Z Bratislavy autobusom do Jablonice. Odtiaľ žltou značkou cez Dúbravu a Pod Lipovým vrchom na Rozbehy. Okolo rozhľadne na Rozbehoch, chaty KST na hrad Korlátka. Okolo veterného parku, Českou cestou cez Hrubý Kamenec k vodnej nádrži Buková. Žltou na rozcestie Pod Ostrým Kameňom na hrad Ostrý Kameň a na Záruby. Zo Zárub zelenou cez Jahodník, okolo jaskyne Driny do Smoleníc. Autobusom do Bratislavy.
Z Jablonice k vodnej nádrži Buková
Z Jablonice popri hlavnej ceste cez dedinu smer Plavecký Mikuláš a Rohožník. Za dedinou ešte asi kilometer krajom cesty k rozcestiu Dúbrava. Tu asfaltkou okolo senníka cez železničný priechod k najbližšej usadlosti. Tá sa obchádza zľava krajom poľa. Neskôr stredom poľa rovno hore. Nakoľko ešte nič neklíčilo, podľa traktorových stôp sa dalo ísť. Neviem, ako to bude pri poriadnom obilí.
Nad Dúbravou v lese si niekto sprivatizoval lesnú cestu. Na bráničku založil pár reťazí so solídnymi zámkami. Turistov tým určite odradil, možno aj tanky by mali problém. A tak si chudáci turisti vyšľapali vlastný chodník popri plote. Nakoľko ešte nebola pokročilá ročná doba, aj tá mokrá tráva bola iba po pás.
Nad Rozbehami je pomerne nová turistická rozhľadňa. Vraj vysoká asi 7 metrov a postavená na 95 percent z prostriedkov EU. Opodiaľ za plotom je podstatne vyššia veža pri domčeku tuším Slovenských elektrární. Tá by bola ako rozhľadňa určite zaujímavejšia. Podobne je to z môjho pohľadu aj s chatou KST. Zatvorená. Ešte aj na príjazdovej ceste k hradu Korlátka je ceduľa: Zákaz vstupu - súkromný pozemok. Ktovie, či si niekto nestihol sprivatizovať aj samotný hrad :-(.
Odbočka na Českú cestu bola skôr naznačená ako vyznačená. Smerovník vľavo v kríkoch som síce zaregistroval, avšak nevidiac okolo žiadnu rozumnú odbočku som pokračoval poľnou cestou dolu. Aj som sa v pochybách kúsok vrátil, ale nakoniec som pokračoval rovno až ku kozej farme. Tam vo mne predsalen zvíťazili pochybnosti a otočil som to späť k poslednému smerovníku. Odtiaľ pri poriadnom pátraní som si všimol aj ten malý tunel na druhom konci lúky, ba zdalo sa mi, že by tam mohla byť aj modrá značka. Aj bola. A ja gratulujem aj značkárom, ktorí majú evidentne veeeeeľmi krátne ruky :-).
Pred Hrubým Kamencom bol totálne rozmočený lesný chodník, na ktorom to poriadne šmýkalo. Za Hrubým Kamencom bol chodník totálne zarastený. Palice mi boli k ničomu, iba sa zachytávali o burinu. Pod nohy tiež nebolo vidno, či je tam čistý chodník, skala, diera alebo padnutý konár.
Od Vodnej nádrže Buková na Záruby
Žltá turistická značka vedie priamo z hrádze VN Buková. Najskôr popri brehu, neskôr odbočuje doprava popred malý kanál. Prichádza až k rozcestiu Brezinky, odkiaľ sa treba vydať doľava po červenej značke. Po piatich minútach rovina končí a nasleduje stupák na hrad Ostrý Kameň. Výborne pomohli turistické palice, pretože keď som sa už šmykol na blate, aspoň som od neho nemal aj ksicht.
Na hrade Ostrý Kameň je vidno, že je voľný deň. Pri vchode stojí odpadkový kôš. Naplnený až po vrch, ba i kúsok viac. Nechápem, prečo si tí tiežturisti neodnesú tie prázdne plastové fľaše domov. Veď prázdne vážia iba zlomok tých plných. A tiež je potrebné zniesť ich dolu, nie vláčiť niekde hore.
Na nádvorí si zakladá požiar mladá rodinka. Tuším tri deti a pes. Na hornom nádvorí je ďalší pes. Našťastie je z toho výšľapu asi unavený a tak ani neštekne. Prípadne sa bojí, že by skončil až pod hradom, keby štekol :-).
Zo Zárub Čertovým žľabom na Jahodník a okolo jaskyne Driny do Smoleníc
Zo Zárub prudko dolu. Cestou stretávam trojicu s obrovskými báglami idúcu opačným smerom. Načo to vlečú hore, to neviem. Veď Záruby sú najvyšším vrchom Malých Karpát. Znamená to, že keď už sem vyjdú, zase budú musieť tie "svine" trepať dolu. Ale tak im treba.
Čertov žľab sa aj čertovsky šmýka. Nižšie sa chodník síce narovnáva, ale neskôr vychádza popri RZ Záruby na asfalt a ním až do Jahodníka. V Jahodníku je našťastie otvorená krčma, takže sa dá doplniť aj nejaká tá strata tekutín. Dobre padla Kofola, bola vcelku pitná a príjemne vychladená.
Od Jahodníka asfaltom hore a okolo jaskyne Driny a ešte vyššie okolo kopca rovnomenného názvu strmým klesaním do Smoleníc. Keďže posledný úsek som sa už veľmi neponáhľal, ušiel mi autobus zo Smoleníc. Ďalší až za hodinu. V miestnej jedálni som dal teda jedno čapované a niečo pod zub. No a potom preplneným busom na stojáka až do Blavy.
