Ranným vlakom z Bratislavy do Trenčína. Odtiaľ autobusom do Mníchovej Lehoty (zastávka Radar). Príjemná prechádzka by mala poňať aj ďalšiu časť Cesty hrdinov SNP. Predchádzajúci úsek od Machnáča po Trenčín budem absolvovať nabudúce a ďalšie úseky prídu určite tiež. Vystupujem približne o 8:30. Na dnešný deň hlásili krásne októbrové počasie. Určite je, ibaže kdesi nad nami. Lebo všade okolo mňa je pomerne hustá hmla.
Opatrne prechádzam cez cestu a čakám, kým sa mi GPS-ka chytí. Potom sa dávam chodníkom k trati. Ak som bol cez cestu opatrný, tu som radšej ešte opatrnejší. Nerád by som, aby sa zrazu z hmly vynorila nejaká veľká fučiaca opacha a ja by som sa zrazu stal ďalšou položkou v televíznych novinách. Ja viem, že pri poslednej ceste vlakom tu mašina húkala snáď každých 15 metrov, ale ten hukot nákladiakov z neďalekej cesty je dosť podobný. Po prechode koľajníc sa aj tá hmla dáva pomaly na ústup. Prechádzam okolo železničnej stanice, kde je umiestnený rozcestník. Ešte tu mohla byť umiestnená aj vrcholová kniha, že komu sa podarí prejsť cez cestu a trať. To aby záchranné zložky vedeli, či turistu netreba hľadať v Trenčíne, prípadne v Bánovciach. Za stanicou sa dávam veľmi prudko doľava po ceste cez dedinu.
Cez dedinu do kopca smerom naspäť, akoby na Trenčín. Dostávam sa na vyššiepoloženú cestu a ňou doľava. Pár metrov a pred nejakou rozbitou unimobunkou prudko doprava hore po lesnej ceste. Na prvej križovatke lesných ciest doľava do prudkého stupáku. Na kopci sa stúpanie zmierňuje a nad hmlou sa vynára Inovec. Fotím, chvíľu postupujem ďalej, aby som nezmeškal nejakú lepšiu pozíciu až nakoniec zisťujem, že značka išla kamsi inde. Vraciam sa teda na koniec prudkého stúpania a naozaj obdivujem značku na ceste (teraz je vľavo, ale keď som vystúpal v pôvodnom smere tak bola vpravo). Ešte chvíľu čakám, kým sa z lesa z mojej cesty vyrúti obrovský LKT (lesný kolesový traktor).
Cesta veľmi mierne klesá, aby mohla o pár metrov ďalej zasa stúpať až na lesnú križovatku s krmelcom vľavo. Ja idem rovno, aj keď značky sú trochu redšie. Ďalej už chodník viac-menej nepustí, aj keď sa tu nachádza viacero odbočiek. Po zabočení doprava nasleduje ešte jeden kopček a som na hrebeni. Výhľady zarastené. Predo mnou malé klesanie a po nasledovnom stúpaní som pri Mackovej. Nakoľko značka ide popod kopček, je tu aj upozornenie na výhľad.
Z Mackovej nasleduje trochu strmý zostup. Ďalší postup až k odbočke na Čiernachov vedie zaujímavým lesom po príjemnom chodníčku. Je potrebné starostlivejšie sledovať značenie, pretože v tomto ročnom období sú niektoré časti chodníka zasypané lístím.
Odbočka na Čiernachov je dobre viditeľná, aj keď dolné partie sú pomerne zarastené. Ale je dobre vidieť chodník, vedúci niekam hore na chrbát. Na fotke nižšie je prvá vyhliadka približne v strede obrázka. Odtiaľ vedie chodník po chrbte ešte do pravej časti za stromami.
Na Čiernachove je rozcestník, kríž a úžasný výhľad do doliny. Akurát mne v ten deň musel niekto vyliať mlieko.
Z Čiernachova rovnakou cestou dolu až na červenú značku a cestou cez rúbanisko dolu. Je tam križovatka lesných ciest a aj keď ma trochu zvádzala cesta doprava dolu, nakoniec sa ako správna ukázala cesta mierne hore a doľava. Potom už iba traverz Čiernachova až na najbližšie lúky. Na lúke krížom po nezreteľnej traktorovej ceste. Až neskôr som zbadal volavku. Z výstupu z lesa som ju vôbec nevidel.
Z lúk úvozom prudko dole okolo oplotenej vodárne a za chvíľu som pri prvých chatách Pod Ostrým vrchom. O chvíľu stretávam aj zaujímavý poschodový prístrešok s neďalekým ohniskom a za ním aj rozcestník. Dlho sa nezdržím, nakoľko z neďalekej chaty sa reproduktormi snažia vypudiť všetko živé z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Očividne sa im to darí, v okolí som nestretol ani jedno zviera.
Nachádzam tu ceduľku, vraj v okolí je vyznačených pár zaujímavých trás a opisy k nim sú k dostaniu napríklad v Rotunde pri stanici v Trenčíne. Neskôr som síce okolo nejakej Rotundy pri stanici aj prechádzal, ale som sa ani nezastavil. V jej okolí nebola ani zmienka o tom, že by tu také niečo na turistu mohlo číhať.
Od rozcestia Pod Ostrým vrchom sa vydávam úvozom dole, aby som po nejakom tom kilometri naďabil na asfaltku a ňou až dole do Soblahova. Tu sa opäť zamračuje a hmlí a teda aj výhľady sú o ničom.
Zo Soblahova ma značka posiela mierne hore po poli (našťastie, dnes tu nie je až toľko blata), potom okolo plota až na Breziny. Parčík je to pekný, dokonca aj nejaké chodníky sú tu vyznačené, ale na mňa trochu mŕtvo. Hotel zavretý, lanový park s jednou maringotkou na občerstvenie (to si asi niekto z Trenčanov robí srandu), značka, ktorá obchádza Pamätník umučeným na Brezine.
Potom už iba zostup cez hradný areál. Nechal som sa zlákať prekrytými schodmi pod hradom, takže cez námestie v Trenčíne som sa dostal až k stanici.
Zo stanice Trenčín som pokračoval mestom až ku Kubrianskej Bile, doplnenie tuhej aj tekutej potravy prišlo vhod. Od stanice je značka súčasťou Cesty hrdinov SNP. Je to trochu dlhý asfalt až ku kostolu v Kubrej. Tu chodník odbočuje poza kostol popri záhradkárskej osade až takmer ku kyselke.
Za kyselkou prechádzam cez asfaltovú cestu so zastávkou (cesta Kubrá - Kubrica) a mierim do údolia po pomerne blativej ceste. Údolie stúpa len pomaly. V závere však odbočujem z lúčky doľava a cesta stúpa pomerne strmo hore, až k rozcestiu Nad Kubrianskou dolinou. Odtiaľ pomerne strmo dolu do Opatovskej doliny. Tu pri križovatke s asfaltkou ma zaujal smerovník. Aj by som bol zvedavý, že kdeže to som a kam a kadiaľ a tiež ako dlho, ale smerovník bol celý čierny ako po výdatnom opaľovaní. Škoda, že som sebou nevzal nejakú handru (kýbel, ryžák, saponát... :-ň ).
Odtiaľ ma čakali už iba dve nevýznamné stúpania. Prvé bolo po rozcestie Nad Opatovskou dolinou, tu chvíľu rovno a potom ešte jemne hore. Posledný kopec na túre. Odtiaľ iba zbehnúť na rozcestie Pod Čvirigovcom. Za prameňom bolo potrebné strážiť si značku, mňa to ťahalo vpravo po zarastenom úvoze. Tak som nejako prehliadol značky, ktoré to naopak ťahalo doľava. Ale vďaka GPS som sa vrátil a našiel správny chodník. Ale podľa mapy musím povedať, že ani cestou vpravo by som sa nestratil.
Moje posledné kroky viedli rovno na autobusovú stanicu v Trenčianskych Tepliciach, odkiaľ mi do piatich minút odchádzal autobus do Trenčína. Z Trenčína vlakom do Bratislavy.
TTD trasy: cca 27 km (28 z GPS), +1134 m/-1224 m, necelých 7 hodín
Možnosti úniku: Soblahov, Trenčín, Kubrá, Trenčianske Teplice
Občerstvenie: Pod Ostrým vrchom, Soblahov, Lanový park Breziny, Trenčín, Kubrá, Trenčianske Teplice
Trasa na mape