Kykula

Dvojdňová túra v Bielych Karpatoch. Už dávnejšie som pokukoval po pokračovaní Cesty hrdinov SNP na Českej strane. Je to zhruba 50-kilometrový úsek so solídnym prevýšením, ktorý ale pre nás, bežných turistov je ako jednodňový takmer nedosiahnuteľný. Ja viem, že v rámci Trnavskej stovky dokážu borci spraviť vzdialenosť Bratislava - Trenčín (tuším čosi cez 170 kilometrov) na jeden záťah, ale nie každý je profi cross-country-bežec, niekto sa chce aj kochať a podobne. No a teraz sa ukazoval prima víkend, navyše polovička zamestnaná upratovaním po maľovaní ma sama vyháňala, aby som jej nezavadzal.

Zvolil som variant od Trenčína, konkrétne z Brúsneho. Itinerár teda znel: Z Brúsneho zelenou značkou na sedlo i samotný vrch Machnáč, a červenou cestou Hrdinov SNP na Kykulu, k chate Výškovec, na Mikulčin vrch, Troják, Lopeník, Obecní háj, na vyhliadku u Křížku, cez rozcestník Březová bus, na vyhliadku Obecnice, cez Hrabinu (Javořinu), Kamennú boudu a okolo Bětina javoru na Veľkú Javorinu a k Holubyho chate, cez Dibrovov pomník, Čupec, Vrch Slobodných, ďalšiu Hrabinu a Sovinec do Myjavy.

Marcový výlet do Bielych Karpát. Vlakom do Trenčínaa autobusom z Trenčína do Vlčieho vrchu. Vystupujem približne 9:20. Na začatie túry dosť neskoro, ale nakoľko posledné dni boli pomerne suché, dúfal som, že sa mi zadarí trochu si pohnúť, aby som chytil vlak z Melčíco 17. hodine tak, aby som sa do 20. hodiny dostal naspäť do Bratislavy. Predchádzajúci spoj mi išiel o 16. hodine a to sa mi zdalo príliš skoro.

Nakoniec to dopadlo inakšie. Ale najradšej by som sa vyfliaskal. Na spodok mapy som si totiž napísal odchody z Melčíc (rozumej vlaky). A pre istotu pripísal aj ten 15:58. Nakoniec som ho stíhal, aj keď cez dedinu na stanicu som sa už rútil ako odtrhnutý vagón. Prídem na stanicu - a nič. Skontrolujem elektronický cestovný poriadok - ježkovy oči - to bol autobuszo zastávky, ktorou som prechádzal pred piatimi minútami...

Sobotný výlet do oblasti Bielych Karpát. Nakoľko rosničkári hlásili pekné počasie s búrkami iba na severe Slovenska, nechal som sa zlákať čiastočne minulotýždňovou túrou a trochu som ju rozšíril až na tretí najvyšší vrch Bielych Karpát - Veľký Lopeník. Kedže som vzhľadom na skorý súmrak nerátal, že trasu absolvujem až do Zemianskych Kostolian (prípadne až do Trenčianskych Bohuslavíc), zvolil som kratší variant do Novej Bošáce s tým, že sa prípadne nikam ponáhľať nebudem. Podľa mapy mala túra trvať čosi cez 6 hodín.

Vlakom do Trenčína. Trenčín ma privítal poriadnou búrkou. Aby som nezabudol, že je na severe. Našťastie, po pol hodine po búrke ani stopy. Autobus mi prišiel do Liešnejčosi po deviatej hodine. Pravdu povediac, aj ja by som privítal začiatok túry o piatej, ale rozumne by som sa sem na takú skorú hodinu nedostal. Nakoľko mieste obyvateľky hlásili, že tu od včera výdatne pršalo, odizoloval som nohy v teniskách vrstvou igelitu.