Horúci júnový víkend. Keď som hľadal, kde stráviť sobotu, tak som si spomenul, že časť trasy z Jablonového na Skalu je preznačená. Voľakedy išla lesnou asfaltkou, teraz mapa sľubovala lesné cesty a chodníky pod stromami. A tak som sa vydal, že obzriem.
Ranným autobusom do Jablonového. Z Patrónky za 3 eurá. V Jablonovom známou trasou - teda zelenou značkou cez dedinu po asfalte a následne lesnou cestou do kopca po bývalý rázcestník Na vŕškoch. Dnes tam už rázcestník nie je. Odtiaľ kúsok doprava dole, teda smerom na Lozorno a na rovinke za krmelcom je smerovník nový. Odtiaľ málo prechodenou cestičkou cez trávu dole k potoku. No, dnes po potoku ani chýru...
Potok bol vyschnutý, takže to uľahčilo prechod na druhú stranu. Za potokom boli úvozy a po chrbte medzi dvoma takýmito viedol chodník. Zaujímavé by to mohlo byť po daždi, pravdepodobne by sa šmýkalo. Žltá značka bola pomerne spoľahlivo vyznačená, navyše cestu naznačoval aj vychodený chodník. Aj tak som sa na jednom rázcestí vydal chodníčkom vpravo, až som došiel na priečnu lesnú cestu, kde môj chodník rovno nepokračoval. Vpravo odo mňa bola nejaká lesná cesta, aj som sa vybral pozrieť, ale pre istotu som skontroloval GPS a vrátil sa viac vľavo.
Tam som sa napojil na pôvodnú žltú značku, ktorá prešla v lesnú cestu. Ňou príjemne hore až na lesnú mýtinu, kde sa už kopec viditeľne zmierňoval. Tu som okrem jedného kusa vysokej a jedného posedu už nič iné nestretol.
Za chvíľu som dorazil na lesnú križovatku. Najskôr bola cykloznačka a nasledovala cesta, po ktorej viedla voľakedajšia žltá značka. Chodník viedol popri vojenskom obvode po pôvodnej lesnej ceste. Pod Skalou klasicky ostro doľava a prudko hore poza Skalu až k rázcestníku s modrou.
Na Skale som bol v tomto horúcom období sám. Niečo som na stole pojedol, popil, poobzeral (ale výhľady boli zahmlené, takže Turold a iné kopce na Morave neboli vidieť) a keď som chcel aj niečo pofotiť, tak som skoro upustil zrkadlovku. Nechal som ju na stole na slnku a bola taká horúca, až som sa bál, aby neodišla baterka. Ale našťastie vydržala.
Zo Skaly som sa vydal modrou značkou do doliny Prepadlé.
Dolina Prepadlé ma privítala absolútnym suchom. Potok netiekol a teda sa ani nemal kam prepadať. Potešila ceduľa o jaskyni Veľké Prepadlé. Ak bol potok úplne vyschnutý, tak v samotnej doline až po smerovník Prepadlé bolo vlhko.
O to viac prekvapilo, že v Nemeckej tiekol po lesnej ceste doslova potôčik. Našťastie sa to dalo obísť krajom po vychodených a vyjazdených chodníčkoch. V naberacej studničke pri chatách bolo vody dosť, ale komárov bolo ešte viac.
Po celej Štefánikovej magistrále som v horúcich dňoch stretol minimum bikerov a tak do 5 turistov, takže asi bolo naozaj horúco.
Z Bieleho kríža som sa po doplnení kofolou vydal pokračovaním Štefánikovej magistrály až na Spariská. Pôvodne som to tu chcel odtrúbiť a zbehnúť na električku na Peknú cestu, ale nakoľko som ešte vládal, tak som pokračoval k chate u Slivu, kde som dal ďalšiu kofolu.
Od Druhého kameňolomu som ešte vyšiel na Kačín a cez Klanec zišiel až na Partizánsku lúku, kde som výlet zakončil treťou kofolou.
Výlet sa v sparných dňoch zadaril, väčšina trasy viedla pod stromami, takže bol príjemný tieň. Navyše, asfaltových úsekov bolo iba minimálne (v podstate dlhší súvislý úsek od Sparísk po Kačín.
Mapa Mapa výletu z Jablonového cez Skalu, Biely kríž a Kačín na Patrónku so Stefanynkou
Výlet meral čosi cez 32 kilometrov, prevýšenie ukazuje cca 1000 metrov, vcelku pohodovou chôdzou trval celkom 9 hodín, z toho cca 7 hodín šliapania, zostatok oddych a kochanie.
Občerstvenie: Obchod v Jablonovom, studnička v Nemeckej (pod Kozím chrbtom), Silnického prameň (vyzeral rozbombardovane), prameň Vydrice, občerstvenia na Bielom kríži a chata u Slivu, studnička pri Druhom kameňolome, bufet na Kačíne, na Klanci a tiež na Partizánskej lúke na Železnej studničke.
Únik z trasy: Kozí chrbát (do Limbachu), Salaš (do Sv. Jura), Biely kríž (do Rače), Spariská (na Peknú cestu), Druhý kameňolom (na MHD k Sanatóriu) a bus na Kačíne.