochu klzký. Dostávame sa ním na vrcholovú plošinu toho menšieho rebríka a dá sa tu urobiť pár fotiek na netrpezlivých ľudí na hlavnej atrakcii. Pokračujeme cestou k Jagasitzu , po ceste prekonávame pár menších rebríkov a tuším dve jaskyne. Najmä tá posledná bola zaujímavá - tuším sa volala Turkenloch. Niekto pred nami kričí, nech vypneme baterky a čelovky. Nuž - dobre, čo by človek pre iných nespravil... Nasledujúcich päť minút tápem v tme (vlastne, v bielej tme). Keď sa mi ako-tak vrátil zrak, zapínam znovu čelovku a pre istotu ju smerujem vyššie. Ešte vyššie. Ešte vyššie. Ak sa niekto vpredu otočí, nech pocíti to, čo som cítil ja pri blesku fotoaparátu predo mnou.

Posledná časť k hostincu Jagasitz viedla už iba mierne do kopca a potom zas mierne dolu.

Rudolf-Decker-Steig je nenáročná ferata, nie je potrebné žiadne istenie. Ani dôchodcovia nemali istenie, avšak v rovnakej dobe tam bola aj rakúska rodinka s deťmi a otec ich na najväčšom rebríku istil aj lanom.

Myrafalle

Po nevyhnutnom osviežení sme sa pohli najskôr asfaltovou a neskôr poľnou cestou smerom k Myrafalle. Naše kroky naberali na obrátkach, pretože hrozila búrka. Než sme došli do lesa, už nás mala. Teda tá prudká májová búrka. Ponáhľame sa teda pozrieť kaskády potoka Myrabach a upúšťame od plánu vybehnúť na bralo Hausenstein.

Mostíky cez Mirabach sa silno šmýkajú, najmä pri našom rezkom kroku v daždi a preto aj tých fotiek z Myrafalle je pomenej.

Poslednou časťou je nástup do autobusu, doplnenie tekutín, vyliatie dažďovej vody z teleskopov a mierne osušenie fotoaparátov.

Ďalšie informácie o ferate Rudolf-Decker-Steig nájdete na adrese http://www.klettersteig.de