Novembrový výlet do Brezovských Karpát. Autobusom do Brezovej pod Bradlom, kde som výlet začínal. Odtiaľ červenou značkou Štefánikovej magistrály až na Skálie, odkiaľ som modrou zostúpil do Hradišťa pod Vrátnom a žltou cez Mihalínovú do časti obce Horná Krupá zvanej Prekážka. Odtiaľ autobusom späť do Bratislavy.
Autobus zvaný aj myjavák nesklamal. Brezová stála na svojom mieste - teda nie že nepočká. Počkala.
Okolo Mladosti až na Ostrú úboč. Ak ma voľakedy zarazilo, že pred Ostrou úbočou bola červená značka umiestnená na strome v strede medzi dvoma cestami, teraz som už prekvapený nebol. Lebo nebol ani ten strom. Ani druhý, tretí, štvrtý. Nejaké zvyšky lesa ešte stále stáli vpravo od cesty. Na Ostrej úboči stáli a oddychovali dva mechanizmy, ale tie zato očividne neniesli zodpovednosť. Napadla ma stará pieseň Paľo Hamela - Dnes už viem a takmer až po Skálie mi nešla z hlavy.
Pri pohľade na to rúbanisko som pochopil aj to, že prečo zrušili modrú značku z Brezovej do Dobrej Vody. Tu by ju evidentne nemali kde umiestniť.
Štefánikova magistrála bola až po Skálie aj primerane rozbahnená a to som mal ešte šťastie, že predtým moc nepršalo.
Od Skália do Hradišťa pod Vrátnom boli na niekoľkých miestach vyvrátené stromy, ale obchádzali sa príjemnejšie ako tie blatá po lesníckych sabatoch.
V Hradišti pod Vrátnom som mal čas. V podstate kopu času, nakoľko z cieľového miesta mi išiel jediný priamy autobus. A tak som zamieril do miestnej knajpy. Tá ešte nebola otvorená, zato miestny obchod už zatvorený bol, ako ma informoval miestny obyvateľ, ktorý okrem týchto dôverných informácií ovládal dokonale ešte slovesný zvrat Do p(íííííí), ako som sa presvedčil z jeho rozhovorov s inými miestnymi. Až som sa čudoval, že mne ponúkol neokorenené informácie.
Po jednom orosenom som sa pohol žltou značkou v smere Vysoká skala, Miškozlovo a Suchánka.
Na Suchánke zaujali dve veci. Prvou bola tá zarúbaná studnička a druhou ďalší holorub v smere na Dobrú vodu.
Na Mihalínovej som sa čudoval tomu zapadanému chodníku. Keby som už tadiaľto nešiel, asi by som pokračovanie Štefánikovej magistrály hľadal len ťažko. To snáď tadiaľto nik nechodí?
Pri Cerovej som sa napojil na asfaltku, ktorou som prišiel až do cieľa. Aj tu ma zaujalo i napadlo niekoľko vecí.
- Prameň pri nádrži pod Cerovou netiekol.
- Prameň za Prekážkou áno.
- Tie protitankové zátarasy (či čo to malo pôvodne byť) sú dosť obrastené, možno by stálo za to ich trochu odokryť, prípadne vybudovať okolo nich chodníček, či aspoň tabuľu.
- Za námet na vychádzku by určite stáli aj tie cesty kde bývali železničné koľaje (tuším viedli až na Katarínku i ďalej)
Od Cerovej po Prekážku som stretol dosť ľudí v protismere - so psíkmi, kočíkmi i deťmi. Nakoľko je celá cesta mierne dolu, návrat na kolobežke musí byť parádny. Parkovisko je hneď vedľa cesty, vyššie do doliny je už zákaz vjazdu.
Na konci výletu už iba počkať na autobus domov. Autobusová zastávka polorozpadnutá. Okolie tiché a akoby spustnuté. Jedinou zábavkou bolo pozerať, ako si vodiči počínajú na tomto relatívne rovnom a prehľadnom úseku a tipovať, ktorý z nich už testuje auto a kto ešte seba. Lebo aj takí sa našli. Výhrou v tomto tipovaní určite bolo, že som ich neuhádol. Lebo keby áno, tak tá polozhrdzavená konštrukcia ani tie chabé stromky by ma veru neochránili.
Ale na druhú stranu, postaviť sem skrytú kameru...
Trasa na mape.
Cca 25 km, prevýšenie okolo 630 metrov, trasa trvala okolo 6 hodín.
Občerstvenie: Brezová pod Bradlom (obchody, krčmy), Hradište pod Vrátnom (obchod, krčma), Prekážka (prameň)