Hotel Kefalonia palace bol postavený v stredisku Lixouri-Xi. Znamenalo to asi toľko, že ležal približne 500 metrov od známej pláže Xi, ktorá sa nachádza na poloostrove Paliki a najbližšie obývané miesto bolo mesto Lixouri, vzdialené asi 6 až 8 kilometrov. Je pravda, že v okolí strediska bolo ešte niekoľko samostatných aj zgrupených domov, ale celé to skôr pripomínalo kysucké lazy.
Za hotelom Kefalonia palace sa nachádzal ešte jeden väčší a drahší hotel a v okolí sa nachádzalo niekoľko apartmánov a taverien, jedna pôžičovňa aut a to bolo asi tak všetko. Možnosti prechádzok boli teda obmedzené na hotelovú reštauráciu, bar pri bazéne, štyri hrozne zásobené obchodíky, prípadne nekonečnú pláž Xi a priľahlé okolie.
Nákupy v okolí hotela Kefalonia palace
Prvý obchodík bol priamo v hoteli. Pár vecí na pláž, nejaké tie krémy na opaľovanie, nejaké hračky pre detí, tri druhy vína, nejaké časopisy - no a k obchodíku treba pripočítať aj "vitrínu" pri recepcii, kde boli rôzne šperky a iné zbytočnosti.
Druhý obchodík bol oproti bráničke hotela cestou na pláž. Ten bol situovaný v apartmánovom dome a ponúkal tiež obmedzený výber športových plážových pomôcok, nejaké hračky, typické grécke popolníky, par magnetiek a nejaké tie handry pre mladšie, staršie aj najstaršie baby (a možno aj chlapov).
Tretí obchodík bol v uličke vpravo od hotela (pri pohľade na more) a ponúkal širší sortiment alkoholických aj nealkoholických nápojov ako všetky ostatné "supermarkety", pár pohľadníc, nejaké magnetky a pod. Ako v jedinom obchode na Xi tu bolo dostať pivo. Niežeby mi chýbalo pri večeri, ale na pláž bolo občas fajn vziať si plechovicu za Euro a vynechať tavernové za 3,5 Eura.
Posledný obchodík bol pri taverne Dolphins takmer priamo na pláži a ponúkal okoloidúcim plážové nafučky, slnečníky, nejaké hračky, obuv do vody a dve takmer prázdne chladničky s niekoľkými flaškami fanty a iného sladkého sajrajtu. Okrem toho tam bolo niekoľko silikónových loptičiek a zopár bielych somárikov a kravičiek, ktoré sa dali pomaľovať priloženými fixkami.
No a samozrejme nejaké tie sieťky na paliciach, aby sa prípadne dali chytať tie ryby, ktoré som ja v okolí absolútne nevidel. Asi ich už predchádzajúci dovolenkári všetky vychytali.
Ostatné nákupy sa dali realizovať priamo v stredisku Lixouri, prípadne pri ceste autom bol okrem obchodov v Argostoli či vo Fiskarde aj obchod (tuším Carefoure) hneď za prvou benzínkou na začiatku strediska Lixouri.
Pešia turistika z hotela Kefalonia palace
Boli tu iba tri zaujímavé cesty. Prvá viedla na pláž Xi a odtiaľ na útesy vpravo (stále pri pohľade na more). Tu boli fotogenické miesta z ílu (asi morské usadeniny) a odtiaľ bol aj zaujímavý pohľad na hotel.
Druhá cesta viedla tiež na pláž Xi (aká náhoda :-) a odtiaľ popod útesy doprava. Na konci pláže Xi boli popadané kusy ílu (ľudia ich zbierali a potom ich používali po rozriedení morskou vodou namiesto opaľovacích krémov) s plážovou značkou Pozor, padajú útesy. Tu bolo potrebné omočiť si členky a okolo dvoch sloních nôh (útesy tu vybiehali do mora) prejsť na kamenistú pláž na výbežok (v čase našej návštevy tu parkovalo pár karavanov). V polovici výbežku viedla poľná cesta do vnútrozemia. Vcelku nezaujímavá, v okolí iba kozie bobky, dva domy a tri štekajúce psy. V čase mojej prechádzky tu prechádzal iba jeden motorkár, ktorý pri svojom návrate do civilizácie sa ponúkal, že ma zvezie, ale keďže som nevedel, či sa mi predsa len nepodarí dostať sa nejakou cestičkou k moru, tak som zdvorilo odmietol (zdvorilo = s úsmevom). Došiel som až na asfaltku vedúcu k pohyblivej skale do Kounopetry, tu som sa otočil a vrátil sa tou istou cestou do náručia civilizácie, teda obeda a piva (a manželky samozrejme).
Tretia cesta viedla takisto na pláž Xi (to už určite nie je náhoda) a odtiaľ doľava (na východ) po pláži až na koniec. Na pláži bolo potrebné takisto zdolať dve slonie nohy. Prvá bola v pohode. Vybavený fotoaparátom, v ľadvine telefón, GPS-ka, nejaká voda - vydal som sa za prvú sloniu nohu. Za ňou nasledovala malebná plážička, tak som aj čosi pofotil. Medzitým ma predbehla rodinka a otec spoza druhej slonej nohy vykrikoval na manželku a syna, že je tu šmykľavo. Tí dvaja prechádzali vodou tak, že sa pridržiavali útesu. Išiel som vyskúšať šmykľavosť, ale keď sa mi šmykla noha, radšej som to vzdal, šiel pofotiť čosi z útesu a vrátil techniku manželke na lehátko. Na prieskum som sa vrátil už iba s GPS-kou.
Opatrne som stúpil do vody - a šup - ani som nevedel, ako som bol na zadku. Ešteže reflexy zafungovali a techniku som zdvihol spoľahlivo nad hlavu. Potom som uvidel aj bezpečnú cestu vodou - bolo treba prejsť trochu hlbšie do vody a útesu sa vyhnúť väčším oblúkom. Potom už nasledovali také 3 až 4 kilometre pieskom po pláži na koniec poloostrova Paliki. More bolo spočiatku pieskové, neskôr kamenisté a pred koncom znova pieskové. Cestou som míňal niekoľko apartmánov a jeden korodujúci automobil. Na konci pláže bol malý prístav medzi skalami. Cestou som stretol asi 6 ľudí, z toho 5,5 dôchodcov. Cesta naspäť k lehátku už prebehla bez problémov.
Autoturistika po ostrove Kefalónia
Požičanie auta prebehlo veľmi jednoducho. Ráno sme vyrazili s polovičkou z hotela po príjazdovej ceste asi 200 metrov. Za zákrutou bola budova autopôžičovňa Mercury, kde sme si zabookovali auto na požadovaný deň. Ešte som sa pýtal na dostupnosť benzínu, vzhľadom na aktuálny štrajk gréckych dopravcov pohonných látok. Šéf nás ubezpečil, že všetky veľké pumpy na Kefalónii sú plne zásobené. Ale ktoré to pumpy sú - pýtam sa. V okolí letiska a hlavného mesta všetky, ostatné sú zásobované postupne. Uverili sme mu teda o objednali auto. Cena cca 46 eur, vzali sme ho na 2 dni plus plné pripoistenie po 7 eur na deň. Auto nám pristavia v požadovaný deň medzi 9 a 10 hodinou ranou, kľúčiky nechajú na recepcii hotela, návrat auta s rovnako dotankovanou nádržou s akou sme si auto našli, kľúčiky nechať na recepcii hotela. Dostali sme mapku, kde nám majiteľ ukázal, po ktorých cestách môžeme (červené) a po ktorých nie (ostatné), potom nám vyznačil, po ktorých povolených nesmieme, a po ktorých nepovolených môžeme. Aby som ho zmiatol, opýtal som sa na pláž Platia Amos. Upozornil ma, že na túto pláž je veľmi zlá cesta a že ani do plného pripoistenia nespadá poškodenie podvozku a pneumatík. Na tejto strane ostrova vraj nie je ani mobilný signál, tak by som mohol mať problém s privolaním pomoci (a iné bububu).
Výlet prvý - Fiskardo, Myrtos, Petani, Platia Amos
Prvý deň sme teda po raňajkách vyrazili na recepciu. Kľúče od auta tu boli, ideme teda obzrieť Matiza vo farbách pôžičovne. Červených Matizov pred hotelom parkovalo niekoľko, ale ani jeden s našou poznávacou značkou (bola uvedená na kľúčikoch). Obišiel som opatrne parkovisko - a nič. Prišiel som teda k najbližšiemu Matizu s podobnou ŠPZ-kou - a v pohode som ho otvoril. Ostatných matizov som už teda neskúšal a začal nakladať naše veci. O chvíľu sa objavil aj chlapík z pôžičovne, čo dovážal a vyzdvihoval autá, tak mu ukazujem kľúčik a ŠPZ-ku a pýtam sa, či je to OK. AAAA - mávol rukou chlapík, NO PROBLEM. A tak sme vyrazili aj my, smer Lixouri, kde pred mestom je najbližšia pumpa. Tu som bez problémov dotankoval plnú nádrž a vyrazili sme cez Lixouri, okolo zálivu až na jeho severný koniec. Tu po serpentínach doľava a zase doprava a takto ďalej, až po cestu z Argostoli do Fiskarda. Tu sme odbočili doľava a pokračovali cestou zarezanou vysoko v kopci ponad more.
Vyhliadka Myrtos - dolná aj horná a dedina Assos s hradom
Dostatočne veľké miesto na parkovanie vpravo, vľavo miesto na fotenie a pár ľudí - to je južná vyhliadky nad Myrtosom. Vystupujeme z auta a ideme fotiť. Parkovisko dole pri pláži je ešte prázdne, aj ľudí je málo, až ľutujem, že sme si najskôr naplánovali Fiskardo a až potom kúpanie na Myrtose.
Pohneme sa teda cestou dolu, cez dedinu na druhú stranu kopca, kde je vyhliadka z opačnej strany. Odtiaľ práve odchádza autobus, takže aj tu máme miesto na fotenie. Ešte pár kilometrov po ceste a už je tu odbočka doľava dolu do dediny Assos na malebnom poloostrove s hradom.
Cesta do Assosu vedie prudko dolu v početných zákrutách. Samotné mestečko (či dedina) je malé, takže prichádzame až do najužšieho miesta, kde je parkovisko. Pri druhom okruhu sa mi podarí zaparkovať tak, že ma ďalší pokúšajúci sa v pohode minú a tak ideme pozrieť k zálivu. Na hrad nejdeme, aj keď chodník hore vyzerá lákavo.
Pláž Assosu je kamienková, ale spolu s hradom fotogenická. Opúšťame parkovisko a vydávame sa rovnakou cestou hore. Pri križovatke s hlavnou cestou ešte zastavujem na kraji cesty a polovička ide fotiť. Ja stojím ešte pomerne na kraji cesty, ale za mnou sa vytvára šóra parkujúcich áut, ktorá končí až niekde za ostrou 180-stupňovou zákrutou. Ešte šťastie, že ostatní dovolenkári i prípadní policajti sú takí tolerantní.
V malej dedinke pred Fiskardom máme zas problém s oprotiidúcim autobusom vtesnať sa na cestu. Ukazujem mu, že zacúvam do najbližšej uličky. No, keď som tu, tak si skočím kúpiť niečo chladené do priľahlého obchodíku, veď ulička vyzerá taká opustená. Po návrate z obchodíka už za mnou stojí a čaká veľké čierne SUV-ko. U nás by už jeho klaksón minimálne vzbudil celú dedinu. Ukazujem mu, akože Sorry a on mne akože OK :-).
Fiskardo
Pomaly prechádzam cestou až do Fiskarda, a keďže do mesta je vjazd zakázaný, idem až na koniec cesty. Tu je vľavo nejaké parkovisko, kde ešte nachádzam jedno voľné miesto, tak si ho hneď prisvojujem. Cvakám GPS, aby som sa vedel prípadne vrátiť a popri kostole smerujeme k prístavu.
Prístav Fiskardo je podľa sprievodcov malebný. A ešte colorful a breathable a cosmopolite. Mne pripadal trochu farebný, trochu fotogenický, hlavne však dosť preplnený. Taverny hneď pri vode, slnečník na slnečníku, takže nebolo vidieť ani loďky. Do toho ďalšie taverny trochu ďalej od vody, obchodíky, prístavná polícia... Ešteže ľudí tu zatiaľ až toľko nepobehovalo. Dopĺňame teda niečo do seba a vraciame sa rovnakou cestou k autu. Našli sme ho na prvýkrát a tak nasadáme a vyrážame rovnakou cestou ako sme prišli.
Myrtos
K pláži Myrtos prichádzame už poobede. Je to pomerne pokročilý čas, čo je vidieť aj na príjazdovej ceste. Serpentíny lemuje rad zaparkovaných aut a to dosť vysoko. V najhoršom vyhodím polovičku dolu a ja pôjdem zaparkovať hore. Pomaly prechádzam po pieskovej ceste popri pláži, keď tu spoza zaparkovaného traktora vykukuje osobák. Bude miesto - púšťam ho na cestu a cúvam na jeho miesto.
Prvé dotyky s plážou Myrtos sú pieskové. Popri ceste (ktorá slúži zároveň aj ako parkovisko) je jemný piesok. Ten v strede pláže prechádza do malých kamienkov premiešaných s pieskom. Pri vode sú už iba kamienky. Dnes je aj trochu príboj, takže si užívame aj vlny. Farba mora je neskutočná. To, čo sa zhora zdalo ako bielo-modrá, je v skutočnosti bielo-modrá. Miešaná s tmavšou modrou, ešte tmavšou, prechádzajúcou až do tmavej modrej. K tomu modrá obloha, biele kamienky pod nohami, biela pena na vode.
Odchod z pláže Myrtos je tiež zaujímavý. Prichádzame zo štrku do piesku, takže keď sme sa na pláži osprchovali, hneď sme mali špinavé nohy z nalepeného piesku. Riešili sme to pri aute jednou fľašou vody (nemusí byť pitná), ktorú na takéto účely naplníme už v hoteli. Na pláži sú teda sprchy, ba aj WC. Pomaly sa teda šplháme autom k hlavnej ceste, ešte pár zastávok na fotenie a naberáme smer Lixouri.
Atheras a Petani
Keďže deň ešte nekončí, vyrážame na ďalšie pláže na poloostrove Paliky. Prvou plážou je Atheras v severnej časti. Cesta k nej vedie od severozápadného cípu zálivu. Najskôr je to dobrá, široká cesta (zhruba po odbočku na Petani), neskôr taká obyčajná grécka. Za dedinou Atheras klesá cesta k moru. Pláž Atheras je pomerne malá, v zálive zaštupľovanom malým ostrovčekom. Farba vody je tu úplne iná ako vo vedľajších strediskách. Taká zelenkavá.
Otáčame sa a ideme smerom na pláž Petani. Nejdeme spomenutou odbočkou (to je cesta, ktorá je v mapách zaznačená ako neodporúčaná, avšak v požičovni ju odporúčajú), ale ideme smerom na Lixouri. Ju je plno odbočiek cez kopce, tak ideme jednu z nich skúsiť. Aj GPS-ko sa činí. A tak mi hovorí, že tu je cesta na Petani. Odbočiť som musel opatrne, úzka cesta ostro odbočovala do protismeru. A potom už iba hore. Prvá dedina, ostro vľavo, ostro vpravo, GPS-ko hlási vraj doprava, ale tam je iba poľná cesta, ktorá končí niekde pri dome. Dám sa teda doľava, GPS-ko hlási: Prepočitávam a potom prudko doľava. Počúvnem ho a on ma dovedie až na tú cestu, po ktorej sme prišli :-(. Chcel som vidieť záliv zhora, tak teda skúšam jednu z ďalších odbočiek bližšie k Lixouri. Ideme spoľahlivo až po križovatku ciest, kde teta v GPS s odporne sladkým hlasom zahlási: doprava. Najskôr do kopca, potom z kopca, okolo školy až ku kostolu. Tu stojí obrovské auto, takže zaňho nevidím. GPS hlási doľava, tak idem jedinou schodnou cestou doľava. Ups - rodinný dvor. Vraciam sa teda až po spomenutú križovatku a tam skúšame druhú cestu. Chvíľu to aj vyzerá, že by sme mohli ísť správnym smerom, avšak za chvíľu nás prikázaný smer jazdy nasmeruje doľava a ešte raz doľava. Dostávam sa na úzku cestu medzi domy - pred nami na ceste stôl a okolo neho partia domácich. Zabrzdím a pozerám, ako vycúvať. Ale domáci už vyskakujú, odpracú stôl a ukazujú mi, aby som pokračoval. Očividne nie som prvý. Zastavujem pri nich a pýtam sa na Petani. Yes - odpovedá zavalitý grék - first right, next left (ukazuje na prstoch križovatku v tvare Y), and third house after the church left. Poďakujem a vraciam sa na dvakrát spomenutú križovatku a do dediny. Pri kostole už auto nezavadzia a tak odbočíme až za tretím domom. Potom už šťastne nájdeme aj cestu na pláž Petani.
Parkovisko pri taverne v Petani je beznádejne plné. Jedno auto aj uvoľňuje miesto, ale maník predo mnou to tak domotá, že to auto nemá kde vyjsť a tak blokuje, maníka on blokuje mňa, ja blokujem toho oproti mne, za ktorým je zas pichnutý ten, čo chcel vyjsť. Proste galimatiáš. Snažím sa dostať čo najviac vpravo, aby som uvoľnil miesto tomu, čo ho blokujem (je pichnutý medzi ďalšie dve autá v protismere), aby on uvoľnil miesto tomu, čo chce vyjsť, nech sa konečne pohne ten tĺk predo mnou, kvôli ktorému tu všetci trčíme (no neviem, kto sa z tohto dokáže vymotať). Nakoniec sa to všetko podarí a maník spredo mňa ide niekde dopredu a ja zostávam na parkovisku. Chytá nás hlad a tak mierime do taverny. Teraz pre zmenu ja blokujem autá na parkovisku, ale na druhej strane som pri prvom stolíku a tých pár sekúnd navyše prípadne prežijú.
Platia Amos
Z Petani ideme pofotiť pláž Platia Amos. Cestu po západnom pobreží nejako nájdeme, všetky odbočky berieme vpravo (pri jazde zo severu). Nakoniec nájdeme aj tú odbočku na pláž. Oproti ide Suzuki Jeep. Nuž, ak to prešiel on, aj Matiz by mohol. Vyrážam teda pomaly po poľnej ceste plnej dosť veľkých kameňov. Cesta vedie dosť prudko dolu (naspäť to teda bude zábava). Vo veľkej zákrute je pár miest, ktoré treba s nízkym podvozkom prechádzať zvlášť opatrne. Dostávam sa cez ne a nakoniec šťastne aj na parkovisko nad plážou Platia Amos. Manželka znárodňuje kameru a foťák, ale dolu sa jej nechce. Vraj sa vrátime večer na západ slnka.
A tak to otáčame a pomaly sa vraciame hore. Pred veľkou zákrutou ešte stretávame kozy, nasleduje opatrný prechod cez jamy za zákrutou a nakoniec šťastný návrat na hlavnú cestu. Okolo kláštora Kipourion dolu na juh smerom na Xi.
Ešte odbočujeme na Kounopetru, kde sa chcem pozrieť na pohyblivú skalu. Skaly sú tu zaujímavé, dokonca aj tá pohyblivá, manželku však viac zaujali ílové útesy smerom k nášmu hotelu.
Po návrate do hotela sa ešte rozhodujeme, či pôjdeme na západ slnka, ale nakoniec víťazí opatrnosť a rozvaha nad zvedavosťou a zostávame doma. Navyše na druhý deň som naplánoval veľmi skorý odchod...
Výlet druhý - Argostoli, Katavothres, Skala, Antisamos, Karavomilos
Odchod o piatej. Aspoň taký bol môj plán, aby sme v pohode stihli takmer celý ostrov. No, mne je hej, ja pijem kávu raz za päťročnicu a už teraz mám odpité minimálne do roku 2035. Ale poznáte to. A tak sme vyrazili pred šiestou. Smer Lixouri, okolo zálivu až do hlavného mesta Kefalónie - Argostoli, kde sme chceli obzrieť miesto, kde morská voda s obrovským hukotom mizne v hlbinách - Katavothres. Do Argostoli sme sa dostali v pohode. Cestou sme stretli tuším jeden nákladiak a jeden autobus. Kafalónia sa začala prebúdzať až pri našom príchode do Argostoli. Tu sme okolo prístavu pokračovali až na severný cíp poloostrova. Najskôr nás zmiatla ceduľka Katavothres, ba aj nejaké mostíky tam boli. Ale to bola iba taverna a tak sme pokračovali ešte pár metrov vyššie. Tu bolo naozaj to miesto. Pri ceste veľká reštaurácia (prirodzene prázdna), pri nej pár pliesok, kde mizne voda a pred nimi vybetónované žľaby s vodným kolesom. Koleso sa otáčalo, ale iba veľmi pomaly.
Pokračujeme po ceste ďalej smerom k majáku sv. Theodora. Zatiaľ sme tu sami, ale z diaľky sa už po mori blíži pirátska loď. Tá prilákala aj prvých zvedavcov a tí zas kazia fotky a pohodu pri majáku.
Skala, Poros, Sami, Antisamos, Karavomilos
Vyrážame teda cez Argostoli na cestu popri južnom pobreží do letoviska Skala, kde sa vraj nachádzajú široké piesočnaté pláže. Áut je ešte stále málo a tak mi pohodu pri šoférovaní kazí iba tá teta so sladkým hlasom v GPS-ke, ktorá mi pripomína jednu nemenovanú moderátorku televízie (Šimkovičovú). Tak by som ju nakopol za tie blbé hlášky (teda tú tetu s tým hlasom). O tristo metrov odbočte doprava (a to som išiel po hlavnej ceste), prepočítavam, o sedemtro metrov odbočte doprava (taká traktorová cesta do poľa), prepočítavam, o dvesto metrov odbočte... Nakoniec som ju umlčal. (Teda tú tetu s tým hlasom, nie tú moderátorku s tým hlasom. Ale keby ma tam niekde zastavila tá moderátorka s tým hlasom, no neviem, neviem, či by nedopadla podobne :-).)
Potom už pokračujem smerom na Skalu, keď sme si predtým išli pozrieť letovisko Lourdas. Tu ešte chvíľu blúdime, kým tam prídeme, asi je to pomsta umlčanej tety so sladkým hlasom. Taverny sú ešte stále zatvorené, po betónovej ceste behá iba niekoľko športovcov, tak sa vraciame na hlavnú cestu.
Do strediska Skala prichádzame popri mori. Oproti nám sa vyhrnú traja ľudia s motykami. To prečo nesú motyky - pýta sa žena. No, to sú češi, idú si nakopať zemiaky, aby ušetrili za obed - pokúšam sa o nepodarený vtip. No nevyšiel. Nič to (aj ja mám kamarátov čechov - pozdravujem). V Skale zastavujeme iba na chvíľu, aby sme si prezreli pláž. Pekná, široká a piesková, tu by sa tiež dalo vegetiť.
Pokračujeme po ceste na Sami, aby sme sa ešte predtým krátko zastavili v Porose.
Potom už pokračujeme cestou do vnútrozemia poza Mount Ainos. Kopček je to odtiaľto zaujímavý, škoda, že sa naň nedostanem (to už viem). Cesta prekonáva sedlo a klesá k Sami. Teta so sladkým hlasom drží hubu a tak naviguje manželka podľa mapy (a oveľa lepšie).
Odbočka na Antisamos by mala byť niekde pred Sami-som - ale my sme ju nejako netrafili (našťastie). Došli sme až do Sami a úplne vpravo zaparkovali, aby sme niečo tekuté dostali do žalúdka a prípadne aj niečo von. No a samozrejme, aby sme sa poobzerali. Keď sme sa poriadne poobzerali, našli sme pri aute aj ceduľku k pláži Antisamos. A tak sme sa tam vydali, veď keď tu mohol pobehovať Nicolas Cage, Penelope Cruz, ba aj nejaká tá mandolína kapitána Coreliho, prečo by sme nemohli aj my.
Pláž Antisamos ma veľmi nenadchla. Veľa slnečníkov, dvakrát toľko lehátok, parkovisko na štyrikráttoľko aut a kamienky pod nohami. Navyše výhľad na susedný ostrov Ithaka, voda hladká ako v jazere, nikde ani vlnka. Vraciame sa teda smerom na Sami, cestou ešte zastávka na fotogenické výhľady na záliv Sami, severnú časť Kefalónie i ostrov Ithaka.
Posledné zastávky boli pri Karavomilose a jaskyni Melisani. Pri Karavomilose sa vodný mlyn krútil omnoho rýchlejšie ako na druhej strane ostrova - v Katavothres. Možno to bolo spôsobené pokročilou hodinou, pracovnou dobou, alebo iným nadprirodzeným úkazom. Do Melisani sme už nešli. Práve sa pred nami dohrnulo niekoľko autobusov...
Agia Efimia, kúpanie v Agia Kyriakis
Cesta od Melisani po Agiu Efimiu prebehla v pohode. Iba niekoľko miest pri ceste nás prinútilo k zadumaniu. Kamenné platá siahajúce do vody a na niekoľkých miestach sa kúpali ľudia. Pritom relatívne neďaleko boli príjemné, minimálne kamenisté pláže. Nuž ale každému podľa jeho chuti. V Agii Efimii sme zaparkovali hneď skraja a išli sa najesť do blízkej taverny, odkiaľ sme mali výhľad na celý záliv, prístav, more, kopce, ostrov oproti... Keďže tu vozia cestovky turistov do prístavu na plavby do Ithaky a okolo nej, pripadala mi voda trochu olejová. Nehovorím, že to bola ropa, možno len davy turistov umývali zo seba opaľovacie krémy.
Po obede vyrážame smer Myrtos, kde z vyhliadky pri odpočívadle kontrolujeme, že voda je rovná ako v tanieri s polievkou. A tak pokračujeme smerom na dedinu Agonas, kde odbočujeme doprava k moru, ktoré tu má rovnako nádhernú farbu ako Myrtos, navyše sú tu aj vlnky a pláž nie je preľudnená. Pláž Agia Kyriakis je mojím tajným tipom pre ostrov Kefalónia (spolu s plážou Platia Amos). Cesta k nej je rovnaká ako takmer všetky cesty na Kefalónii. Odbočil som doprava dole, aby som po 100 metroch zistil, že oproti mne ide druhé auto a že sa nezmestíme. Za mnou Mercedesove SUV. Našťastie sa autu oproti mne podarilo strčiť čumák do akejsi diery, čo stačilo na to, aby som ja prešiel a Mercedes za mnou cúvol pár desiatok metrov, aby zas mohol prejsť ten, čo dal prednosť mne. Potom sme už až po pláž nestretli nikoho v protismere.
Pláž Agia Kyriakis je v širokom zálive, má rovnaký štrkový povrch ako pláž Myrtos (asi ho doviezli z rovnakého zdroja :-), podobnú neskutočnú farbu mora, rovnakú prašnú prístupovú cestu (stačila jedna cesta a auto zmenilo farbu na popolavú).
Po kúpaní sme pokračovali cez dedinu Zola na hlavnú cestu okolo zálivu do Lixouri. Tu sme na pumpe dotankovali, v Carefoure oproti dokúpili nejakú tekutiny, aby sme nemuseli obiehať obchodíky po večeri, prípadne nejaké to pivo k moru a vrátili sa do hotela Kefalonia palace.
Postrehy a rady Stefanynky ku Kefalónii a stredisku Lixouri-Xi
- Stredisko je na samote, hotel je na samote, zato je tu úžasný kľud
- Pláž je takmer nekonečná, len sa treba prejsť
- Bez auta sa na ostrove nepohnete (delegátka hovorila, že z 24 motorkárov nemali nehodu 4), prípadne využite autobusové výlety
- Pláže na Kefalónii sú jedna krajšia ako druhá
- Ostrov a more sú úžasne farebné, nezabudni si preto farebný film (prípadne farebnú kartu do digitálneho foťáku) :-)
- Ceny benzínu boli oproti našim o niečo vyššie (okolo 1,63 E/l)