Výlet autom zo strediska Agios Georgios south.
Cestou cez Moraitiku, Kerkyru a diaľnicou po východnom pobreží Korfu.
Pantokrator
Samotná odbočka na Pantokrator je pomerne nenápadná, slabšie kubatúry na ceste do vrchu dostanú zabrať. Zákruta vpravo, zákruta vľavo, zase vpravo, vľavo, kúsok "rovného" miesta a zase sa celé opakuje. Keď sa už dostanete na kopec, odbočka doprava a ďalších cca 9 km stúpania a serpentín. Na samom vrchu obrovské stožiare, malý kláštor, fontánka, predajňa suvenírov a občerstvenie.
Toto je Pantokrator. Bradatý mních tam práve niečo kričal na nejakého turistu. Dosť dobre som mu nerozumel, používal asi pre mňa neznámy dialekt, ale myslel som, že buď mu turista vbehol v šortkách do kláštora, alebo stúpil mníchovi na otlak. Bohužiaľ aj polovička predtým nechala kameru zapnutú, takže miesto pohotového zachytenia výjavu ju automaticky vypla. No a na fotkách bol iba šum (ale iného druhu). Zaujímavý bol pohľad na hlavné mesto Kerkyra, najmä na štartovaciu dráhu miestneho letiska, ktoré smerovalo rovno na nás...
Sidari
Z Pantokrátora sme zišli do Sidari, tam sme na jeho začiatku na križovatke ciest nakúpili v miestom supermarkete. Parkovisko pri pláži bolo skoro prázdne, úplne bezplatné, do WC sa hádzali mince. Pešo sme prešli cez miestny potok (vyzeralo to, akoby niekto do potoka nahádzal všetok bordel z Luníka IX) a už sme boli na slávnych útesoch Sidari. Miesto je to zaujímave, našinec nemá veľa príležitostí vidieť, ako morský sochár vlnami buduje svoje diela.
Dobre som sa tam pobavil hlavne na našich najbližšiezápadných susedoch. Stáli sme na asi 10 - 15 m vysokom útese, pod ktorým bola tesne nad morom asi 5 metrov široká platňa (keby ste sa spustili dole, tak neskončíte v mori, ale na tejto širokej platni. Maník tam hovorí partnerke: "jooo, to klidne doskočíš do moře, to je jenom kousek..." - Nuž, neskočila mu na to - potvora. O niekoľko desiatok metrov ďalej pri úzkom chodníku s blatom stála iná pani aj s buginou a lamentovala, ako sa dostane ďalej. Keďže som jej slovám zázračne rozumel, spýtal som sa jej rýdzou slovenčinou, či jej môžem s kočíkom pomôcť. Yes, thenk ju - prešla na medzinárodný jazyk. Vravím - na mňa môžete aj česky - rozumiem aj tomu. Prikývla. Preniesli sme kočík a ona na mňa - Thenk ju, Thenk ju... Nuž, asi si cvičila výslovnosť.
Známy Kanál lásky som videl iba z reštaurácie nad útesom. Voda bola od piesku kalná, ale severný vietor priniesol aj množstvo vodných rastlín. Takže mne sa more páčilo menej ako v Agios Georgios. K tomu úzke pláže (niekedy až veľmi úzke), zvyčajne zastavané radmi slnečníkov. Moje hodnotenie: tristo fotiek, žiadne kúpanie. (Poznámka: Najbližšia nádherná pláž v Peroulades, pozri dovolenku v Agios Georgios 2009)
Kerkyra
Cestou domov sme šli stredom ostrova a na cestu domov sme sa napojili nad Kerkyrou. Tu začalo menšie blúdenie. Presne som trafil cestu, ktorou sme prichádzali, ale v Kerkyre ma už čakali zákerné jednosmerky. Do toho sa pridali aj ostatní v aute s požiadavkami - ešte toto by sme chceli vidieť, ešte tamto by sme chceli vidieť (stará pevnosť, nová pevnosť, prístav) - nuž, odviezol som ich napokon aj k tomu, čo pôvodne vidieť nechceli. Ale zas si prehliadli vzletovú a pristávaciu dráhu pekne zhora. Škoda, že ju pre reštaurácie ani nebolo vidieť a že bol práve letový kľud. No a potom už ten správny smer - Benitses, Moraitika a hotel Palm Beach.
