Nakoľko na lehátku pri mori dostávajú zabrať najmä svaly blízke sedaciemu, a tiež žalúdok od prejedania, vybral som sa po raňajkách obzrieť aj východnú časť Side až k ústiu rieky Manavgat, prípadne som počítal s tým, že to môžem otočiť aj skôr.
Od hotela Nerton som sa vybral po promenáde smerom k historickému mestu Side. V ohybe zálivu je pomedzi reštaurácie odbočka doľava a neskôr hore. Vyúsťuje na hlavnej ceste vedúcej do historickej časti. Pár metrov doprava je policajná stanica, kde vyberajú vstupné pre autá. Na ceste oproti je stanovište taxíkov. Vľavo je veľký kruhový objazd. Prechádzam rovno cez cestu a norím sa do malého parčíka. Tým obchádzam vykopávky v Side. Prechádzam okolo veľkého parkoviska určeného pre návštevníkov vykopávok a dostávam sa na širokú cestu (vedúcu od spomínaného kruhového objazdu). Nakoľko viem, že ústia riek a riečok a ich okolie býva kamenité, idem v teniskách. V batohu mám okrem foťáku, jednej tyčinky a jednej nektárinky z hotela aj dve hotelové flašky vody. Presne 2x 0,33 litra, teda v podstate jednu necelú trištvrtelitrovku. Počítam, že poblíž by mohli byť nejaké bufety či obchodíky, kde dokúpim chladené.
Za cestou sú pomerne veľké a draho vyzerajúce hotely, ja sa vyberám prvou prašnou cestou doprava k moru, lebo už to vyzerá, že som vykopávky minul. Prašnou cestou k moru chodia aj autobusy zo spomínaných hotelov. Výzor tých autobusov je teda prirodzene prašný, v autobusoch asi nefunguje klíma a preto majú vysklené okná. Teda aj pohľad vezúcich sa morechtivých dovolenkárov je prašný.
Pri mori sú časti vyhradené pre jednotlivé hotely, teda aj bufety sú asi patriace jednotlivým hotelom.
Pláž pri mori je piesková, charakterovo ako na východnej strane vykopávok. Vyzúvam sa teda a pokračujem po piesku. Široká piesková pláž sa postupne zužuje, v mori občas vidno kamene, občas platá. Hotely tu začínajú mať móla, jednak aby sa dovolenkári dostali do vody bez polámaných končatín, ale aj preto, aby sa ľudia mali kde slniť a čašníci ich nemuseli s koktejlmi prenasledovať do vody.
Hotely majú svoje plážové strážne služby. Vidno to aj na tom, že keď prechádzam okolo, tak na začiatku si ma miestny SBS-kár zmeria divným pohľadom, čosi šomre do vysielačky (nechcite vedieť čo, mne tie ich akcentované písmená s dvoma bodkami, dvoma čiarkami a G s mäkčeňom, prípadne s vlnovkou robia problém :-) ) a na druhom konci pláže ma s vysielačkou pritisnutou až na hubu divným pohľadom odprevádza ďalší maník. Pokiaľ zasahujú hotely bližšie k moru, som sledovaný o to starostlivejšie. Veď uznajte, taký divný, s foťákom, čo keby sa náhodou vybral až na to mólo?
Trochu ďalej na východ sa pláž opäť naťahuje do hĺbky. Ale pri mori začínajú také malé ploché skalky. Nepríjemne sa po tom chodí, lebo sa to všelijako sype pod nohami. Trochu ďalej od mora je piesok, dokonca aj nejaké korytnačie hniezda tu vidno. Keď ma to prestane baviť, tak idem k miestnemu stredisku vodnej radosti. Na veľké zdesenie chalanov sa ich posunkom pýtam, či sa môžem posadiť u nich na lavičke a obuť sa. Odľahlo im, ukazujú že nech sa páči a tak oprášim nohy, naťahujem ponožky a obúvam sa. Poďakujem a idem ďalej.
Podľa GPS mi až k ústiu rieky Manavgat zostáva ešte pár metrov (no dobre, skôr kilometrov) a tak keď za plážou vidím náznak cesty, prístrešky a sprchy, vydávam sa tam. Pri ceste veľký nadpis Bogaz. Ovocie padlo dobre, veď to bolo prvé jedlo po raňajkách. Za tým si otváram prvú fľašu vody z hotela. Zasyčala, veď to bola prvá tekutina po opustení z hotela. Vzápätí zasyčí aj druhá voda. Zvažujem, či pokračovať alebo to otočiť. Nakoniec idem ďalej, v úplne najhoršom im vypijem ten ich Manavgat :-) .
Ak bola doteraz celá cesta na slnku (s výnimkou pár stromov v parčíku pri vykopávkach), tu to pokračuje rovnako. Človek by sa z toho po..toto. Jedinou útechou je, že vedľa cesty sa nachádza pár toaliet. Celá oblasť je totiž koncipovaná ako jeden park (aj keď bez stromov), kde si turci chodia aj grilovať.
Prichádzam na koniec cesty. Malý kruháč na otočenie motorizovaných, prekračujem reťaz, míňam nejakú žandársku stanicu a vykračujem po pieskovej ceste. Vľavo tečie smaragdovozelená rieka Manavgat, vpravo sú nejaké búdy a za nimi more.
Tie búdy sú tu nato, že keď doplávate do rieky Manavgat na výletnej lodi, tá zaparkuje pri takých drevených lodných mólach, že až som sa čudoval, že ešte držia nad vodou, prejdete k najbližšej búde, kde už predtým došli dvaja maníci z cestovky, ktorá vlastní loď a ktorí tam ugrilujú niečo kuracieho, donesú nejaké pitivo, vy sa medzitým občerstvíte, osviežite, prípadne okúpete v mori. Pokiaľ by ženám vietor odvial tie handry, čo sa do nich zamotávajú, tak sú tu aj búdy s takýmito handrami.
Aj som pozeral, že niektoré búdy pripravujú Gozleme či iné špeciality a tiež predávajú aj nejaké plechovky, ale nakoľko sem elektrika neviedla, tak dávať si prevarené pivo či kolu sa mi nechcelo.
Od prístaviska viedli k niektorým búdam takzvané pieskové koberce. Teda koberce rôznych tvarov, veľkostí, akosti, farieb, obyčajné aj tie lietajúce - len aby sa zákazníkovi nezašpinili nohy a aby prípadne odporučil aj ďalším.
Od posledných búd ešte pár sto metrov a som pri ústí rieky Manavgat. Majáky na oboch koncoch, samozrejme na opačnú stranu sa nedostanem. Maják na konci móla je dosť zhrdzavený a tak sa na neho vôbec neštverám. Ešte pár fotiek a vraciam sa rovnakou trasou až k nadpisu Bogaz na pláži, kde som zruinoval svoje zásoby. Ešte než sa dostanem k spomínanému nadpisu, zastavím sa v miestnom bufete pri ceste (Sahil kafeteria, vedľa bola zmrzlina, aj keď zavrená). Pýtam sa či môžem platiť eurom a po prikývnutí si dávam jedno pivo a jednu pollitrovku vody na cestu (spolu 4,50 E). Pivo Efes vo fľaške bolo pitné.
Pri nadpise Bogaz nepokračujem plážou tak, ako som prišiel, ale dávam sa po ceste, ktorá sa stáča do vnútrozemia. Prechádzam okolo nejakého menšieho parčíku a vychádzam na hlavnú cestu vedúcu popred hotely. Ešte predtým míňam obratisko dolmušov do Side, bola to tuším linka 10, ale neviem, kde by ma vypľula v Side a tak pokračujem pešo.
Popri hlavnej ceste, neskôr ma navigácia posiela doľava a dostávam sa až k slepému ramenu neďaleko pláže. Obchádzam rameno a na druhej strane je obchodík. Dokupujem litrovku chladenej koly a pokračujem ďalej.
GPS vedie spoľahlivo, aj keď na jednom mieste vedie navrhovaná skratka priamo cez areál nejakého hotela aj so strážcom za bránkou a tak neprovokujem a obchádzam to. Prichádzam na ulicu vedúcu okolo plážových hotelov (ale z vnútrozemia). Na druhej strane je lesný park. Nakoľko podľa mapy by cesta mala trochu obchádzať tento lesík, dávam sa cestou krížom. Cesty sa tu neustále krížia a tak pozornejšie sledujem GPS, aby som neblúdil dookola. Ten lesík má podľa mapy asi 3x1 km. Na konci vychádzam opäť na širokú cestu, okolo nejakého veľkého obchodu až nakoniec sa dostanem na cestu, z ktorej som za vykopávkami odbočil po tej prašnej ceste k moru.
Odtiaľ už iba okolo parkoviska, cez malý parčík dolu k moru a do hotela.
Do hotela som došiel na koniec obeda. Podarilo sa mi objednať si posledné Gozleme toho dňa, aj to už nemali mäsové ale iba syrové. Ale treba povedať, že to syrové bolo lepšie.
Výlet meral necelých 25 kilometrov a trval čosi cez 5 hodín čistého času (cca 6 komplet).
Takmer celý výlet po slnku okrem toho zeleného fľaku na mapke nižšie.
