V roku 2016 som absolvoval dve kratšie pešie prechádzky do okolia strediska Agios Georgios ton Pagi. Jedna bola na oslí chodník (zvaný Kalderimi) smerom na Krini a Paleokastrisu.
Druhá prechádzka bola do Porti Timoni, kde sa nachádza fotogenická dvojitá zátoka. No a okrem toho sme jeden deň obetovali na auto a na obzretie menovca nášho strediska na juhu ostrova, kde sme už nejakú tú dovolenku v minulosti prežili. Tam sme sa vybrali skratkou cez sever ostrova, aby sme sa na vlastné oči presvedčili, že aj Peroulades nie je to, čo voľakedy bývalo.
Z hotela Alkyon Beach na Kalderimi
Prvý výlet som absolvoval doobeda po raňajkách. Vydal som sa miestnou asfaltovou komunikáciou od hotela popri mori na juh. Tu boli pomerne pekné a hlboké pieskové pláže, v mori občas lemované pieskovcovými platami, občas skalami. Popri asfaltke viedol pomerne schodný chodník lemovaný lavičkami. Na druhej strane cesty boli nejaké apartmánové domy i taverny, avšak väčšina z nich bola do polovice či celkom zavretá. Popri ceste sa váľala vkusne pohodená čierna plastová hadica - ako ostatne v celom Grécku.
Po pár sto metroch asfaltka končila a začínal taký prašný úsek. Tým som sa dostal k prvým otvoreným tavernám, aj keď slovo otvorený je tu potrebné chápať tak, že doobeda boli zatvorené. Ale fungujúce tabule s vyobrazením špagiet s rybami, zákuskov z rýb a pod. dávali tušiť, že podvečer sa odtiaľto bude šíriť zápach čerstvých pokrmov. Pri taverne na konci zálivu s malým prístavom sa nejaký maník snažil doplniť a spestriť jedálniček, ale čo som si všimol, tak na udici mal prd.
Za tavernou sa cesta trochu zlepšila, to znamená, že ďalej už bola buďto betónová alebo aspoň štrková. Tie úseky sa striedali. Bolo to aj preto, že jedna veľká plechová ceduľa hlásila, že hosť (asi platiaci) neďalekej taverny Fischerman cabin (vraj najstaršej na Korfu) majú nárok na spätný odvoz taxíkmi do strediska Agios Georgios.
Ale treba povedať, že za tavernou na konci zálivu začala cesta aj trochu naberať výšku. Našťastie nie dlho. Po chvíli cesta vošla medzi olivovníky a ponad menšie útesy sa miestne vlnila ponad more. Na jednom mieste bola aj vyhliadka, ale okrem menšej plážičky podo mnou som nič zaujímavé nevidel. Plážička bola asi pre textilných alergikov, ale oficiálny prístup z brehu som si nevšimol.
Po necelých dvoch kilometroch odbočovala časť asfaltky doprava dolu k moru k niekoľkým budovám, kde by sa mala nachádzať spomínaná Fischerman cabin. Ja som pokračoval druhou časťou asfaltky popri solídne vybudovanom plote, za ktorým bolo dolu možné občas zhliadnuť pár osobákov. Na konci plota som našiel aj jeden zaparkovaný stroj. Taký väčší bager s lyžicou a radlicou. Smerom k moru viedol plot citlivo vybudovaný z vodárenských skruží naukladaných na seba (asi 3 až 4 vrstvy) a vedľa seba tiež.
Cesta opäť začala trochu stúpať a objavili sa aj prvé ceduľky pripevnené na stromoch, vraj kultúrne dedičstvo, cesta do Krini, Lakones a Paleokastrisi a podobne. Akurát som nevedel, či tým kultúrnym dedičstvom boli myslené tie olivovníky, tá štrková cesta pred alebo ten betón na ceste vyššie. Dokonca som cestou stretol aj pár aut, asi majitelia išli obzrieť svoje olivovníky, prípadne tade viedla skratka z Pagi.
Po pár zákrutách som sa ocitol na betónovej ceste. Tá vedie mierne hore a naspäť. Ňou hore. Tu sa dostávam už nad olivovníky, takže začína aj slnko pripekať. Ale začínajú sa aj otvárať výhľady.
Pár desiatok metrov pred skalným budzogáňom je ostro vpravo nenápadná odbočka. Je vyznačená červenou šípkou namaľovanou na skale pri chodníku.
Chodník Kalderimi vedie spočiatku veľmi mierne hore a smerom ku skalám. Občas sa na chodníku vyskytuje drobný či väčší štrk. Ale občas vedie štrkom aj zreteľná stopa od bajku.
Po pár desiatkach metrov sa vyskytuje na chodníku aj prepadlisko, na ktoré upozorňovali na internetových stránkach mestečka Agios Georgios nort autori ciest a túr po okolí. Dnes je miesto ohradené solídnym zábradlím.
Vyššie pokračuje pôvodná cesta pre somáre už aj s obrubníkmi. Ráno bola táto časť väčšinou v tieni a výhľady boli nielen na prístupovú betónovú cestu, pobrežie, ale aj na celé stredisko Agios Georgios ležiace pri Pagi či na druhú stranu zálivu, kde leží aj dvojitá zátoka Porto Timoni.
Vrch Kalderimi bol vybetónovaný (teda chodník myslím). Na kolieskové korčule to asi nebolo, kvôli tomu, aby som sa neprizabil s okom pri hľadáčiku, asi tiež nie. Takže asi to bolo kvôli tomu bordelu, čo miestni nanosili do malej roklinky. Plastový stolík, plno plastových fliaš, nefunkčná chladnička - tu museli byť iné hody.
Celá cesta od hotela Alkyon Beach na vrch Kalderimi a naspäť mi trvala aj s fotením a obzeraním cca 3 hodiny a merala zhruba 10 kilometrov. Výlet som absolvoval v sandáloch. Je potrebné mať so sebou dosť vody. Ja som mal 1 liter a takmer nestačila. V okolí síce boli nejaké studne (medzi olivovníkmi), ale nebol som pozrieť, či je tam aj voda a či by som mal žalúdok na ochutnanie.
Táto časť cesty sa využíva aj pri absolvovaní Corfu Trail - teda diaľkovej turistickej cesty z juhu na sever Korfu.
GPS s mapou Freizeitkarte ukazovalo spoľahlivo. Pozn. 2018: Výlet cez Kalderimi po Corfu Trail až do Krini (a ďalej k hradu Angelokastro) som absolvoval v roku 2018
Po daždi sme síce išli pozrieť s polovičkou popri zátoke, ale bolo tam toľko mazľavého blata, že som mal na teniskách minimálne 5-centimetrové opätky. A tie sa super lepili na asfalt, na chodník, na piesok. A blato nešlo ani oškrabať...
Výlet na Kalderini na mape: Hore je stredisko Agios Georgios north, dolu na konci zálivu sú posledné taverny, približne v strede tmavozelenej časti je taverna Fischerman cabin a pod ňou ide cesta smerom doprava. Samotné Kalderimi je iba ten posledný úsek, teda od tej 180-stupňovej zákruty po koniec trasy.
Z hotela Alkyon Beach na Porto Timoni
Poobedný výlet do dvojitej zátoky s pirátskym zálivom Porto Timoni. Poobedný preto, že po obede bolo viac času aj na návrat a nemusel som sa ponáhľať. Nad kopcami okolo Agios Georgios ton Pagi sa síce schyľovali mračná k búrke, ale na druhej strane nebolo tak horúco. Navyše, pôžičovňa lodiek nefungovala a tak sa dalo predpokladať, že aj prístav bude menej preľudnený.
Od hotela Alkyon Beach som sa vydal najskôr po pláži a za miestnym potôčikom som prešiel na asfaltku vedúcu popri zálive. Ešte raz som musel obísť miestnu tavernu, avšak tu viedol vybetónovaný chodníček popri plote. Takže sa dá povedať, že som sa pohodlne dostal až na severný koniec strediska Agios Georgios. Tu bola umiestnená šípka, vraj chodník na Porto Timoni, ale nakoľko som pokračovanie nevidel, vydal som sa radšej asfaltkou doprava hore.
Popri záhrade miestneho vyznávača autogénu a zváračky som sa dostal až na križovatku v dedine Afionas. Doprava pokračoval asfalt do Arilasu, ja som sa vydal druhým asfaltom doľava. Na pravej strane cesty sa začínali občasné výhľady na ostrovčeky, kam lákali spred hotela pri požičaní motorových člnov.
Cez jednu dvojdielnu zákrutu, popri Troch bratoch a niekoľkých mačkách sediacich na smetiakoch som sa dostal až k miestnemu kostolu. Aj keď široký asfalt lákal viac doľava, správna cesta je mierne vpravo, popred obchod so suvenírmi tam, kde posiela aj šípka k taverne Dionysos.
Po miernom klesaní sa cesta umúdrila a prišla až pred spomenutú tavernu. Do taverny Dionysos som nešiel, nakoľko som nevedel, či sa tie mraky umúdria, či spŕchnu ďalšie štyri kvapky ako pri ceste sem, prípadne či sa predsa len nevyčasí.
Pod tavernou Dionysos je vyhliadka na skalnom útese, ktorý je vidieť z pláže Agios Georgios.
Od vyhliadky pri taverne Dionysos viedol chodník dolu do Porto Timoni. Miestami bol dobrý, občas boli skaly. Ja som išiel v teniskách, ale našli sa aj indivíduá so žabkami. V prípade potreby tieň žiadny.
Za šijou Porto Timoni pokračoval chodník pomedzi zarastené kríky za výraznejšiu skalu. Na prvej časti sa síce zdalo, že tu ani neradno stúpať, ale neskôr sa frekvencia toaletného papiera znížil až vymizla úplne. Ešte bolo potrebné prejsť cez taký jeden múrik prilepený ku skale, ale našťastie vydržal. Potom som sa musel rozhodnúť pre jeden z chodníkov, ktoré tu viedli cez pichľavé kríky. Vybral som si ten vpravo, čo bol bližšie k moru, ale po pár desiatkach metrov sa začal strácať. A tak som sa rozhodol, že to vezmem doľava, vyššie k druhému chodníku. Druhý chodník som skratkou dosiahol, ale musím povedať aj to, že keby som vydržal ešte 20 metrov na tom pôvodnom, tak by sa oba stretli.
Trochu ďalej začínali také vyššie kríky. Keď som si už myslel, že neprejdem, chodník sa zatočil doľava a ja som stál pri kríži. Výhľady dopredu takmer žiadne. Akurát vzadu za krížom učupený kostolík v jaskyni - Agios Stulianos. Dvierka zatvorené na šnúrku, ale domácich som tam nevidel.
Cestu naspäť do Porto Timoni som absolvoval rovnakou trasou.
Pri návrate sa počasie trochu umúdrilo a teda aj fotky sú trochu farebnejšie.
Pri taverne Dionysos som stretol druhú ceduľku, že chodník do Agios Georgiosu. Pretože dolu som čítal, že záujemcov vyvážajú z Agios Georgiosu na somároch a vraj odchod je o piatej a pretože sa blížila piata hodina, trochu som si pohol, aby som tých somárov nestretol po ceste.
Prvá časť cesty bola trochu zarastená a viedla cez tradičnú skládku smetí. Ale autá, chladničky ani prepravky som nestretol. Nejaké fľaše, žabky a podobne...
Neskôr sa chodník dostal cez menší skalný prah, čo sa pozitívne prejavilo aj v tom, že až sem odpad nedohodili, prípadne sa im ho sem nechcelo nosiť. Na jednom mieste bol aj príjemný výhľad na záliv podo mnou.
Chodník vyústil trochu strmo až na pobreží. Potom bolo potrebné ešte popreskakovať po menších aj väčších kameňoch až na piesok na severnom konci Agios Georgiosu. Pieskom ešte pár desiatok metrov do predtým spomínanej taverny a odtiaľ asfaltkou na križovatku v severnej časti. Somárov som nestretol, dokonca som nevidel ani žiadne prípravy. Možno len nebola sezóna...
Výhodou bolo, že som sa vracal rovnakou cestou popri pláži, takže som si aj pamätal, kde sa dá zohnať nejaké to chladené pitivo.
Výlet z hotela Alkyon Beach na Porto Timoni a naspäť som absolvoval v ľahkých teniskách. Cesta aj s fotením a prestávkami trvala cca 4 hodiny a merala zhruba 10 km. Výhodou sú taverny a obchodíky až po Afionas a potom naspäť v stredisku Agios Georgios north.
GPS s mapou Freizeitkarte mali chodníky trochu nepresné, miestami 40 až 60 metrov, ale nakoľko ani cesty ani chodníky pomedzi kríky nepustili, tak to nebolo smrteľné.
Vody som mal asi 2 litre plus to, čo som si kúpil cestou. Ak by slnko pražilo celou cestou, asi by som sa musel zásobiť lepšie.
Mapa výletu na Porto Timoni: Hotel Locanda v Agios georgios north je úplne vpravo. Odtiaľ cez stredisko až do najsevernejšieho bodu na trase. Odtiaľ cez Afionas až na najjužnejší bod trasy (Agios Stulianos) a naspäť tou skratkou po oslom chodníčku strmo dolu na pobrežie.
Výlet autom - obzerací do Agios Georgiosu južného, nazývaného aj Argyrades
Nakoľko polovička chcela obzrieť, ako sa zmenilo južné stredisko Agios Georgios, kde sme už niekoľkokrát vegetili a kde v posledných rokoch rapídne ubúdal piesok, požičali sme auto na jeden deň. V stredisku mali auto zhruba za rovnakú cenu ako cez delegátku a nakoľko cez delegátku sa dalo realizovať aj plné poistenie, vzali sme ho.
Trochu boli zmätky s prevzatím. Oficiálny čas prebrania bol o 10. hodine. Delegátka nám hovorila, že nás budú kontaktovať, ale že nie vždy to robia - lepšie povedané, skoro nikdy to nerobia. Potom vraj zvyknú doviezť auto už večer. Nuž čakali sme, ale nejako sme sa nedočkali. Ráno sa pýtam delegátky, tá v pôžičovni, oni cez delegátku odkázali, že kľúče sú na recepcii a recepčná vraví, že ona spisuje zmluvu, dala mi podpísať papiere, tie potom odfaxovala do centrály pôžičovne, dala nám kľúče od auta, ktoré tam stálo už niekoľko dní a vyrazili sme.
Prvá cesta viedla smerom na Peroulades, kde sme sa chceli ísť pozrieť na Lagos Beach. Pláž stála, dokonca aj Skywalk bol nový, akurát dolu sa už nik nekúpal, pretože pláž nebola.
Druhú cestu som mal naplánovanú na vyhliadku nad strediskom Agios Georgios a to som nemal robiť. Cestou samá zákruta, kopec zákruta na druhú stranu, kopec na druhú stranu a tak. Navyše pokračovanie cesty viedlo cez Lakones do Paleokastrisi a tam sme išli zhruba desiatkou, pokiaľ sme nestáli na semaforoch alebo sa nesnažili vtesnať na cestu s protiidúcim autobusom...
Lepšia cesta bola od Paleokastrisi dolu na juh, aj keď treba povedať, že zákruty zostali aj tu, dokonca aj kopce okolo Agios Mateos sa vyskytli.
Výhliadka okolo Golden Fox na Paleokastritsu nič moc, pretože slnko svietilo do očí a objektívu ako zvyčajne. Teda neviem, prečo nemohli ten kopec s dedinou postaviť o pár kilometrov južnejšie (teda na fotke by sme stáli viac vľavo).
Agios Georgios south sa takmer vôbec nezmenilo, akurát sa nám zdalo, že ubudlo ešte trochu piesku z pláží. Pokiaľ sme to mohli krátkym pohľadom obsiahnuť, stavebný boom v okolí na tom tentoraz nenesie žiadnu vinu
Cestou naspäť sme sa zastavili obzrieť lietadlá z hrádze pri letisku. Nakoľko bol deň, tak ten nočný zážitok so svetlami sa nekonal. Zato foťák bol spokojnejší. Dokonca sme vystihli aj nejaké odletové okno, kedy letisko vyprázdňovalo sklady, aby mohlo potom opäť prijímať.
Mapa výletu a Agios Georgios north do Agios Georgios south: so zastávkami na Peroulades, Lakones...
