Výlet som začínal na žst Buková. V minulosti som už išiel túto trasu v opačnom smere (vtedy z Brezovej pod Bradlom a došiel som až po Smolenice). Trasa zostala rovnaká, zmenil sa akurát úsek od Dobrej vody po starý židovský cintorín pod Dobrovodským hradom. Opačný variant som išiel aj preto, že doprava je z roka na rok horšia a horšia a myjavák (priamy autobus do Myjavy), ktorý voľakedy odchádzal z Bratislavy 6:55, dnes odchádza 10:10. A začínať túru po dvanástej je neskoro aj na mňa.
Na žst. Buková som došiel s prestupom cez Trnavu. Reproduktor v osobáku ma vyzýval, aby som signalizoval výstup na zastávke, ale sprievodkyňa hovorila, že to iba v prípade, že tam ona nebude (taká vyššie rusovláska - keby niečo :-) ). Stanica Buková bola vcelku zaujímavo zarastená, teda hlavne ten priechod na obslužnú komunikáciu. Na prvý pohľad ťažko rozlíšiť, kde je tá správna diera v plote.
Potom už iba chytiť GPS a začínam dnešný výlet. Čas: pár minút po ôsmej hodine.
Prvú časť tvorí pár metrov po rázcestník Dolná Raková. Tu sa pri horárni a obore s danielmi napájam na červenú Štefánikovu magistrálu (a teda aj na Cestu hrdinov SNP). Odtiaľto sa cesta zúži, lebo tu už nie je potrebné voziť divinu do civilizácie. Chodník je teda zarastený a míňam nenápadnú odbočku zelenej značky.
Postupne prichádzam až na hlavnú cestu z Trnavy do Jablonice (a do Senice). Prekvapili tie kolóny, ktoré prichádzali zhora. Vysvetlilo sa to až cestou autobusom domov. Robili tu cestu a tak boli kúsok vyššie semafory. Za mostom sa teda dalo už celkom v pohode prejsť cez cestu a napojiť sa na asfaltku cez Rakovú. Tu som už jazdiace vozidlá nestretol. Nejaké odstavené pri chatách a jedna trojica oddychujúca na ceste.
Asfaltka pokračovala až na Rovnice, tu bolo potrebné odbočiť po asfaltke doprava. Trochu to zvádzalo pokračovať rovno. Vpravo bola závora a po pár desiatkach metrov nasledovala besiedka a vyznačením prameňa. Besiedka bola tiež vpravo od cesty.
K prameňu bolo potrebné prejsť potok za besiedkou po dvoch polozhnitých kladách a po vychodenom chodníčku prejsť pár metrov pod les k prameňu. Voda z rúrky tiekla pomerne solídne, ale nepotreboval som, lebo som chcel dočapovať v Dobrej vode.
Vrátil som sa na asfaltku a pokračoval smer Mihalínová. Po približne 700 metroch je označený druhý prameň - tento je vľavo (v mojom smere). Voda tiekla, len rúrka bola trochu krátka. Kúsok za prameňom končila dobrá asfaltka a začínala síce asfaltová, ale značne vymytá cesta.
Predtým, než červená značka prechádzala cez potok na lesnú cestu na Mihalínovú, bol ešte tretí prameň. Vpravo rovno pod cestou. Prístrešok stál, rúrka bola, dokonca aj dosť dlhá, ale voda po nej iba kvapkala. Ostatná voda vytekala po zemi popod rúrku.
Na Mihalínovej som sa obzeral, kde to môže byť tá útulňa. Nakoniec som ju objavil. Keď pozeráte z Mihalínovej k Bukovej (naspäť, ako som prišiel), tak vľavo, bližšie k žltej značke. Na fotke nižšie je vidieť, ale iba veľmi slabo. Medzi stromom so žltou značkou a pravým okrajom fotky je taká skupina 4 stromov a vľavo od nich je Útulňa.
Z Mihalínovej po lesnej ceste dolu na asfaltku vedúcu k horárni Suchánka, ňou doľava hore a po pár sto metroch je odbočka doprava hore po lesnej ceste. Pred krížom na Mariáši mi ešte skrížila cestu jedna srna. Pole vpravo od kríža bolo poorané a ohradené.
Prameň v Dobrej vode nefungoval, aj keď na dne bola vrstva vody. Pokračoval som asfaltkou cez dedinu až k prameňu Hlávka pod mostom. Ten tiekol výdatne zo všetkých troch rúrok.
Potešila aj nová lavička pri prameni. Kým som naberal, doberal a prebaloval, prišiel ku mne domáci, idúci z neďalekého obchodu. Okrem odzdravenia mi hovorí, aby som stlačil gombík na lavičke. Nuž, pravdu povediec, ten strieborný čudlík na operadle som si ani nevšimol. A tak ho stlačil on. Až pôjdete okolo, stlačte ho aj vy. Ešte mi vysvetlil, že to robili nedávno, napájajú to cez solárny panel.
Na námestí v Dobrej vode som zamieril na jednu Afro-kolu v pohostinstve Blava. Na nete som našiel príspevok, vraj je to divný názov. Ak si odmyslím ten hovorový výraz pre Bratislavu, tak vysvetlením by mohol byť aj pohľad do mapy, kde miestny potok je nazývaný Horná Blava.
Hneď za pohostinstvom je nový prameň. Dvaja miestni štamgasti tam práve čapovali do sudov. Trochu mali problém s fotením, tak dúfam, že ma za fotku nebudú naháňať po internetových kopcoch.
Cez miestny parčík na dedinskú cestu, na najbližšej križovatke doľava a takmer na konci dediny je ďalšia odbočka doľava. Cestička stúpa ponad chaty, míňa koľajové lôžko bývalej železničky a pokračuje stále hore až pod bývalý židovský cintorín. Tu už ide po starej červenej značke až po rázcestník so zelenou. Ešte pár metrov do kopca a už je tu druhý rázcestník k hradu Dobrá voda.
Voľakedy som na hrade Dobrá voda stretol pár dobrovoľníkov. Tento rok som dobrovoľníkov nestretol. Ale na hrade sa očividne maká. Ten veľký strom na hradnom múre je tuším odstránený, vnútro je pomerne vyčistené. Pribudli stoly, ohniská a aj smerovník k WC.
Naj hradu Dobrá voda je rozhodne východná veža. Drevená vyhliadka, v nižších častiach aj výstavka fotografií z obnovy hradu. Aj keď pre spravodlivosť treba povedať, že z vyhliadky toho veľa vidieť nie je.
Cestou z východnej veže sa mi pod nohami tmolil malý biely zajko. Na nádvorí pri lavičkách je v ohrade viacero malých bielych zajkov. Asi tu šelmy a dravce nežijú. Vnútri hradu bola aj ohrada s kozami.
Z Dobrovodského hradu som sa vydal chodníkom naspäť k poslednému rázcestníku so žltou značkou a pokračoval červenou smerom na Skálie. Za zmienku stojí vyhliadka na Slopoch na dymiacu JE Jaslovské Bohunice.
Ešte pár metrov cez rezerváciu Slopy po príjemnom lesnom chodníčku a neskôr lesnou cestou až na rázcestie Skálie.
Od Skália kľukatou lesnou cestou až pred Dlhé rovne, kde lesná cesta prešla do asfaltky. Bol som rád, že predtým nepršalo, lebo tie hory prachu po sťahovaní dreva by sa premenili na hory blata. Asfalt začínal v podstate až za Bajcarovou dolinou (podľa Freemap). Pri lesáckej chate (asi) pod Horniakovou som sa zastavil prečapovať vodu z väčšej flašky do príručnej. Od Dobrej vody už bola vlažná (tá voda, nie tá fľaša).
Asfaltom som pokračoval po Dlhé rovne. Potom už iba nepríjemne klesajúca asfaltka po Mladosť a ďalej až na námestie v Brezovej pod Bradlom.
Nakoľko do odchodu autobusu do Bratislavy (Myjavák, 16:30 z Brezovej) som mal ešte dosť času, zapadol som do Grilu u Kutlaka. Chcel som dať jednu kofolu, ale mali divinový guláš, tak som k nemu radšej volil jedného Bernarda. A pred odchodom som ochutnal aj bravčovú cigánsku. Obe jedlá viac ako odporúčam, pivo tiež pitné. Majiteľ super.
Trasa výletu Z Bukovej cez Dobrovodský hrad do Brezovej pod Bradlom so Stefanynkou
Občerstvenie na trase: Tri studničky za Rovnicami až pred Mihalínovú (posledná pred Mihalínovou obchádzala rúrku), Dobrá voda - Prameň (netiekol), prameň Hlávka, Obchod v Dobrej vode, Nový prameň pri krčme Blava, samotná krčma Blava a Brezová pod Bradlom