Výlet do Pezinka a nenáročná prechádzka po časti vinohradníckeho a neskôr banského náučného chodníka. No, pravdu povediac, tá nenáročná prechádzka merala okolo 20 km, ale inak bola fakt nenáročná. Banský chodník bol pre mňa trošku horšie značený, na začiatku som trafil opačný smer a značky som objavoval teda hlavne v protismere.
Do Pezinka som sa dostal vďaka Ficovi :-). Teda zadarmo vlakom. Na stanici som vystupoval medzi prvými a prekvapilo ma, že ma práve míňal odchádzajúci autobus do Limbachu. Nakoľko vlak nemeškal, tak mi z toho vychádzalo, že chybu urobili plánovači autobusov. Ak to teda nejaký neprajník neurobil naschvál.
Na námestí v Pezinku ma prekvapil čulý ruch. Plno stánkov, plno ľudí, dym, zemiaky, nakrájané mäso a kotlíky. Nejaká súťaž vo varení gulášov. Ak som aj dúfal, že do môjho návratu z výletu by mohli dovariť, tak nakoniec sa ukázalo, že ho stihli aj oceniť a pojesť.
Z námestia a okolia som sa vydal k zámku v Pezinku. Zámocká reštaurácia ešte zatvorená, vstup do zámku strážili nejakí ochrankári a tak zostal iba zámocký park. Zaujali tie pávy no a spomedzi nich hlavne ten biely.
Pezinok, zámocký park
Z parku som zamieril smerom k Rozálke. Plno ľudí, plno áut, do toho bajkeri, ľudia s kočíkmi aj bez - no blázinec. Prejavilo sa to aj neskôr, pri mojom návrate, kedy z parkoviska vyštartoval taxík a asi takmer zrazil chlapa na bajku. Ani nechcite vedieť, čo ten bajker používal za výrazové prostriedky...
Pezinok - Rozálka
Pri rázcestníku Stará hora za rybníkom Kejda som prepriahol na Vinohradnícky náučný chodník. Zaujal vinohradnícky dom Pavelka a Vahadlová studňa.
Pezinok. Pohľad na vyhliadku na Veľkej Homoli
Prešiel som až na asfaltku vedúcu na Zumberg a pokračoval rovno až k Pinnelovej nemocnici. Tu na hlavnú cestu vedúcu na Pezinskú Babu a opatrne po krajnici žltou značkou až na Sirkovú. Tu ma smerovník posiela zo žltej turistickej značky k Budúcnosti. Nuž, ktor by už len nechcel poznať Budúcnosť? A tak sa vydávam lesnou cestičkou v smere šípky. Keď som hľadal pokračovanie značenia chodníka, všimol som si, že zeleno-biele značky sú za mojím chrbtom, teda v protismere. Neskôr to bolo ešte výraznejšie.
Pezinok
Štôlňa Budúcnosť bola zatvorená. Cez mreže sa dalo pozrieť až tam, kde to tma dovoľovala. V bezprostrednom okolí najaká geologická výstavka kameňov. V bližšom okolí rovný plácok, posedenie, ohnisko, myslím že aj WC a bolo dokonca prichystané aj drevo na oheň.
Pezinok. Areál štôlne Budúcnosť
Od areálu štôlne Budúcnosť hore do areálu Rudných baní Pezinok a prudko doľava hore po ceste. Za chvíľu náučný chodník odbočuje doprava a za chvíľu príde k Násypníku a ďalej po koľajovom lôžku k pyritovej štôlni. Odtiaľ hore až do areálu antimónovej štôlne.
Pezinok. Banský náučný chodník
Areál Antimónovej štôlne je zaujímavo vybavený. Okrem posedenia a ohniska je tu aj malá výstavka banských dopravných prostriedkov a domček slúžiaci asi na spoločenské aktivity záujemcov o banícku históriu. V čase mojej návštevy zatvorený. Trochu vyššie vstupy do baní, prirodzene zatvorené tiež. Plus improvizovaná kaplnka a studnička (nepoužiteľná)
Pezinok. Areál antimónovej štôlne
Nad studničkou prechádzam na lesnú cestu, ktorá ma oblúkom vedie naspäť smerom na Sirkovú. Tu pokračovanie žltou dohora až na Žilovú. Tu to opäť otáčam dolu a okolo miniarboréta a Kalvárie sa znovu dostávam až na Starú Horu, odkiaľ som vcelku nedávno odbočoval. Potom už iba okolo Rozálky do centra Pezinka a na vlak.
Ako som spomínal, tak na námestí už boli guláše dovarené, ocenené aj dojedené a tak som pokračoval na stanicu. Po prejdení hlavnej cesty pred stanicou som v telefóne kontroloval, že kedy mi ide najbližší vlak. Časomiera ukazuje, že za minútu. Skúsený pohľad odhalil, že vlak je už na nástupišti a tak ho skúsim dobehnúť. Ešte sa predrať pomedzi vystupujúcich, sprievodčíčka už dáva pokyn na odchod, nastúpim a vlak sa pohne.
Plus pár fotiek z ďalšieho týždňa, kedy som cez Pezinok prechádzal smerom na Pezinskú Babu
