Ak by som mal charakterizovať tento výlet jedným slovom, tak ako vysoký. Autobusom z Patrónky do Jablonového. Cenovo 1,08 Eura s kartou. Približne o štvrť na osem vysadám v Jablonovom. Od zastávky pár metrov dopredu a prvou uličkou doprava. Trasa je zatiaľ dobre značená, uhnúť aj tak nie je príliš kam.
Pred koncom obce traja hafani. Ten najväčší je za plotom a pozerá niekam dopredu. Tam na kraji cesty stojí druhý - stredný a pozerá do uličky doľava. No a tam sedí ten najmenší. Ani jeden z nich ani neštekne, ani sa len neobzrú. Keď sa po niekoľkých desiatkach metroch otočím, ten druhý pozerá za mnou. Teda musím konštatovať, že ak ho niekto medzičasom neotočil, tak vypchatý určite nebol.
Ešte pár domov, pár novostavieb a je koniec obce.
Okolo malého cintorína so stromom a šípka ma posiela doprava. Tu síce vedie poľná cesta popri medzi, ale ja pokračujem radšej smerom rovno - do lesa. Na kraji lesa sa nachádza ďalšie zelená značka. Lesná cesta stúpa pomerne zvoľna hore, stále mierne doprava. Po chvíli prichádzam na miesta s ihličnatými stromami a na najbližšej lúčke cesta zahne doľava hore. Ešte pár metrov a som na rozcestníku so žltou - Na Vŕškoch.
Odtiaľ známou cestou ako pri výlete z Lozorna na Skalu. Na prvom vŕšku sa pasie menšia črieda vysokej - lane. Potom mi cez cestu prebehne mladší jeleň. Na druhom vŕšku stretávam ďalšie dve lane. Na Skale je pomerne zima. Doliny sú zaliate hmlou a lavička pri kríži je pokrytá srieňom. Fúka. Takže iba krátke občerstvenie a pokračujem žltou do doliny.
Chodník zo Skaly je vychodený minimálne a pri vrstve lístia je potrebné dobre pozerať na pokračovanie značky, aj keď čiastkový cieľ je jasný - lesná cesta vedúca popod Skalu. Nakoniec sa šťastne podarilo a cesta úspešne pokračuje do doliny. Než prídem na lúku, odbočka ma posiela vrstevnicovou cestou doľava. Po pár desiatkach metrov prebieha z lúčky podo mnou vpravo do lesa nado mnou vľavo veľká črieda vysokej. Čakám, kým prejdú, a idem po mierne klesajúcej ceste. Pred dolinkou ma žltá značka posiela znova doprava dole. Je tu jedna studnička, ale vody nikde. Hladina sa objaví, až keď odhrniem lístie. Odtiaľto vedie žltá značka cez potok na druhú stranu, kde je plot. Ale obrovské volavky nepustia.
Chodník vedie okolo plota, kde je na ceduliach uvedené, vraj na opačnej strane je súkromný pozemok, chov koní a ešte že po pozemku môžu voľne behať psi. Chodník sa celkom dobre kľukatí okolo všetkých zákutí, až vyplaším ďalšie stádo vysokej - avšak v ohrade. Je pravda, že na kone moc nevyzerajú, ale na druhej strane aj avizujú, že dnes sa psi asi nekonajú. Po vyjdení na kopec sa dostávam na lúčku s ďalšou volavkou a otvorenou bránou do oplotenia. Odtiaľ klesám krajom lúčky popri oplotení až do dolinky. Vľavo brána, predo mnou plot, ale žltá značka ma posiela mierne doprava a hneď nato doľava. Cez potok, popri ďalšom plote (tentoraz po mojej ľavej ruke) do ďalšieho kopca. Pred koncom kopca ešte prechádzam cez nejaké diviačnisko, aby som sa dostal na ďalší chrbát. Tu stretávam poslednú veľkú čriedu vysokej v tomto dni. Tej vysokej bolo na prechádzke naozaj dosť, aj preto som na začiatku charakterizoval tento výlet slovom vysoká. Až sa sem niekedy zatúlate, určite si vezmite ďalekohľad.
Viac-menej po vrstenvicovom chodníku okolo starého plota sa dostávam na lúčku s posedom, odkiaľ ma ďalšie volavky vedú dolu až na cestu z Košarísk do Lozorna. Tu pár metrov doľava hore po ceste a prvou odbočkou doprava okolo oplotenia sa dostávam na Lintavy (rozcestník Pri Suchom potoku) a k Červenému domčeku. Odtiaľto pokračujem zelenou značkou (rovnako ako pri výlete z Lozorna cez Dračí hrádok do Jura) dolu na rozcestie Pod Kamenným vŕškom a hore na Staré Hájne, kde sa napojím na červenú značku.
Po červenej pokračujem cez Kozlisko až na Pajštún. Napriek peknému dňu sa tu dnes nelezie. Ale na hrade je ľudí dosť. Z Pajštúna zbehnem do Borinky. Stará krčma je zatvorená, asi som tu už dávno nebol. Pokračujem červenou cez Klčovanice do Marianky.
Marianka je vynovená. A vyasfaltovaná, vybetónovaná či vykachličkovaná. Radosť pozrieť. Ibaže, ešte im tam chýba k dokonalosti nejaký betónový, najlepšie aspoň štvorposchodový skanzen zelene. Tých pár stromov chránených pred betónom lavičkami to nezachráni. Tu ma už ani tá krčma u Zeleného stromu nejako neláka. Ja viem, že aj prípadný tieň v sparnom lete sa dá nahradiť štvorcovým slnečníkom s obrázkom bažanta, kozla... ale príroda je podľa mňa predsa len niečo iné ako logo.
Z Marianky teda pokračujem červenou značkou cez Sekýľ a Kačín až do Bratislavy. Na Patrónku som prišiel ešte za vidna.
TTD trasy: cca 34 km podľa Hikingu (cca cez 36 km podľa GPS), výlet trval necelých 9 hodín, z toho som sa približne 1,5 hodinu kochal.
Možnosti úniku: Lintavy (do Lozorna), Pod kamenným vŕškom (Stupava-Obora), Borinka (bus), Marianka (bus alebo Záhorská Bystrica)
Občerstvenie: prameň za Skalou (naberací, nezakrytý / prípadne potok hneď za ním), Červený domček (prameň, len pre silnejšie povahy), Rúra pod Záhoráčkou (silný prúd), pod Pajštúnom (prameň), Borinka, chata Pod Vrchom, Marianka, Kačín
Trasa výletu na Mape