Výlet som začal po raňajkách. Stihol som autobus 102, ktorý išiel o 7:40. Vystupoval som v Agia Napa pri kláštore. Kláštor bol zatvorený, lebo ho rekonštruovali a tak som iba poobdivoval okolie, fontánu a pobral sa do prístavu Agia Napa.
Tu som pre zmenu poobdivoval sochu Ikara a popri prístave sa vybral do vnútrozemia. Stúpajúcou asfaltkou až k Sculpture Parku, cestou som sa zastavil v miestnom supermarkete, kde som si kúpil na cestu dve fľaše na pitie (jednu sedmičku vody som mal už od hotela, aby som mal prípadne aj v buse). Jednu dvojlitrovku koly a jednu dvojlitrovku bublinkovej vody - lebo ako som už spomínal pred dvoma rokmi, tie bublinkové potvory vydržia v teple dlhšie pitné. No a okrem toho ešte 4 paradajky, aby malo moje jablko z hotela nejakú spoločnosť.
Agia Napa
To podstatné v Agia Napa z okolia kláštora, ktorý bol v čase môjho výskytu rekonštruovaný.
Prístav Agia Napa
Z Agia Napa ku Sculpture parku
Sculpture park je podľa môjho laického názoru úžasný projekt. Navyše voľne prístupný. K dispozícii pitná voda (samozrejme, teplotou skôr vhodná na prípravu čaju), ale aj toalety. Niektoré sochy sa mi páčili viac, iné menej. Nadmorská výška najvyššieho miesta je okolo 50 - 60 metrov.
Len sa ma nepýtajte na názvy sôch, ani na ich autorov. Až tam pôjdete nabudúce, skúste si to zapísať :-)
Z Agia Napa (od Sculpture parku) na Kabo Gréko (Kavo Greko)
Love bridge
Od Sculpture Parku som sa vrátil pár metrov naspäť a dolu, na najbližšej križovatke (hneď pod zastávkami autobusu z/do Protarasu), doľava a po pravostrannej zákrute sa dostávam k Love bridge. Teda skalnému mostu nad vodou. Prirodzene, vstup na most a na okraj útesov sa neodporúča, ako napovedá ceduľka Danger. Poblíž je aj záchranné koleso. Neďaleko socha Motýľa na selfie-fotky.
Od Love bridge k jaskyniam
Dostávam sa na plážovú promenádu z Agia Napa smerom na Capo Greco. Príjemná cestička vykladaná plochými skalami. Jedinou nevýhodou týchto plážových promenád medzi Agia Napa, Protarasom a Paralimni je, že majú veľmi málo tieňa.
Výhodou je, že nič nebráni výhľadom na pobrežie. Naopak, väčšinou na pobreží okrem skál nie je nič vidieť. Občas sa mihne nejaká turistická loď, na promenáde som stretol dvoch dovolenkárov a jedného bežca. Na pobreží v menej skalnatých partiách aj pár kúpajúcich sa ľudí, ktorých skaly neodradili.
Prvá piesková pláž Ammos Kambouri bola preľudnená. Asi tak 40 školákov sedelo v tieni stromu. Neviem, či sa im pokazil autobus alebo čakali na západ slnka. Poblíž nejaké občerstvenie a toalety, prenájom slnečníkov a lehátok.
Promenáda viedla cez veľmi mierny kopček k trávnatej časti, ktorá náležala k nejakým apartmánom či hotelom. Pláž pred trávnatou časťou bola asi vybagrovaná, okolie rozrýpané a časť ohradená, asi aby turisti nepadli až do vody.
Promenáda pokračovala ešte pár sto metrov, pri jednom mostíku bol položený kamenný hranol. Oficiálne išla ešte ďalej až k pláži Limnara Beach. Tu som prechádzal krajom medzi plážou a hotelovou záhradou. Hneď na kraji ma zdravili dvaja znudení animátori, ktorí asi strážili prázdne Beachvolleybalové ihrisko.
Na konci pláže sa ešte na chvíľu objavila promenáda, prechádzala okolo drobného zálivu, pri ktorom čerpala morskú vodu nejaká mini hasičská striekačka (čo to asi robilo s hliníkovými prírubami sa ma nepýtajte) a po pár desiatkach metrov promenáda definitívne končila.
Ďalej už nasledovala iba prašná cesta, neskôr vychodený chodníček, ktorý sa striedal s nevychodenými úsekmi po totálne ostrých skalách. Snažil som sa prejsť a popreskakovať po skalách čo najrýchlejšie, ale ako sa hovorí, šikovnosť moja - neopúšťaj ma. Náhle mi niekto (alebo niečo) chytil ľavú nohu a už som letel dopredu. Keďže som mal nohu dosť silne fixovanú, bolo jasné, že sa z toho nevymotám. Ostrá špicatá skala smerovala rovno na moju hlavu a tak som okrem úpornej snahy vymaniť si nohu pustil zrkadlovku napospas osudu. Skalu sa mi podarilo zachytiť, ešte som sa prevrátil na pravý bok a až potom noha pustila.
Prvé pomrvenie sa ukázalo, že pravá noha aj bedrový kĺb sú funkčné. Neskôr som zistil, že na boku mám riadnu modrinu. Tak som sa postavil a zisťoval aj ostatné poškodenia. Na zápästí pravej ruky sa objavila krv. Vyťahujem teda z batoha minerálku, otváram ju a oblievam ruku. Rana a strhnutá koža až do viac ako polovice zápästia. Ešte že mi to neprerezalo žilu, to by som vyzeral ako samovrah. Vyberám flaster, zaliepam. Zrkadlovka je špinavá, ale očividne nie je rozbitá. Našťastie padla na Peak Design doštičku. Je teda čas na zistenie, prečo som padol. Na prvý pohľad mi z tenisky trčí šnúrka. Druhý pohľad ukazuje, že šnúrka je celá, nepoškodená. Tretí pohľad všetko objasní. Mám roztrhnuté prvé oko na šnúrku. Ešte som to nevidel, že by sa očko na koženej obuvi roztrhlo. Zachytil som teda šnúrkou o taký háčik v skale a ako som bol rozbehnutý, tak som to už neustál. Pozerám ešte raz na ruku, flaster na mokrej ruke nedrží a ruka krváca. Vyberám teda druhý, väčší flaster a preliepam až po dlaň. Zvyšok skalnatej časti teda prechádzam mimoriadne opatrne.
Sea caves near Capo Greco
Zanedlho prichádzam k známym jaskyniam neďaleko Capo Greco. Okolo pár ľudí, povinná tabuľka Danger, záchranné koleso, pár ľudí vo vode a dokonca aj jeden odvážlivec skáčuci do mora. Jaskyne vyzerajú naozaj dobre, taký rozprávkový palác na brehu mora. V mori pár plavcov obzerajúcich jaskyne, až im závidím.
Od morských jaskýň pri Agia Napa na Capo Greko
Od morských jaskýň (Sea cave near Capo Greko) pokračoval ešte chvíľu chodníček, ale už trochu širší a vychodenejší. Neskôr prechádzal do poľnej cesty. Občas sa mihla aj turistická značka E4. Chodník obchádzal skalný útes Gréko, ktorý má podľa mapy nadmorskú výšku 95 metrov.
Pri Diving cave som sa na chvíľu zastavil na lavičke, aby som prelial tekutinu z väčšej flaše do menšej. Poblíž nejaká potápačská škola práve pripravovala záujemcov na potápanie.
Z Capo Greko cez Kamara tou Kouraka a Konnos do Protarasu
Na Capo Greko som zakotvil v miestnom bufete, kde som niečím chladeným trochu znížil teplotu tela a trochu poobdivoval miestny záliv zapĺňajúci sa výletuchtivými turistami.
Kamara tou Kouraka
Ďalšou krátkou zastávkou bol skalný most Kamara tou Kouraka. Okolie ohradené a upozornenie, že most sa môže kedykoľvek zrútiť. Nakoľko počas mojich pár záberov sa nič nestalo, pokračoval som ďalej
Agios Anargyros
Neďaleko Kamara tou Kouraka je malý kostolík Agios Anargyros, prameň vody, poblíž mólo na kotvenie a vraj aj nejaké jaskyne. Kostolík je tradične otvorený. Pred vchodom a dokonca aj v otvorenom okne vylehujú tradičné mačky, vnútri však žiadna nie je, aj keď je tam očividne chladnejšie ako vonku.
Prameň je označený ako pitný, pokiaľ máte železnú hubu a znesiete horúcu vodu. Ja som využil na opláchnutie posledných zvyškov hliny z rany a okolia.
Cez Konnos a cesta do strediska Protaras
Promenáda (alebo chodník) do Konnosu viedol po hrane útesu. Výhľady na kotviace lode a minimum tieňa (ale to po celej trase).
Pokračovanie cesty viedlo od Kyklopovej jaskyne po planine až k Mimosa bay (Glifades) a cez Green bay až do Protarasu. Na začiatku Protarasu som odbočil k supermarketu so somárom a do hotela došiel cez mesto ako pri výlete k Mimosa bay. Fotky pozri pri ostatných výletoch - Mimosa bay.
Prechádzka merala niečo cez 21 km. Na celej trase bolo tieňa iba minimálne. Útek z trasy na autobus v Agia Napa (pri Sculpture parku), v strediskách a zaujímavostiach, cez ktoré som prechádzal (Pri Sea caves bolo k autobusu cca 700 m). V Capo Greko bol autobus vzdialený cca 1,5 km. V Konose bol bus vzdialený cca 500 m od pláže.
