Larnaka 2026 - výlet z Kornosu cez STAVROVOUNI do Agglisides

Výlet z hotela Sandy Beach v Larnake miestnymi autobusmi v roku 2026. Od hotela Sandy Beach (resp blízkej zastávky pri hoteli Lordos Beach) prvým ranným autobusom číslo 424 odchádzajúcim o 6:39 spred hotela s príchodom čosi po siedmej hodine na autobusovú stanicu, odkiaľ mi o cca 7:30 (cca 7:36 sme odchádzali skutočne) odchádza autobus 410 (minibus) do dedinky Kornos (posledná zastávka autobusu je Delikipos - tiež je to vhodné miesto na nenáročnú prechádzku).

Výlet ku kláštoru Stavrovouni je len pre silné povahy (a to sa nechcem chváliť, ani nikoho odrádzať). Kopec sa nachádza na západ od Larnaky, je dobre viditeľný aj od hotela Sandy Beach. Cca 12 km bez výraznejšieho tieňa na slnku, pri cca 32 stupňoch pri mori a odhadom 36 až 40 stupňoch vo vnútrozemí, cca 360 m stúpania, takmer 500 m klesania. Veľká časť vedie po asfalte (nástup aj záverečná časť po zostupe), samotné stúpanie a klesanie bolo po chodníkoch so šotolinou a kameňmi. Nakoľko s vodou je v okolí kríž, niesol som si hore tri litre. Na kopci som si síce pred kláštorom Stavrovouni pol litra dobral, ale nakoľko som nevedel, o akú vodu sa jedná, tak som ju doniesol až dolu do Agglisides a tam vyhodil. V Agglisides som dokúpil v obchodíku oproti zastávke ďalšiu tekutinu (3x 0,5 litra) a zavŕšil som to v Larnake poslednou pollitrovkou. Po príchode do hotela som samozrejme ako prvé zamieril na nejaké to studené pivo a pri večeri som zvládol aj ďalšie. Teda za deň som spotreboval viac ako 6 litrov a hlavne pri výstupe/zostupe by som vypil aj viac.

Cesta z Larnaky do Kornosu

Cestovné v Larnake je jednotné. Je to 2,40 Eur na jednu cestu (drahšie sú jedine nočné linky). Znamená to, že od hotela Sandy Beach busom 424 na autobusovú stanicu v Larnake som platil 2,40 Eur a z Larnaky do Kornosu tiež 2,40 Eur. Platba iba v hotovosti u vodiča. Vhodné je teda mať so sebou drobnejšie peniaze (do 10 Eur). Išiel som v pondelok ráno, nakoľko v sobotu a nedeľu nechodia tieto ranné spoje o 7:30 (prvý ide až o 9. hod) a preto aj návrat môže byť komplikovanejší. Nakoľko som išiel sám, musel som si dávať väčší pozor, aby som sa pri mojej šikovnosti nedorazil a tak som nevedel odhadnúť, koľko mi výlet bude trvať.

Autobusu 410 trvá cesta do Kornosu cca hodinu, takže v Kornose som vystupoval cca 8:36. Autobus klimatizovaný, informačná tabuľa nad vodičom ukazovala v helenike aj angličtine miesta nasledujúcich zastávok. Problémom bolo jedine pochopiť, čo tie skratky znamenajú. Napríklad: NiDesPatAveAr je zastávka Nikou kai Despoinas Pattichi Ave. - Arachovas. Mal som so sebou vytlačený cestovný poriadok zo stránky https://www.publictransport.com.cy/routes/page/routes-and-timetables, tak som sa dokázal trochu orientovať. 

Autobus zachádzal asi do dvoch miest ležiacich mimo trasy, Pri jednej zo zachádzok do Mosfiloti mal zastávku aj pri múzeu Michaela Platiniho (pre fanúšikov tohto bývalého futbalistu, futbalu a prípadne ich deti). Jediné upozornenie je na to, že na ceste je plno spomaľovacích retardérov a tak to každú chvíľu nadhadzovalo. Kornos V Kornose som vystupoval na druhej zastávke pri kostole Timios Prodromos church, odkiaľ som chcel začať výlet. Nakoľko som bol v autobuse sám a vodič sa práve zahĺbil do tajov mobilného telefovania, jemne som ho poklepaním na ruku upozornil, aby mi zastal na nadchádzajúcej zastávke za spomínaným kostolom. On mi zastal rovno pred vchodom do kostola. Poďakoval som a poprial šťastnú cestu, on mi ukázal palec hore. Buď mi tiež prial príjemný deň, alebo vedel, že idem tam na vzdialený kopec...

Kornos

Potom už iba zapnúť GPS, vybaliť foťák a zamieriť ku kostolu. Pondelok ráno, všetky predpoklady, aby som si kostol obzrel iba zvonka. Ale nie, bočné dvere boli otvorené, v zámku kľúče. Nakukol som dovnútra a prvé čo som uvidel, bol mobilný telefón. Nazriem hlbšie dovnútra - a tam nejaká upratovačka alebo kastelánka. Pozdravím kaliméra, ona ide ku mne, že čo chcem? Pýtam sa, že či si môžem kostol prezrieť a spraviť pár fotiek. Pani mi to odobruje a ide mimo, aby mi nezavadzala. Ja viem, že do kostolov v Grécku a na Cypre sa má chodiť v dlhých nohaviciach a najlepšie v košeli s dlhým rukávom, ale takúto výbavu som si k moru nenabalil. Pár fotiek, poďakovanie a začínam výlet.

Z Kornosu ku kláštoru Stavrovouni

Od kostola Timios Prodromos v Kornose popri ceste okolo zastávky autobusu, kde som mal pôvodne vystupovať na druhú križovatku a doľava dolu dedinou. Nič zaujímavé. Na konci dediny je správa lesného parku, kde okrem pár nákladiakov parkuje aj pár buldozérov. Ak som to pochopil, pokiaľ by niekde vypukol požiar, tak tam pošlú párik buldozérov, tí buď ohraničia oblasť novými širokými cestami, prípadne vybuldozérujú novú cestu pre hasičské autá až k požiaru. Aspoň tak mi pripadali tie lesné cesty v blízkom aj vzdialenejšom okolí. 

Potom okolo nového cintorína Kornosu cez podchod miestnej diaľnice vedúcej do Nikózie na druhú stranu diaľnice. Tu hneď vedľa cesty je kaplnka. Otvorená, tak nahliadnem. Klasická, akurát vôňa od ohňa ako pri grilovaní. Aj som myslel, že či náhodou nehorí, ale to len po spálených sviečkach. Od kaplnky mierne doprava a prvou odbočkou doľava. Smer Stavrovouni, 7 km podľa smerovníka. Vpravo odo mňa je sklad štrkoviska, kam vozia drobné aj väčšie kamienky nákladiaky z neďalekého kameňolomu. Ten je naopak predo mnou vľavo. Nákladiakov je tu dosť a tak keď sa dá, na pár desiatok metrov prechádzam na štrkovú cestičku vedúcu vpravo od asfaltky. V kameňolome vľavo vidno na kopci nákladiaky, ako vozia vyťažené kamene a vysýpajú ich dolu, aby ich dolu bágre naložili na iné autá, ktoré ich vozia do spomínaného skladu štrkoviska. U nás sa to rieši zväčša transportnými pásmi...

Nasleduje ďalší smerovník na Stavrovouni s údajom 7 km. Za odbočkou do kameňolomu končí väčšia prevádzka. Pár značiek so zákazom fotenia, vojaci vľavo, strelnica vpravo. Cesta začína viditeľnejšie stúpať. Vľavo od cesta je kláštor Agia Varvara (Barbara). Brána je síce otvorená, ale v kraťasoch neprovokujem. Kláštor 13 martýrov z Kantarasu, ktorý by mal byť otvorený je zavretý. A tak sa vraciam na asfaltku a pokračujem ešte nejakých 100 metrov. Tu je odbočka diaľkovej turistickej trasy E4 z asfaltky na Stavrovouni. Široká vybuldozerovaná cesta vedúca na najbližší kopček. Nakoľko som po celej tej ceste trochu hladný, smädný a tiež začínam pociťovať divné tlaky v bruchu, idem pozrieť viac doľava. Rozbitá konštrukcia vyzerá ako kovové odpočívadlo, ale nebolo. Tiež betónová stavba vyzerá ako WC, ale tiež je to nejaký sklad. Ale v najhoršom by poslúžila, lebo bola otvorená, zabezpečená iba na posúvaciu petlicu..

Pokračovanie E4 nevidím, mal by som ísť niekde dolu do dolinky pomedzi kríky a následne hore, ale rozhodujem sa dolinku vynechať a obísť to miernejšou variantou po poľnej ceste. Viac doprava až k asfaltke, potom prudká zákruta doľava a prichádzam na miesto, kde poľná cesta kríži E4. Napájam sa doprava hore na turistickú trasu a začínam stúpanie.

Chodník na Stavrovouni má pod nohami dosť kamienkov aj väčších kameňov, miestami je vymletý od pretekajúcej vody po dažďoch. Tieňa iba minimálne. Vidím aj skratku rovno hore. Bola by určite kratšia, ale je užšia, pomedzi pichľavé kríky a má oveľa viac a väčších kameňov. Vyššie vedie popri vodovodnej rúrke občas vedenej po povrchu, občas trochu zpustenej do zeme.. Neviem, či tam voda tečie prirodzene zhora dolu, alebo nadprirodzene - zdola hore.

Na to, aké teploty panovali vo vnútrozemí som mal pocit, že mi zhoria pľúca. Dolu pod kopcom som do donesenej litrovky vhodil tri tablety Izostaru, aby som trochu kompenzoval to potenie. Potom už prískokmi až vzhúru do bezvědomí (ako hovoria bratia češi). Prestávky každých cca 20 výškových metrov, občas viac, občas aj menej, to podľa toho, kde bol aspoň riedky tieň od stromov. 

Výhľady na dediny Kornos, Pyrga a blízke i vzdialenejšie kopce. Samozrejme, na kameňolom a hore na kláštor, aj keď ten bol trochu utopený v zeleni.

Horná časť chodníka na Stavrovouni bola zabezpečená drevenými stupmi (schodmi z gulatiny). Nevýhodou bolo, že niektoré boli výškovo určené pre King-Konga. Ale niektoré aj diaľkou od seba. Problémom bolo, že za schodom sa vytvorila priehlbina a za vyšším taktiež. Takže to vyžadovalo tú gulatine ešte navyše prekročiť a tým pádom díhať chodidlá miestami nad úroveň kolena (pri ceste dolu zo Stavrovouni do Anglisides boli miestami schody ešte vyššie a do toho sa pridali kamienky a šotolina, takže navyše človek došliapol a noha sa mu začala aj šmýkať). Bolo by fajn mať turistické palice, ale tie som si nevzal.

Našťastie schody hore netrvali až tak dlho a tak som po vyše hodine a prejdení asi 2,5 km a vypití toho litra Isostaru stál pri plote a vjazde do kláštora Stavrovouni. Ešte je potrebné povedať, že nad Stavrovouni je zákaz lietať s dronmi a inou technikou, ale pri príchode lietal okolo nejaký maník na paraglajde. A ten mal určite aj Gopročku...

Stavrovouni - pred kláštorom, pri kostolíku All Saints of Cyprus

Za vjazdom bol kostolík All Saints of Cyprus, teda asi Všetkých cyperských svätých. Otvorený pre všetkých, ako hlásala aj ceduľka pri hornej bráne do kláštora Stavrovouni. Tam je vraj vstup povolený len mužom, len v dlhých nohaviciach, len so zakrytím vrchnej časti tela a bez elektroniky a batožiny. 

Bolo mi jasné, že aj keby som si doniesol potápačský odev s kožuchom a zimnými snehulami, tak sa dnu nedostanem kvôli väčšine z tých 12 zákazov techniky. Foťák, telefón, Gps, ruksak...

Pri vstupe bola výrazná ceduľka s nápisom WC a tak som zamieril. Dámske, za rohom aj pánske. Splachovacie, čisté, toaleťák,  tečúca voda, mydlo, utierky na ruky - čo viac si môže turista priať (áno, aj mňa to chladené pivo napadlo...).

Pred horným vjazdom do kláštora Stavrovouni boli lavičky v tieni a nejaké divné zariadenie s kohútikmi a kovovým pohárom upevneným na retiazke. Tak som pred odchodom vyskúšal, voda tiekla, dokonca aj studená bola a tak som do voľnej pollitrovky od koly, ktorú som predtým vyžunkol za donesenou tyčinkou, dočapoval. To bola tá voda, o ktorej som na začiatku hovoril, že som dočapoval, ale že som nevedel, ako je kvalitná, tak som ju doniesol až do Anglisides a tam zlikvidoval.

Inak od kláštora Stavrovouni je dobrý výhľad smerom k moru. Mne počasie doprialo vidieť aj saliny pred Larnakou (pri letisku), ale ostatné kazilo zahmlenie diaľok. 

Pred odchodom som ešte riešil jednu záhadu. Tú fľašu s Izostarom som pri príchode položil na lavičku neďaleko kostola All Saints, prípadne na stoličku v kostolíku, keď som menil objektív. Potom som fotil a trochu na ňu zabudol. A teraz nikde nebola. Teda niežeby mi chýbala, ale som zvyknutý si väčšinu svojho doneseného odpadu aj odniesť. A komu a na čo by bola litrová PETka na tomto mieste? Bolo tu síce pár ľudí, nejakí postarší turisti z Poľska sa vyviezli autom, tí odchádzali síce predo mnou, ale...???

Situácia sa vyriešila keď som odchádzal od Stavrovouni. Obišiel som plot, napojil sa na chodník, ktorým som došiel, aby som ním pokračoval ďalej a tam bola. Asi sa skotúlala z lavičky, prekotúlala sa popod zatvorenú bráničku a čakala ma na chodníku (vyhadzoval som ju neskôr v Anglisides).

Od kláštora Stavrovouni do dediny Agglisides/Anglisides

Cyperskí svätí sú rovnako všemocní ako iní svätí a tak som pri odchode míňal spomínaného paraglajdistu. Na kraji malej mýtiny pri múre kláštora, krídlo zamotané v miestnej krovine. Márne sa snažil ho dostať znovu do vzduchu. Samozrejme, na hlave mal prilbu, na prilbe Gopročku... Práve volal priateľa na telefóne, prípadne tých svätých, aby ho dostali z tej šlamastiky.

Chodník klesal k drevenúmu krížu na nenápadnom kopčeku, odtiaľ pár metrov naspäť do sedielka, doprava dolu, traverzovať vznikajúcu roklinku na svah protiľahlého kopca. V týchto miestach boli tie spomínané obrovské schody so šotolinou. Tu sa mi párkrát zdalo, že predo mnou počujem nejaké hlasy, dokonca aj ženský hlas sa tam mihol. Nakoľko som hore nikoho turistického nevidel, ani oproti mne sa nikto neplazil, myslel som, že to halucinácie a tak som si párkrát odpil z druhej flaše, aby som ten prípadný úpal zahnal. Neskôr pri prezeraní fotiek som objavil na balkóne kláštora Stavrovouni skupinu ľudí. Všetci sú v hábitoch, okrem jedného. Jeden v habite je buď žena, alebo nejaký maník so ženským hlasom. Jediný čo nemal habit očividne fotil okolie, pravdepodobne na mobilný telefón. Takže všetko ide.

Chodník od Stavrovouni smerom na Anglisedes klesal pomerne strmo dolu, bolo tu tiež dosť šotoliny a takých červeno-hnedých kameňov. Na tej šotoline sa dosť šmýkalo a nakoľko som išiel sám, dával som si o to väčší pozor. Na jednom mieste lavička, na dvoch miestach drevený kríž a na pár miestach nejaké ceduľky. Väčšina v helenike, pár aj v angličtine. 

Po zídení najstrmšieho kopca široká vybulderizovaná cesta. Tabuľa s mapou a predo mnou vpravo pomerne strmá roklina a rovno cesta s plotom viedla do nejakej miestnej farmy. Okolo ovocné stromy a vľavo prístrešky s kozami. Za chvíľu som narazil na príbytok, pred ním chystali miestni asi jedlo. Pokývaním hlavy som sa pozdravil, odzdravili a už si ma nevšímali. Napojil som sa na poľnú cestu z farmy, tam bola otvorená brána a z opačnej strany ceduľka, že Nevstupovať, súkromný majetok. Ale keď som pozeral na stránkach s prechádzanými trasami, tak väčšina ľudí išla rovnakou cestou.

Zanedlho som došiel na asfaltku a tou až do dediny Anglisides. Výhľady dozadu na Stavrovouni, na okolité plantáže s olivami, granátovými jablkami... Jedna zastrelená líška, aj keď okolo boli ceduľky, že zákaz strieľať...

V dedine Anglisides (alebo Agglisides podľa iných máp) popod diaľnicu na miestnu komunikáciu a doľava až na najbližšiu zastávku. Kontrolou papierov a internetu si potvrdzujem, že najbližší bus mi ide až o 1,5 hodiny. Našťastie obchodík oproti mal funkčnú chladničku s pitivom (dal som si jedno záverečné pivo a jednu minerálku) a tiež nejaké to plnené lístkové s prekvapením. Našťastie som si z tej hatmatilky vybral syrovú plnku a tak som si nemusel lepiť niečo sladké na podnebie. Pred odchodom autobusu som si do obchodíku skočil ešte raz, aby som mal pitie aj na cestu autobusom.

Autobus došiel do Anglisides pomerne presne (do 10 minút neskôr ako na cestovnom poriadku) a cesta do Larnaky ubehla tiež pomerne dobre.

V Larnake stojí bus 425 nie na stanici, ale na hlavnej ceste pri stanici. Trochu chaos, lebo tam stoja aj diaľkové autobusy - do Paphosu, do Nikózie, do Agie Napy, ale aj trocha času na kúpenie ďalšej pollitrovky. Našťastie jeden autobus odišiel a tak sa tam 425 pichla medzi ostatné dva. Treba len pozerať, aby náhodou neodišiel.

 TTD trasy na Stavrovouni

Vzdialenosť cca 12 km, uplynulý celkový čas 4:40 hod., priemerná rýchlosť 3 km/h. Strava mi ukazuje čas presunu 2:37, stúpanie 360 m a priemer pohybu 4,6 km/h.

cca 51 minút od Kornosu po odbočku E4, cca 1:15 od odbočky ku Kláštoru Stavrovouni, cca 1 hod dolu k farme a cca 3/4 hodina asfaltom do Anglisides. Plus čas strávený v okolí kláštora Stavrovouni.