Vlakom z Bratislavy do Nemšovej cez Trenčiansku Teplú. Odtiaľ na štátnu hranicu, na Českej strane nazývanú aj Vlársky prúsmyk. Odtiaľ asfaltom po hlavnej ceste do Svatýho Štepána do Čiech (v čase môjho výletu ešte nebola značená cesta na slovenskej strane, zato na českej áno). Poblúdiť nie je kde, zvodidlá nepustia. Akurát pár šoférov je mierne vyplašených, keď sa vynoria spoza zelene. Prvé oddychové miesto je približne v tretine cesty. Fajn posedenie, akurát to prebiehanie cez cestu sa mi moc nepáči, pretože autá tu chodia dosť rýchlo a stromy popri ceste znižujú výhľady pre turistov aj vodičov. Ďalšie nepríjemné miesto je v ľavotočivej zákrute pred železničným priecestím. Tu som bol naozaj pripravený flopom zdolať všetky prekážky, ak by sa to veľké SUV vo vysokej rýchlosti priblížilo ešte viac ku zvodidlám. Pri priecestí sa už minuli všetky zelené steny a paravány a teda aj autá sa mohli vyhnúť v pohode.
V Svätom Štepáne opúšťam hlavnú cestu a dávam sa doľava hore po obci. Míňam kaplnku a pri mostíku cez potok sa dávam viac vpravo. Ceduľka do ľava odkazuje na studničku pri kríži.
Za mostom ešte raz do prava a popri posledných domoch postupne vyššie a vyššie do lesa.
Lesným chodníkom smerom doprava oblúkom k osade Pláňava. Odtiaľ asfaltkou po rázcestník s modrou značkou. Odtiaľ okolo usadlosti Nad Pláňavou, odkiaľ si ma došiel obzrieť miestny štek.
Nad Pláňavou (teda trochu vyššie, až pri vstupe do lesa) bolo príjemné posedenie, vhodné na občerstvenie sa z vlastných zásob. Ešte trochu vyššie po asfalte a potom už značka prechádza na lesný chodník stúpajúci až na Javorník.
Na Javorníku žiadne výhľady, okrem pár svätých obrázkov ma nič nezdržiava a tak pokračujem smerom na Čerešienky. Veľmi príjemný chodníček sa len mierne vlní cez Čerešienky na Peňažnú. Tu je nejaký vybudovaný rozsiahly basecamp.
Podľa posledného zápisu v knihe prianí-sťažností sa tu za tri týždne niečo pripravuje...
Za Peňažnou pokračuje príjemný lesný chodník s červenou značkou okolo rázcestníku Na koncích, okolo Prameňa Olšavy (ceduľka a také vyschnuté diviačnisko) až pod Hradisko.
Až potiaľto bola cesta nádherná (samozrejme, okrem úvodného úseku), viedla prevažne ihličnatým lesom. Tu sa dostávam na asfaltku. Okolo horárne (vraj je tu k dispozícii voda. V protismere stretávam tlupu turistov. V čele fidlikant a vyhráva na husličky. Dúfam, že nejdú na ten avízovaný zraz na Peňažnej, to majú ešte času dosť...
Pred Skaličí ešte narážam na "zlatokopov" s mínohľadačkami.
Pred Skaličí idem obzrieť Studňu pod Lokovom. Ešte síce mám zásobu, ale čerstvá a chladná by iste potešila (áno, potešilo by aj pivo...). Voda k dispozícii, ale taký biely zákal ma odradil. 
Od Skaličí prepriaham na modrú značku, ktorá ma vedie strmšie a ešte strmšie dolu až k Hutiskám. Prudký bol najmä posledný úsek z Hodúlok k Hutiskám
Od Hutísk k priehrade Žítková mierne dolu po asfalte. Vpravo za potokom sa nachádzal aj prameň. Osviežujúci a aj chladený :-). Potom okolo chaty Žítková s domčekom na stračej nôžke k priehrade
Okolo priehrady menšie blúdenie, ale nakoniec je tam aj mostík cez potok. Len treba hľadať. Za mostíkom ďalšie blúdenie, v čase môjho výletu to bolo veľmi zle značené.
Po napojení sa na lesnú cestu je ďalší postup už bezproblémový.
Od Vlčieho vrchu do Hornej Súče prevažne z kopca po asfaltke, akurát nad Hornou Súčou je jeden poľný úsek.
Trasa na mape