Dvojdňová túra v Bielych Karpatoch. Už dávnejšie som pokukoval po pokračovaní Cesty hrdinov SNP na Českej strane. Je to zhruba 50-kilometrový úsek so solídnym prevýšením, ktorý ale pre nás, bežných turistov je ako jednodňový takmer nedosiahnuteľný. Ja viem, že v rámci Trnavskej stovky dokážu borci spraviť vzdialenosť Bratislava - Trenčín (tuším čosi cez 170 kilometrov) na jeden záťah, ale nie každý je profi cross-country-bežec, niekto sa chce aj kochať a podobne. No a teraz sa ukazoval prima víkend, navyše polovička zamestnaná upratovaním po maľovaní ma sama vyháňala, aby som jej nezavadzal.
Zvolil som variant od Trenčína, konkrétne z Brúsneho. Itinerár teda znel: Z Brúsneho zelenou značkou na sedlo i samotný vrch Machnáč, a červenou cestou Hrdinov SNP na Kykulu, k chate Výškovec, na Mikulčin vrch, Troják, Lopeník, Obecní háj, na vyhliadku u Křížku, cez rozcestník Březová bus, na vyhliadku Obecnice, cez Hrabinu (Javořinu), Kamennú boudu a okolo Bětina javoru na Veľkú Javorinu a k Holubyho chate, cez Dibrovov pomník, Čupec, Vrch Slobodných, ďalšiu Hrabinu a Sovinec do Myjavy.
Úsek z Drietomy cez Sokolí kameň som prešiel a kratší nástup z Liešnej som už taktiež išiel. Nástup okolo 9. hodiny. Nakoľko som predpokladal, že prvý deň prejdem približne polovicu trasy, tak som musel riešiť aj ubytovanie. Stano, jasne, že som išiel so stanom. Teda nejaké tie kilá v batohu navyše, ale nejaké tie kilá navyše mám aj ja.
Predpokladal som, že vodu poriešim v Brúsnom, na chate Výškovec (aj s jedlom), za Hrabinou, na Holubyho chate (aj jedlo) a prípadne pred Jurášovou. Do vaku som teda hodil len nejakú tú ochutenú chcanku. Na poslednú chvíľu som doma načapoval aj liter vodovodnej.
Z Brúsneho cez Machnáč a Kykulu na Výškovec
V Trenčíne mám takmer hodinu času a tak dávam na stanici jeden smažeňák na raňajky. Z autobusu v Brúsnom som vystupoval vcelku presne. Asfaltkou som sa dal na vrch dediny. Tu je obratisko autobusov a za ním prvá studnička. V jednej skruži voda a rúrkou by mala pretekať do druhej skruže. Voda je v prvej skruži vcelku čistá, v druhej úplne biela. Pre istotu naberám do pollitrovky z tej čírej, v najhoršom vyčistím.
Na konci dediny Brúsne je ešte jedna studnička. Zakrytá, pohár k dispozícii. Idem obzrieť a z domu za mnou vybehne pánko, vraj nech nepijem, že voda po dažďoch je mútna. Pridáva sa pani, že ak potrebujem, že mi dajú oni. Poďakujem, veď vody ešte mám a po chatu Výškovec by mi mala vydržať.
Lesná cesta potom pokračuje dolinou na križovatku. Značená zelená trasa vedie zlatou strednou cestou. Najskôr do kopca, potom do väčšieho a väčšieho kopca. V dvoch tretinách cesty na Machnáč ma zastaví elektrický ohradník. Toto nemám rád. Pokúšam sa obísť ho sprava, rovno to viditeľne nejde, cez les tiež nie a tak zamierim doľava. Keď sa zohnem popod strom, vypadne mi tá dočapovaná voda. No môžete si tipnúť, kam dopadla. Do kravského - no nevy... by si sa na to?
Ohradník som obišiel cestou doľava hore. Podľa mapy by som sa síce mal dostať viac doľava bokom, ale vrstevnicou by som sa mal napojiť na pôvodnú trasu. Vrstevnica bola fajn, dokonca tam bol taký chodník pre vysokú. Ja som bol očividne s plným báglom vyšší. Neskutočná cesta, za vakom a za tričkom som mal dreva minimálne na dve vatry zvrchovanosti. Nakoniec sa mi podarilo napojiť sa na pôvodnú zelenú značku a tou som došiel až na Machnáč. Pri smerovníku na Machnáči sa mi predtým zdalo, že tam bola príma lavička so stolom a teraz tam chýbali. Asi budem musieť skontrolovať staršie fotky, či sa nemýlim.
Operatívne som sa teda rozhodol, že tyčinku si dám až pred cestou Ve Vlčí, kde som minule videl ohnisko s lavicami. Prešiel som teda Machnáč s krížom. Výhľady začínali byť neskutočné. Od Považského Inovca, cez Dúžnik v popredí, Veľký Lopeník s vyhliadkou za ním, až po Veľkú Javorinu s vysielačom na pozadí. Predo mnou Kykula, Výškovec a vpravo odo mňa Strání, Vlčí vrch.
Chodník po poli ubiehal pomerne rýchlo a tak som zanedlho zbehol zo sedla Kykula na Hřibovnu. Odtiaľ hore okolo kaplnky na Výškovci. Nakoľko som náhodou išiel okolo na obed, vítali ma zvony. Potom už iba hore na asfaltku a k chate Výškovec. Prvé vytriezvenie prišlo, keď som na dverách chaty objavil cedulu Zatvorené. Obed aj vidina dočapovania sa mi vtedy rozplynuli, neviem dokonca, či som zrazu neprestal veriť aj na škriatkov, víly...
Z Výškovca cez Mikulčin vrch, Troják, Lopeník, Hrabinu, Kamennú chatu a Veľkú Javorinu na Holubyho chatu
Od chaty Výškovec som pokračoval asfaltkou cez Mikulčin vrch až po Troják. Voľakedy to bol požehnaný kraj. Samé chaty, prípadne veľké asfaltové parkoviská. Dnes boli všetky chaty zatvorené, prípadne spustnuté. Parkoviská prázdne.
Od rozcestia Troják doľava na druhú asfaltku a ňou dole k rozcestiu Lopeník. Tu ma lákala ceduľka, že chata Monte Lope je neďaleko, ale po konzultácii s mapou a zásobami som sa rozhodol, že dnes by som mohol dôjsť za Hrabinu, kde je zaznačený prameň a že moje zásoby mi musia stačiť. A tak som sa vybral doprava po ceste, aby som ju po pár desiatkach metrov opustil doľava na lesnú cestu. Ňou nenáročným terénom až k rozcestníku Obecní háj. Ešte chvíľu lesom a prichádzam na lúčku. Pre mňa zaujímavé výhľady doľava. Od Trojáku, cez Mikulčin vrch, Lopenícke sedlo, až po Malý a Veľký Lopeník.
Nasledovalo menšie stúpanie na Holý vrch a Studený vrch, aby som sa opäť dostal na kraj lesa. Ešte predtým som narazil na drevené smerovníky, kde okrem iného bola aj nejaká studánka. Nakoľko chýbal údaj o vzdialenosti, nešiel som pozrieť. Po výlete som v mape zistil, že nejaký prameň je vo vzdialenosti asi 3 km a cca 300 výškových metrov.
Červená značka pokračovala krajom lesa po poli a za menším kopčekom som narazil na posedenie U Křížku a tiež na cestičku k rozhľadni U Křížku. Výhľady smerom na Březovou a Veľký Lopeník.
Od posedenia je po rozcestník Březová, bus iba pár sto metrov. Na parkovisku mali zraz motorkári, ale než som poobzeral smerovník, už sa aj pohli ďalej. Od rozcestníka značka pokračovala pár stometrov po asfaltke, aby pred prvou výraznejšou zákrutou prešla do lesa vľavo, ešte raz prekrižovala asfaltku a napravo od asfaltky pokračovala lesom.
Neskôr sa dostala na poľnú cestu vedúcu poľom popri medzi a smerovala na ďalšiu asfaltku. Tu bol opäť rázcestník, ale tiež príjemné posedenie so stolom a lavicami s výhľadom na obec Strání. Hovorilo sa tu aj o inej rozhľadni, ktorú využívali ešte nemci.
Ja som sa dal vychodeným chodníkom vpravo od medze smerom na rozhľadňu Obecnice, aj keď GPS hlásilo, že cesta by mala ísť na ľavej strane medze. Pokračoval som vyjazdenou cestou po poli, dokonca som stretol aj auto v protismere, idúce od Obecnice.
Rozhľadňa Obecnice má výhľad najmä smerom na Uherský Brod. Je tu posedenie a ohnisko. K rozhľadni vedie značený chodník z červenej značky. Tak som sa po ňom dal, ale za lesom som sa dostal do takej húštiny, že som musel odbočiť, aby som sa nestratil a lúčkou s ohradníkom pokračoval doprava k nejakej chatke. Za chatkou som narazil na červenú značku a tou došiel až na rázcestie Hrabina (na rozcestníku mala názov Javořina - a aj ostatné rozcestníky sa na názov Javořina odvolávali).
Za asfaltkou pokračovala cesta smerom na Kamennú boudu. Na prvom väčšom plácku bol aj altánok a za altánkom viedla iná cesta viac doľava dolu. Aj som sa po nej dal, lebo podľa mapy v GPS sa zdalo, že tam niekde by mal byť ten môj vysnívaný prameň, ale nakoniec som to konfrontoval s väčšou mapou a vrátil sa na pôvodnú cestu (tá viedla od rozcestia Javořina rovno). Cesta to bola síce široká a aj dosť frekventovaná, ale pomerne rozbitá a tak autá kľučkovali sprava-doľava a zas naopak, aby sa vyhli najväčším jamám.
Za väčšou zákrutou začínala cesta stúpať mierne viac hore, doľava viedla ďalšia cesta a po pár metroch nasledovala značka na stĺpiku, že prameň. Zakrytá studnička, rúrka a tečúca voda. Pre záujemcov aj dva poháre, akurát že jeden už mal odrazené dno. Ani si neviete predstaviť, ako mi odľahlo. Prvý takmer liter išiel do brucha. Potom nasledovalo doplnenie všetkých možných aj nemožných nádob, teda plus 3 kg v batohu navyše.
No a potom som mohol vyraziť pohľadať si nejaký plácok na zloženie hlavy. Pomaly som dorazil do kopca až ku Kamennej búde, kde bolo parkovisko pre motorizovaných návštevníkov. Veľká Javorina 5 km, 1,5 hodiny a cca 300 výškových metrov. To by som po tých viac ako 30 kilometroch ešte mohol dať. Ešte pohľad na hodinky, prepočet, kedy asi bude tma a vyrážam. Ponáhľať sa už nemám kde. Lejem do seba chýbajúcu vodu a pomaly napredujem. Tie kilá v ruksaku sú už cítiť. Cestou hore ma predbieha pár ľudí, jedna dvojica rýchlochodcov s palicami a jeden motorkár. Cestou dolu stretávam oveľa viac ľudí, tí sa vracajú k tátošom pri Kamennej búde, aby ten tankodrom prešli ešte za svetla.
Ja sa na Veľkú Javorinu dostávam ešte za svetla a po pár výhľadoch a fotkách zamierim do Holubyho chaty. Tu si dám niečo pod zub, nejaké to pivko a pýtam sa, či sa nájde aj nejaká tá voľná posteľ. Baba mi vraví, že mám počkať, že mi pošle ubytovaciu babu. A tak čakám, dávam pivko, opäť čakám, opäť dávam pivko. Potom sa už za oknom šerí a tak zaplatím a ideme so stanom obzrieť nejaký plácok. Podarilo sa kdesi pod stožiarom.
Nevýhodou bolo, že fúkalo. A teda to rozfúkalo všetky mračná a bola ešte väčšia kosa. Ako v ruskom filme.
Výhodou bolo, že fúkalo. Teda obloha bola taká, ako si už dávno nepamätám. Milióny hviezd, hmlovina, lietadlá... No a samozrejme, svetlá v kotline.
K bivaku do pol tretej ráno doliehajú výkriky oslavujúcej mládeže z chaty. Dokonca sa v nepravidelných intervaloch ozýva aj ohňostroj. Niekedy pred pol piatou zas dofrčí až k veži na aute ďalšia mládež, ktorá prišla vyjadriť svoju radosť nad tým, že si môžu pozrieť východ slnka.
Z Veľkej Javoriny cez Čupec, Vrch slobodných a Sovinec do Myjavy
Ráno balím, robím raňajky a cez Veľkú Javorinu vyrážam na druhú časť výletu. Túto časť som už prešiel opačným smerom, takže problémy s orientáciou by som nemal mať. Hrebeňom Veľkej Javoriny na opačnú stranu, zbehnúť dolu na Durdu a cez Dibrovov pomník na Čupec.
Zaujímala ma tá skratka pod Vrchom slobodných, ale prekvapenie sa nekonalo, cesta viedla tým úvozom, ktorým som išiel už aj minule. Akurát smerovník bol otočený správnym smerom (do úvozu) a našiel som aj zo dve tri značky v úvoze. Cesta vyústila na lúčke hneď vedľa altánku.
Potom už iba asfaltová odysea až do Myjavy, prerušená krátkym úsekom okolo Jurášovej. Pumpu pri prvej chate som nekontroloval, bola tam dosť veľká tlupa ľudí a vody som mal ešte dosť.
TTD výletu:
- Cca 53 km podľa Hikingu, prevýšenie +1794/-1745 metrov, cca 13:48 hodín chodeckého času (aj s prestávkami) a 11 hodín čistého času.
- Studnička na hornom konci dediny Brúsne (pri mojom výlete po daždoch zakalená nepitná voda) a za českou Hrabovinou (pred Kamennou boudou) - ta tiekla z rúrky stredne výdatne.
- Chata Výškovec v čase môjho výletu zatvorená, rovnako aj všetky ostatné chaty a penzióny až po Troják.
- Holubyho chata fungovala vynikajúco.
- Prípadné úniky z Machnáča (do Liešnej), od Hřibovny po Lopeník bus na Českú stranu a rovnako tam aj Březová, bus a Hrabina, bus.
- Po Holubyho chatu je to viac ako 36 kilometrov s veľkým prevýšením. Trasa značená vcelku dobre, až na pár maličkostí.
Trasa výletu na mape