Výlet vlakom do Holíča. Odtiaľ zelenou turistickou značkou po most cez rieku Morava, červenou do moravského mesta Hodonín, zelenou značkou do Mikulčíc a modrou a zelenou turistickou značkou popri kostole sv. Margity Antiochijskej a popri zámku v Holíči naspať na vlak.
Vlakom z Bratislavy do Holíča s prestupom v Kútoch. Takže 9:22 som v Holíči. Tu chytiť satelity a chodníčkom popred teplovzdušné potrubie až po žltú značku. Neďaleko výhľad na Holíčsky zámok, poza ktorý sa budem na konci výletu vracať.
Z Holíča do Hodonína
Žltou značkou doľava, okolo Domu turistiky. Tu prepriahnuť na zelenú. No a zaradiť trochu vyšší prevodový stupeň, lebo po tej takmer dvojhodinovej ceste vlakom sa už vo mne začínajú hýbať aj črevá. Ešte skôr, ako som stihol nájsť nejaké súkromie, prípadne aj nenájsť, sa predo mnou objavil jeden zelený Johny. Dobrodinci, čo v okolí kopali buď plyn alebo elektriku ho tam zabudli zamknúť, za čo im patrí moja veľká vďaka.
Potom už priamo cez železničný prechod, za potokom mierne doprava a cez záhradkársku osadu a neskôr poza ňu k rázcestníku a posedeniu Valša. Trochu za ním sa nachádzalo nejaké močarisko, neďaleko bolo aj ohnisko.
Chodník okolo ohniska prechádzal cez potok po drevenej lávke. Najskôr to bol príjemný kľukatý lesný chodníček, po krátkej dobe prechádzal do širokej lesnej cesty. Nakoľko sa tu nedávno evidentne ťažilo drevo, prípadne sa iba vykonávať prerub, bola cesta nepríjemná.
Lesná cesta viedla rovno na sever až k mostu cez potok Chvojnica. Zelená značka pokračovala po hrádzi popred potok, ale nejakí bežci sa vyskytli aj na druhej strane. Neviem, ktorý chodník bol lepší, ale ten, po ktorom som išiel ja nič moc. Teda hrádza popred potok je málo chodená a teda neprešľapaná. Výhľad na mesto Hodonín v diaľke. Pred dosiahnutím hraničného mosta cez Moravu medzi Holíčom a Hodonínom bol ešte jeden most cez spomínaný potok, teda tu sa obe spomínané hrádze stretávali a rovako sa tadiaľ dalo prejsť až do Skalice.
Morava ma privítala nezvyčajnou značkou. Vyzeralo to, ako keby zakazovala chodiť po nákladiakoch, lebo príde blesk z jasného neba... Skutočnosť bola trochu jednoduchšie. Za mostom pri ceste bola asi bývalá colnica. Nakoľko ponad cestu viedlo vysoké napätie z neďalekej elektrárne, značka zakazovala chodiť po korbe a návese. Mne pri tej mojej normálnej telesnej výške pripadali tie drôty takmer ako vedúce vo vesmíre, ale ak si zoberiem vyššieho človeka a bežnú najvyššiu výšku nákladiaka 4 metre... Plus prehyb drôtov, vlhké počasie - asi by mi tiež ten vesmír pripadal blízko...
Hodonín
V Hodoníne okolo starých kasární (asi, lebo približne takto si pamätám kasárne v mnohých mestách ČSSR), okolo zatvoreného Masarykovho múzea až na Masarykove námestie k Mestskému úradu Hodonín (Radnica) a ku kostolu.
Kostol otvorený, prázdny. Takto to mám rád ja aj môj foťák. Radnica naopak zatvorená, fontána nefunkčná. Z Masarykovho námestia som ešte vyrazil až ku stanici obzrieť Hodonín, nakoľko som v ňom ešte nebol. Podľa uja mapového google sa tu nič výnimočné nenachádza. A pokiaľ aj áno, tak všetko bolo zatvorené. Tajne som dúfal, že by nejaké moravské koláče mohli na mňa niekde žmurknúť, ale nie. Otvorené boli okrem pár reštaurácií iba tradičné moravské kebaby :-(
Zaujala ešte tá historická budova Gymnázia a Obchodnej akadémie, pokrytá akoby vrstvou žaburinca, aj stanica. Ale hlavne to, že tu chýbala tá vrstva čarbaníc a klikyhákov, ktorá identifikuje idiotov na stenách. Jak hovoria češi: Mená hloupých na všech sloupích... Ale vlastne, jedno grafity som tam objavil. Teda - hodonínčania, palec hore a klobúk dolu...
Od stanice v Hodoníne som sa vrátil naspäť k Radnici (práve som si vypočul zvonkohru z veže Radnice) a pokračoval zelenou turistickou značkou až k slovanskému hradisku v Mikulčiciach. Charakter cesty bol rôzny. Najskôr asfalt okolo starej elektrárne až za ČOV (čističku odpadových vôd). Neskôr bol na hrádzi taký vypadaný asfalt až k Starej Morave. Odtiaľ ujazdená kamienková cesta až po Skařiny a lesná cesta až po Mikulčice.
K videniu príjemné lúčky pod hrádzou a letecké rojenie na oblohe.
Mikulčice
Príchod do areálu v Mikulčiciach (Archeopark Mikulčice - Kopčany) od Hodonína je priamo cez lúku, ako o tom informuje turistická značka. Vstupy do múzea sú každú celú hodinu, teda ten predchádzajúci som nestihol o pár minút. Vyhliadková veža ma celkovo neoslovila a tak dávam prednosť miestnemu bufetu. Pýtam sa na možnosť platby kartou. vraj áno, ale až nad 100 CZK. Pivo 50, kofola 45. Nakoniec sa nado mnou zmilujú. Pivo trochu horké, kofola ušla.
Od Mikulčíc k mostu cez Moravu je to už pomerne frekventovaný cyklochodník. Navyše, okolo to všetko vonia po medveďom cesnaku a tak sa tu dosť ľudí pasie v lese. Míňam pokračovanie zelenej do Lanžhotu. Voľakedy som si to chcel prejsť z Lanžhotu do Holíča, ale asi to bolo dávno, lebo medzitým už zrušili vlaky zastavujúce v Lanžhote.
Kostol Margity Antiochijskej leží na pomerne novej cykloturistickej trase. Je škoda, že kostol nie je prístupný. Inde som videl kované dvere, prípadne kombináciu kovaných dverí so sklom, aby bolo vidieť dovnútra, keď už nechcú, aby im ho poškodili. Zvonku vyzerá kostol pomerne zrekonštruovaný. Dokonca aj fotogenický. Ale, ako mohli dať pamiatkári na najstarší zachovaný kostol v Strednej Európe (podľa info pri kostole z 8 až polovice 11 stor.) tú modernú strechu? Pri hradoch sa používajú pôvodné postupy, prečo nie aj tu?
Zámok Holíč
Voľakedy som sa už k zámku Holíč dostal pri výlete do Skalice. Vtedy som si hovoril, žeby som sa sem niekedy vrátil. Nuž, ani teraz sa nezadarilo. Holíčski páni asi nie sú doma, služobníctvo sa rozutekalo, pobralo všetko, čo nebolo zabetónované... Alebo sa na zámku pracuje? Len ktovie, či sa jeho otvorenia ešte dožijem? Hradná ceduľa píše, že zámok Holíč je NKPod roku 1970 a od roku 2007 sprístupnený širokej verejnosti. Teda pred tým bol asi rekonštruovaný. Teraz, po cca 20 rokoch vyzerá dezolátne. Teda, okrem tej červenej strechy...
Ku stanici Holíč som sa dostal po rovnakom chodníčku ako ráno. Tam už iba skontrolovať, čo mi ešte zostalo z celodenných zásob, doplnenie tekutín. Najväčším hlavolamom bola tá ceduľka na plote prvého nástupisťa. Čo tým vlastne chcel autor povedať???
Trasa merala čosi cez 26 kilometrov. Nastúpané metre podľa mapy cca +/- 300. Trasa výletu na Turistickej mape - Holíč - Hodonín - Mikulčice - Holíč so Stefanynkou.
Únik z trasy: Hodonín (cez ČR), Mikulčice (cez Lužice, ČR), most cez Moravu až kostol M. Antiochijskej (cez Kopčany, SR)
Občerstvenie: Holíč, Hodonín, Mikulčice, Holíč
Iné: Vhodné na bike