Dovolenka v hoteli Alkyon Beach v severnom stredisku Agios Georgios na Korfu (Agios Georgios north alebo aj Agios Georgios ton Pagi podľa niektorých zdrojov, v helenike aj inakšie). V jeho južnejšom menovcovi zvanom aj south či Argyrades sme už párkrát boli, dokonca sme sa vyskytli autom už aj v severnom stredisku a aby som dokázal, že Zem je guľatá a malá, tak sme voľakedy obedovali aj v taverne Marina, ktorá patrí hotelu Alkyon Beach.
Takže tentoraz sme si rozhodli vyskúšať ubytovanie a stravu v jednoduchšom trojhviezdičkovom hoteli Alkyon Beach na vlastnej koži.
Príchod do strediska Agios Georgios north a do hotela Alkyon Beach
Nakoľko náš let na Korfu mal zhruba trojhodinové meškanie, na letisku v Kerkyre sme samozrejme zmeškali pripravovaný odvoz. Namiesto poriadneho autobusu nás čakal len taký minibus, ktorý nás hodil do strediska Agios Georgios north skratkou cez Sidari a Peroulades, kde vystupovali iní cudzohovoriaci turisti. Severné stredisko Agios Georgios je od letiska vzdialené iba nejakých 35 kilometrov, ale spolu so skratkou cez sever ostrova sme urobili nejakých takmer 60 kilákov. Obed sme ale stihli v pohode. Výhodou bolo, že sme stihli aj pripravenú izbu, takže sme nemuseli čakať a hneď sme sa nasťahovali.
Hotel Alkyon Beach
Izby a vybavenie hotela Alkyon Beach
Hotel Alkyon Beach tvorí sústava nevysokých budov postavených neďaleko mora tak, aby priestor medzi nimi mohli zatrávniť. Tie budovy majú dve poschodia, teda prízemie a prvé poschodie. V prvej budove je recepcia, večerný bar, jedáleň, WC a je potrebné povedať, že táto budova je otočená k moru. Medzi morom a hotelom je piesková pláž, miestna komunikácia, bazén (prípadne vľavo od recepcie pri pohľade na more menšie parkovisko). Ostatné dve budovy ležia až za ňou. Sú teda situované na tichšiu stranu. Ale je potrebné povedať, že miestna komunikácia slúži pre dva medzimestské autobusy (do Kerkyry a do Sidari), pre pár domácich a zhruba toľko isto dovolenkárov.
Izby mi trochu pripomínali voľakedajšie ubytovne pre robotníkov. (Akurát tie nemali WC a sprchový kút na izbe, ale na poschodí. Rovnako nemali ani funkčnú chladničku a klimatizáciu.) Ale boli minimalistické. Teda na šírku a na dĺžku. Lebo na výšku boli nad obvyklú normu. Asi tak na menšieho Kyklopa. Neviem síce, či tento spával postojačky, lebo poležiačky by sa nevyspal. V metrickej sústave som to nemeral, ale jedna manželská posteľ, z každej strany nočný stolček a pár centimetrov navyše. Ledva sa nám tam po potlačení postelí vošla chladnička.
Na izbe bol ešte jeden stolík so zrkadlom, jeden minitelkáč, jedna polička na topánky a podobné voloviny. K tomu spomínaná klimatizácia, jedna skriňa v predsieni. WC v pohode, vedľa sprchový kút a umývadlo.
Mne najviac chýbali zásuvky, lebo na izbe boli iba dve. Jedna neustále komunikovala s chladničkou a tú druhú - na televízor sme využívali na komárovače. Takže už zostala iba posledná, umiestnená v kúpeľni.
Na balkóne jeden stolík a dve stoličky. Šnúru na vešanie sme riešili ponad balkónové dvere o dve telesá klimatizácie. Nevýhodou bolo, že odvod vody od klimatizácie ústil pri balkónových dverách a tak voda odtekala krížom cez balkón. Šikovní kutilovia to pred nami riešili tak, že pod odvod strčili odrezanú PET fľašu. Akurát ju bolo potrebné častejšie vymieňať.
Druhou nevýhodou bolo, že ani na izbe sa nenachádzal nijaký odpadkový kôš (ak nepočítam ten na použitý toaleťák pri WC). To sme vyriešili tak, že na začiatku sme si kúpili vodu v 5-litrovej fľaši, vrch sme urezali - a upratovačka to hneď pochopila a pravidelne ho vysýpala.
Strava v hoteli Alkyon Beach
V hoteli Alkyon Beach sa už dlhé roky striedajú české a slovenské turnusy. Odráža sa to aj v tom, že strava je tak trochu domáca. Dokonca aj personál si už osvojil mnoho našich slov. Nie je teda problém dorozumieť sa.
Raňajky a večere boli hodne jednoduché. Chlieb svetlý aj tmavší, salám alebo vajíčka na tvrdo (striedali sa obdeň), nejaké tie cereálie, grécky jogurt, med, džem, bábovka, občas rajčiny. K pitiu čaj, káva, čapované džúsy, voda. Dalo sa vždy najesť.
Obedy boli trochu bohatšie. Predovšetkým polievka, jeden až dva druhy hlavného chodu (väčšinou jedným bola ryba). Hlavný chod naberal kuchár, ale nakoľko som spomenul, že personál ovládal aj česko-slovenskú hatlaninu, nebol problém nechať si pridať, prípadne sa 2-3 i viackrát zastaviť pre nášup. K tomu prílohy ako zemiaky na 36 spôsobov, ryža, cestoviny a podobne. Šaláty (chaluhy, rajčinové, grécke i iné), prípadne občas zákusok alebo ovocie.
Keď som na začiatku spomínal, že strava je tak trochu domáca, treba dodať aj to, že väčšinou aj pomerne, alebo veľmi chutná. Okrem rýb (tie veľmi chutné) hlavne hydina a bravčové. Dokonca sme zažili aj veľmi chutný guláš. Ako mínus hodnotím fakt, že iba raz či dvakrát sme zažili pravé grécke tzaziky. Ale to bolo až neskutočné, cesnakom nešetrili a tak ku koncu už dovolenkujúci takmer vylizovali misu.
Pitný režim
Pitie na raňajky som spomínal. Zhruba od desiatej fungoval bar pri bazéne, kde sme si mohli v rámci all-inclusive spláchnuť gágor. Ten fungoval až do 19. hodiny, kedy sa v rámci večere bar presúval do priestorov bližšie k recepcii. Tu sa pokračovalo až do deviatej hodiny večernej. Pri bazéne boli k dispozícii aj nejaké tie keksíky, prípadne aj niečo k zahryznutiu. Bageta bola dosť suchá, toust trochu omrvinkový a tak najobľúbenejšou pochúťkou bol kúsok pize. Ale prípadne sa kňučanie v žalúdku dalo zahnať aj tými suchšími vecami, samozrejme za výdatného zapíjania pivom či vínom. Poobede zas tím v bufete ponúkal zmrzlinu. Treba povedať, že personál baru (ale vlastne celého hotela bol veľmi milý a priateľský. V bare častokrát obsluhovali aj štyria ľudia (aký to nepomer oproti predchádzajúcej dovolenke v Sfakaki, kde často nebolo nikoho), takže žiadne rady sa netvorili. A nižšia cenová skupina sa prejavovala jedine v tom, že napríklad víno dávali do malých horčičákov, namiesto stopkatých pohárov. Treba ešte dodať, že bar bol dostupný aj pre mimohotelových návštevníkov a teda sa tu podávali aj rôzne jedlá - samozrejme tie pre nás už neboli All-inclusívne.
Bazén a iné rodinne spriaznené príslušenstvo
Na recepcii sprostredkovávali pre záujemcov požičanie auta, za recepciou bol kútik pre cestovky a medzi budovami pomerne veľký trávnatý pľac, na ktorom sa mohli vyblbnúť ako deti, tak aj nejakí volejbalisti. Bazén sa čistil každý deň (to som videl každý deň, dokonca aj v tom najväčšom lejaku, akurát vtedy si bazénový špecialista obliekol pršiplášť).
Okolo bazéna bol dostatok lehátok zadarmo a boli k tomu aj slnečníky. Väčšinou boli v dobrej kondícii. Lehátka chýbali akurát vtedy, keď si záujemcovia ráno obsadili lehátka a potom odišli k moru. A tiež vtedy, keď mierne prihriati (ale možno aj pripití) hungári obchádzali lehátka a každé potrebovali vyskúšať osobne. Na to, že si vždy zabudli vziať osušku boli dosť odvážni. Nech im je zem ľahká a primár kožného milosrdný.
Vedľa hotela bol jeden malý obchodík. Asi tak 5 fliaš veľkej vody, pár sladkých malinoviek, preležané nafučky k moru, nejaké papuče do vody, pol prepravky hrozna a nejaké melóny. No a ešte plný regál vína. Plus zvyšok nepotrebných vecí. Starší pán poznal tovar, staršia pani zas poznala číslice, lebo tá blokovala do kasy. Bolo potrebné dať si pozor, lebo občas blokovala vyššiu cenu.
K hotelu pravdepodobne patrila aj taverna Marina a priľahlá časť pláže so slnečníkmi a lehátkami, kde sa dalo objednať si z hotelového baru. Samozrejme, že za nefalšované eurá.
Stredisko Agios Georgios north
Severné stredisko Agios Georgios leží v nádhernom zálive na severozápadnom pobreží ostrova Korfu. Vedie ním jedna prerušovaná miestna komunikácia od juhu na sever. Je prerušená na dvoch miestach miestnymi potôčikmi, ktoré však až do mora nedosahujú. Z tejto komunikácie vybiehajú smerom do vnútrozemia štyri cestné spojky. Tá najjužnejšia ústi vedľa hotela Alkyon Beach (číslo 1 na mapke nižšie). Vedie cez kopec do Paleokastritsi, ale dá sa ňou dostať aj na hlavnú cestu zo Sidari do Kerkyry. Druhé dve (číslo 2 a 3) vedú do vnútrozemia na rovnakú spojnicu a posledná cesta (číslo 4) vedie severným smerom do dedinky Afionas (ale aj ďalej do Arilas, Agios Stefanos či do Sidari). Stredisko je natoľko kľudné, že po deviatej hodine večer pomaly skapal aj ten trojnohý pes. Tie štvornohé skapali už hodinu predtým. Tým chcem povedať, že je to ideálne miesto na oddych. Diskotéky - zabudnite. Pár mizerne zásobených obchodíkov a pár taverien. Po zotmení je nebezpečné prechádzať sa neosvetlenou ulicou pozdĺž pobrežia. Po pláži to ide, ale treba neustále vysýpať piesok a drobné kamienky z topánok. Tá neosvetlená ulica nie je nebezpečná preto, že by tu bola nejaká premávka, ale ak sa náhodou nejaký šťastlivec s motorom vyskytne, tak na zákrutách nie sú krajnice, všelijaké buriny tu rastú až do cesty a nakoľko väčšina áut nemá natáčacie svetlomety, tak sa stáva, že to, čo je za zákrutou, si človek musí vyveštiť dopredu. No veď to poznáte. Po svete predsa chodí viac debilov ako veštcov...
Od juhu strediska (teda od hotela Alkyon Beach vedie ešte jedna cesta úplne na juh, táto však po pár sto metroch stráca asfalt a ďalej už pokračuje iba ako poľná, prípadne premiešaná s betónom. Vedie k dvom tavernám. Jedna je viditeľná z pobrežia a leží na konci zálivu. Tá druhá je o čosi ďalej a vedie cez olivovníkový háj za najbližší kopček.
Cesta od hotela Alkyon Beach vedie do dediny Pagi (cesta 1). Tu sa dá naraziť na druhý Supermarket a na tavernu Butterfly. Tá tuším mala v ponuke aj diskotéku, akurát sme nepochopili, či ju podávajú aj k obedu, alebo len k večeri (a ak áno, tak ku ktorej). Ale červený neónový motýľ svietil na celé stredisko.
Od hotela Alkyon Beach bolo potrebné prejsť smerom na sever cez jednu obchádzku a mostík ponad potôčik k druhému Supermarketu. Pri ňom bola aj akási provizórna pôžičovňa automobilov. Cenovo rovnaká ponuka ako cez delegátku, akurát že nemali možnosť poistenia Full insurance. Neďaleko bol aj bankomat. Ešte je potrebné spomenúť, že v strede obchádzky bola pôžičovňa štvorkoliek.
Potom cesta na sever pokračovala popri pláži až k hotelu Belle Helene. Za ním pokračovala hlavná cesta do vnútrozemia na spojnicu zo Sidari do Kerkyry. Ale dalo sa ísť aj doľava dolu k moru a reštauráciám Diktia a Delfini, odkiaľ pokračovala do vnútrozemia tretia cesta. Z tejto cesty sa dalo ešte odbočiť ešte raz doľava a dostať sa ešte ďalej popri pobreží až takmer na koniec zálivu. Tu viedla posledná cesta na Arillas a Afionas.
Autobusy chodili zo strediska na dva smery. Prvým bola Kerkyra na juhovýchod a druhým Sidari na severe. Zastávky mali autobusy spoločné a jednotné boli aj odchody zo všetkých zastávok po stredisku. Teda čas odchodu autobusu na Kerkyru bol rovnaký pre zastávku na severe, v strede aj na juhu strediska. Autobus do Kerkyry mal konečnú na severnom konci, prešiel stredisko a popri hoteli Alkyon Beach odchádzal smer Pagi. Ten do Sidari sa otáčal pred hotelom Alkyon Beach a mieril niektorou z ciest hore. Zastávka bola takmer pred hotelom Alkyon Beach. Odchod prvého autobusu do Kerkyry cca o 7:20 a cesta trvala cca 1,5 hodiny. Cenovo to vychádzalo tuším na 4 Eurá.
Pláž, more a vodné atrakcie v stredisku Agios Georgios north
Pláž v stredisku Agios Georgios north bola piesková. Niekde viac, inde menej. Tam, kde bola menej, bolo viac drobných kamienkov. Ale samozrejme sa to menilo aj s prúdením mora. Po búrke a vlnách (samozrejme malých) sa vyskytovalo viac piesku. Rovnako viac piesku bolo na krajoch zálivu, v strede bolo viac kamienkov. Pred hotelom Alkyon Beach bola piesková pláž, viac doprava (pri pohľade na more) bola pôžičovňa lodí, vodných skútrov a vodných bajkov a vpravo od nej začínala pláž s väčšinou drobných kamienkov.
Vstup do vody bol tiež individuálny. Na úplnom juhu sme videli vo vode platá, potom bol nádherný jemný piesok, za vodným rajom bol asi 5-metrový pás dosť veľkých kameňov, potom zase piesok a podobne.
Vodný raj pred hotelom ponúkal člny na prenájom. Nebolo potrebné žiadne osvedčenie, pred zapožičaním záujemcovia absolvovali krátky kurz kotvenia a mohli vyraziť. Cenovo to vychádzalo na nejakých 80 Eur plus tuším palivo. Ale dali sa požičať aj skútre, vodné bajky, kanoe a pod. Najčastejšími cieľmi výletov bola zátoka Potro Timoni, ostrovčeky za Porto Timoni, ale raj ponúkal aj Paleokastritsu, Peroulades, Sidari a pod. Samozrejme, že záujemca si mohol došoférovať sám. Ale ponúkali aj vodné taxi.
Odporúčania Stefanynky k hotelu Alkyon Beach a k stredisku Agios Georgios ton Pagi
- Hotel je jednoduchý, komfort tu nehľadajte.
- Personál je milý, neotravuje. Sú spokojní aj s našincami.
- Jedlo je jednoduché tiež, ale chutné a stačí.
- Niektoré cestovky ponúkali pobyt s AI, iné len so stravou.
- Wifi na recepcii a pri bazéne fungovala, ale nie vždy. Heslo sa počas dvoch týždňov nezmenilo.
- Ak potrebujete viac nabíjať, pribaľte si radšej rozdvojku.
- Stredisko je tiché. Hodne tiché.
- Pláže sú v zálive, povrch sa dá vybrať, aký komu vyhovuje.
- Pri platených lehátkach dostanete väčšinou aj heslo do wifi miestnej taverny. To sa tiež nemenilo a na pláži mali lepší signál ako hotel.
- Okolie strediska je kopcovité.
Doplnok Stefanynky z roku 2018
V rovnakom stredisku a v rovnakom hoteli sme boli aj v roku 2018. Nič sa nezmenilo. Pár poznatkov je zhrnutých v článku z roku 2018.