Hotel Aska Just in Beach***** leží v stredisku Avsallar, je vlastne na úplnom konci strediska pri ceste z letiska Antalya do Alanye. Neďaleko za hotelom je ceduľa udávajúca koniec Avsallaru a začiatok osady Turkler. Ale v reálnom živote rozdiel nespoznáte. Pre cestovky je to všetko Alanya. Z jednej strany hotela je more a piesková pláž, z druhej strany miestna komunikácia z Avsallaru, oddelená od štvorprúdovej cesty asi trojmetrovým múrom. Miestna komunikácia je o tie tri metre pod úrovňou štvorprúdovky a vyúsťuje asi 50 metrov za hotelom na spomínanú hlavnú cestu do Alanye. Za vyústením stojí zastávka dolmušov, takže sa dá povedať, že Alanya je od hotela iba na skok.
Za zastávkou je vlastne spomínaný koniec strediska Avsallar. Chodník pokračuje ponad miestny potok, za ktorým začínajú nové hotely a nové obchodíky nového strediska. V stredisku Turkler nájdete okrem množstva shopov a bazaarov aj skutočný bazar, kde si v nedeľu môžete vychutnať tú pravú tureckú atmosféru nákupov v plátených stánkoch.
Hotel Aska Just in Beach, Avsallar, Turecko
Vstup do hotela od miestnej komunikácie je po niekoľkých schodíkoch, avšak na bokoch schodiska na nachádzajú aj šikmé plošiny pre kufre a vozíky, takže možno povedať, že hotel je vhodný aj pre imobilných. Pri vstupe sa nachádza tradičná búdka pre security hotela, je tu aj niekoľko stolov na popoludňajšie posedenie, keď hotel vrhá na toto miesto príjemný tieň. Nachádza sa tu aj detský kútik a v rohu plac nazývaný Theatro, kde sa konajú rôzne predstavenia - napríklad detské, ale aj Turecká noc.
Recepcia hotela Aska just in Beach
Recepcia je pomerne rozľahlá a má pripomenúť, že hotel Aska Just in Beach je 5-hviezdičkový hotel. Takže okrem recepčného pultu účelne zariadenému nesmú chýbať masívne čalúnené fotelky. Tie sú dosť často využívané, pretože na recepcii je najlepší signál bezplatnej wi-fi. Okrem toho sa tu nachádzajú aj nejaké tie obchodíky so striebrom a hodinkami, Lobby bar, jeden počítač, pravdepodobne pre tých, čo vlastný nemajú a jeden pískajúci a mňaukajúci Gorbi. To nie je recepčný, ale papagáj v klietke. Za recepciou sa nachádzajú tabule s informáciiami od cestoviek. Príjemným prekvapením boli aj také maličkosti, ako je nádoba na zber použitých bateriek na recepcii.
Ubytovacia časť hotela Aska Just in Beach
Je potrebné povedať, že hotel Aska Just in Beach sa skladá z troch blokov. Blok A bol ten na východe, blok B ten na západe (vľavo pri pohľade od mora) a blok C ležal až za miestnou cestou i hlavnou štvorprúdovou cestou (neďaleko sa nachádza aj hotel Arabella world). Dalo sa k nemu dostať privátnym tunelom od bazéna hotela. My sme bývali v bloku A s výhľadom na východ (stredisko Turkler a Alanya v nedohľadne). Od recepcie sa dá do izby dostať zberným výťahom, Vnútorným schodiskom vedľa výťahu alebo vonkajším schodiskom od snack baru a okolo reštaurácie. Výťah je dosť pomalý, najmä v čase obedov a večerí a vojde sa do neho 5 až 6 ľudí. Podľa ceduľky pri výťahu 5, podľa ceduľky vo výťahu 6. Je tiež klimatizovaný (ale iba trochu) a ozvučený hudbou (tiež iba trochu). Na poschodí sa nachádza jeden stolík na použité taniere a poháre, kam upratovačky vynášajú spomenuté veci a odkiaľ si ich službukonajúci čašník berie. Chodba k izbám je pokrytá kobercom.
Izba hotela Aska Just in Beach
Izby hotela Aska Just in Beach sú zakobercované tiež. Malá predsieň, v ktorej sa nachádza jedna menšia policová skriňa, jedna vešiaková skriňa (aj s vešiakmi), skrinka s chladničkou a nad tým zrkadlo a vypínač so zásuvkou na prívesok od kľúča, ktorým sa spína elektrika a jedna zástrčka prekliato nízko nad zemou. Chladničku dopĺňali denne o 1,5 litrovú fľašu vody a približne 3x týždenne dopĺňali aj 1,5 litrovú fľašu minerálnej vody a litrové fľaše miestnej koly a fanty. Prívesok na spínanie elektriky bol ku kľúču pripevnený takmer napevno, takže sa nedal dať dolu. Keďže nefungoval ani starý systém zloženého papiera, na našom kľúči sa predchodci asi pokúšali vylúštiť, aký systém využíva tento elektrický spínač. Prívesok bol preto prelepený lepiacou páskou. Nakoľko bola klimatizácia pomerne účinná a po pár minútach schladila izbu, nemalo zmysel prívesok rozoberať a skúmať prípadné obvody.
Samotná izba bola zariadená z ratanového nábytku. Dve postele, dva nočné stolíky, jedna stolička, jedno dvojkreslo, stojaca lampa, dve lampičky, stolík so zrkadlom, na ktorom bola postavená malá TV a jeden nízky stolček na veci. Okrem toho klimatizácia s diaľkovým ovládačom a samozrejme obraz.
TV mal niekoľko satelitných tureckých i nemeckých staníc a bol vybavený CINCH vstupom (využili sme na pozeranie natočeného videa z kamery). Vedľa televízie bola ešte jedna voľná zásuvka. Všetky zásuvky boli klasické, nebola potrebná žiadna redukcia. K tomu ešte jeden telefón.
Izby hotela boli trochu netradične nepravouhlé. Malo to dva dôsledky. Tým prvým bolo, že teleso klimatizácie bolo umiestnené nad jednou posteľou a v noci to bolo cítiť na krížoch. Druhým dôsledkom bolo, že balkón bol v tvare trojuholníka a na ňom umiestnili samotnú chladiacu jednotku. Samozrejme, že na zem. Pokiaľ fungovala klíma, nedalo sa na balkóne sedieť. Ale na druhej strane, všetok mokrý textil uschol približne za pol hodinu, niekedy aj za zlomok tohto času. Na balkóne boli ešte dve plastové stoličky a jeden malý plastový ministolík.
Kúpeľňa s WC vybavená umývadlom s veľkou doskou, zrkadlom, fénom, jednou zásuvkou, vaňou so sprchou a závesom, WC s košom a telefónom. Keďže my si vieme vytrieť prdel aj sami, telefón sme nepotrebovali. Ocenili sme, že okrem držiaka na toaletný papier sa neďaleko nachádzal aj ďalší držiak, ktorý taktiež dopĺňali. Pri umývadle bola aj jedna zásuvka na holiaci strojček a podobné vrčadlá. V kúpelni sa nachádzali aj dva také divné dávkovače tekutého sajrajtu. Jeden bol pri sprche (na sprchový šampón) a ten fungoval dobre. Pri umývadle sa nachádzal druhý dávkovač na tekuté mydlo a ten sa stláčal mimoriadne ťažko (aj pre mňa). Prípadne ho človek veľmi ľahko vytiahol z držiaka a potom ho 5 minút dával naspäť.
Ostatné príslušenstvo hotela Aska Just in Beach
Reštauráciu a bary spomeniem v časti o jedle a pití. Z toho ostatného teda zostáva iba spomenúť práčovňu a čistiareň (dostupnú aj hosťom), prípadne malý obchodík s textilom a suvenírmi pod recepciou, predajňu kože a tuším aj kaderníctvo. Samozrejme masáže, sauna, turecké kúpele, vnútorný bazén, fitness a určite mnoho ďalšieho.
Jedlo a pitie v hoteli Aska Just in Beach
Tu je potrebné spomenúť predovšetkým reštauráciu, dostupnú predovšetkým od recepcie. Hovorím predovšetkým preto, že sa dalo do nej dostať od výťahu skratkou okolo WC, ale aj schodiskom okolo snack-baru (prípadne zhora z izieb), no a tiež od rezortu rozprestierajúceho sa na východ od hotela, pretože jeho hostia sa tiež stravovali v Aske.
Jedáleň sa skladala z hlavnej miestnosti, ktorá bola síce klimatizovaná, avšak na obedy a večere tu často bolo neznesiteľne horúco. Ďalej sa dalo prejsť na terasu, kde občas príjemne pofukovalo, ale občas aj svietilo slnko. Na východe bola malá zasklená terasa, takže sa tam človek paril ako v saune, hlavne na obed. Vedľa zasklenej terasy bola síce aj malá nezasklená terasa, avšak tu pripravovali kuchári svoje platňové a grilovacie majstrovstvo, takže tu sa sedieť nedalo a v prípade grilovania ani dýchať. Občas sa ale nedalo dýchať od grilovania ani na balkóne a to sme boli na 4. poschodí.
V hlavnej reštaurácii boli pulty - hlavný, šalátový, chlebový, koláčový, kávový, vonkajší, prípadne ovocný i iné, podľa potreby. Chlebový sa v podstate nemenil, ostatné sa prispôsobovali raňajkám, obedom či večeriam. K jedlu bolo mnoho druhov chleba (biely aj tmavý), pečiva (svetlé aj tmavé, so sézamom aj bez, sladké aj normálne).
Raňajky
Na raňajky boli na hlavnom pulte predovšetkým praženica, páročky, pečené paradajky, teplé zemiaky s prílohou (predovšetkým zeleninou) a rôzne prihrievané sladké šatôčky s lekvárom. Pri šalátovom sa nachádzali rôzne studené rezy a nárezy, zelenina či zeleninové šaláty, ale aj džemy, med a iné dobroty. Na koláčovom sa nachádzali syry. Balkánskeho typu, typu feta, typu gouda, so štiplabým aj menej pikantným korením aj bez, dokonca aj obdoba pareníc a korbáčov, ibaže takmer všetky boli presolené. Ale s paradajkami i praženicou boli výborné. Pri kávovom pulte to bola predovšetkým káva z automatu, ale aj rôzne druhy čajov, prípadne varené vajíčka. Na pitie boli ešte miešané nápoje z automatu - pomarančový džús, jablkový a neviem ešte aké džúsy. Nápoje sa dali čapovať aj na vonkajšej terase. Na vonkajšom pulte robieval kuchár predovšetkým plnenú omeletu (syr, dusené paradajky, dusená paprika s cibuľou - ale dalo sa čokoľvek z toho vynechať), potom volské oči a dolky. K dispozícii bola aj mikrovlnka a zapekacia rúra.
Obedy a večere
Na večere cestovka upozorňovala na slušné oblečenie. Je to pekný zvyk, ktorý ja dodržujem. Boli tam síce aj takí, čo chodili v kraťasoch, ale nik ich neupozorňoval ani nevyhadzoval. Na obedy sa chodilo bežne v kraťasoch, ženy zahalené v pareách (či ako sa tie frasy volajú). Na obedy aj večere čašníci prinášali objednané pitie, po vypití bolo zvykom chodiť si načapovať či dotankovať sám. Pekným zvykom bola aj pollitrovka balenej vody na každom stole pre dvoch. Potom už iba zostávalo chodiť a naberať si, aby čašníci mali čo odnášať. A veruže sa snažili, za čo im patrí moje jedno malé, bezvýznamné plus.
Pri hlavnom pulte to boli predovšetkým zemiaky (každý deň na iný spôsob, aby sme sa neprejedli). Potom kuracie (za 15 dní sme tuším nemali ani raz upravené rovnakým spôsobom), mleté mäso (tzv. kebab na tisíc spôsobov), ryby, nejaká varená či dusená zelenina, občas cestoviny. Pri šalátovom pulte všetko ostatné, teda od studených nárezov, cez šaláty (jedného dňa jeden nemec hovorí kuchárovi, či nemajú grécky šalát, ten na to, že si treba dorobiť, ale od ďalšieho dňa už bol aj grécky šalát hotový), zelenina, syry, omáčky, zálievky a podobne. Pri koláčovom pulte torta, zákusky, sladké pocheraje, i pudingy, síce všetko presladené (ako všade pri mori), ale zato rôznych farieb. Žlté, zelené, oranžové, ružové, biele i čierne... Pri kávovom pulte to boli predovšetkým polievky, dá sa povedať že jedlé. Pri vonkajšom pulte to boli melóny, ale aj rôzne diétne grilované kúsky mäsa a cestoviny - najmä špagety. Okrem toho bol vnútri aj pult s ovocím a na večeru pribudol aj pult s kuchárom, ktorý tam porcoval a dával napríklad pečenú morku, prípadne tam vyrezávali do melóna.
Jedlo bolo chutné a nikdy nebol problém najesť sa, aj keď je potrebné povedať, že varené zemiaky mi pripadali trochu tvrdšie. Ale hranolky či zemiaková kaša boli výborné. Niektoré mäso bolo vplyvom úpravy suchšie, ale to sa dalo napraviť studenou omáčkou či šalátom. Rovnako niektoré druhy rýb mali na môj vkus príliš mnoho kostí.
Tematické reštaurácie a-la carte
Pri jedle bolo potrebné spomenúť aj dve tematické a-la carte reštaurácie pod terasou, na ktoré sme dostali pri príchode lístok a do ktorých bolo potrebné sa objednať minimálne deň predtým pri recepcii. Vraj od 10 do 16 hodiny. Jedna bola rybacia a druhá mexická. Ja som objednával pred odchodom na kaňon. Pri recepcii bol iba menežér hotela, tak som mu vysvetlil, že odchádzame a že teda v uvedený čas nebudem prítomný, on povedal, že v poriadku, napísal niečo na papierik a ten dal recepčnému. Na druhý deň som sa pýtal čašníkov, či je to v poriadku a oni chceli po mne ten papierik. Povedal som, že menežér si ho zobral a oni že teda OK, že máme miesto.
Mexická reštaurácia bola fajn, boli sme obslúžení so všetkým, čo k tomu patrí, od predjedla, cez polievku, hlavný chod až po zákusok. Na predjedlo nejaké tie placky s bielou, zelenou a červenou omáčkou, rôzne jednohubky - olivy, kúsok uhorky s pikantnou mäsovou náplňou a podobne. Potom prišla polievka a hlavný chod. Špíz zapečený v liatinovej miske. Predstavoval som si mexickú stravu šmrncnutú fazuľkami, tacosom alebo nejakými štipľavými papričkami, ale priznám sa, moje predstavy o mexickej kuchyni tiež nemusia byť bohvieaké. Pripadal som si tam ako brojler vo výkrmni. Niektoré slabšie povahy od vedľajšieho stola odišli hneď, ako im doniesli hlavný chod. Na záver sme ešte dostali vyprážanú zmrzlinu, ktorá bola naozaj vynikajúca.
Bar
Bar pri pláži ponúkal všetko, čo bolo potrebné na prežitie. To, že toto píšem znamená, že plnil svoju úlohu dobre. Hoci bol otvorený až od desiatej hodiny (ráno), pár jedincov využívalo jeho služby už od šiestej. Pri bare bol zásobník na vodu, odkiaľ sa prípadne dala dočapovať pitná voda aj do fľaše. Bol tu aj dostupmý kávomat s ponukou aj teplej vody na čaj, vrecúška rôznych chutí boli prirodzene k dispozícii.
Bar ponúkal predovšetkým pivo Efes. Bolo pitné, nemal som s ním najmenší problém, dokonca ani nemci či rusi, ktorých bolo v hoteli dosť. Potom biele i červené víno. Z tvrdého alkoholu miestna whiskey (akoby trochu šmrncnutá koňakom), miestna vodka, miestny gin čie miestne raki. Raki - to bola klasická anízovka (grécke Ouzo). K nápojom dávali na vyžiadanie ľad (nemali sme najmenší problém, takže asi ho robili z balenej vody), prípadne citrón. Miestne nápoje boli teda turecké, nie žeby ich tam niekde pálili.
Bol tu aj klasický pult na džúsy, ako býval pri raňajkách, podávali tu sýtené nápoje typu sóda alebo miestna kola, ale mali aj fľaškové nápoje - pepsi light, fanta, tonic. Všetko dávali čisté, prípadne to kombinovali na požiadanie vo všelijakých kombináciách.
Zaujímavým nápojom bola aj miestna špecialita nazývaná ajran (možno ayran). Bol to mierne slaný jogurt riedený vodou. Spočiatku som myslel, že snáď dávajú nejaké ťavie mlieko. Moje obavy, či po tomto nápoji stihnem dobehnúť na toaletu, sa rozplynuli už po prvom pohári. Zaujímavý osviežujúci nápoj. Hostia ho pili samostatne, k snackom i vo všelijakých možných i nemožných kombináciách, ako som si stačil všimnúť. Okrem samotného napríklad k snackom, k pivu, k tvrdému alkoholu, ale aj k melónu.
Nápoje sa podávali podľa toho, či sme ich konzumovali v priestore alebo na pláži do sklenených, prípadne plastových pohárov. Ale často sme dostali do plastu, aj keď som povedal, že chcem do skla. Videl som aj pani, ktorá si nosila zásadne vlastné umelohmotné poháre a tiež nebol problém. Výhodu mala, že tie jej pojali tak dvojnásobné množstvo tekutiny.
Snack bar (buffet) ponúkal možnosť dodžgať sa mimo obedov a večerí, prípadne vymeniť obed za niečo ľahšie. Otvárali okolo jedenástej, častejšie o pol dvanástej. Okrem pultu s melónom a šalátmi robili dvaja kuchtíci hranolky vo fritéze, a v peci hamburger a cheeseburger, štyri druhy pizze a zapekané cestoviny. Cestoviny boli vynikajúce, aj keď bolo potrebné si na ne počkať dlhšiu dobu. Pizze boli: syrová, mäsová, zeleninová a zemiaková. Syrová bola jedlá, ostatné sme neochutnali. Burgery boli klasické lanšmíty v žemli, ten s prívlastkom cheese mal na vrchu trochu syra. Oba mali na tanieri nasypaných za hrsť hranolkov.
K jedlu bol klasický kečup a majonéra, ku šalátom aj nejaká tá zálievka.
Loby bar ponúkal pri recepcii podobné možnosti alo bar pri pláži, navyše aj nejaké tie koláčiky, ale von bol lepší vzduch a tak sme loby bar nevyskúšali. Rovnako sme nevyskúšali ani mamma house nachádzajúcu sa za bazénom.
Time-table hotela Aska Just in Beach
Raňajky 7,30 - 10 hod., neskoré raňajky 10 - 11 hod., obed 12,30 - 14 hod., večera 19 - 21 hod., polnočná polievka 23,30 - 0,30, Snack bar 11 - 17 hod., gozleme 11 - 17 hod., káva, čaj 17 - 18 hod.
Pláž hotela Aska Just in Beach a strediska Avsallar
K pláži radím aj bazén hotela Aska Just in Beach, ktorý využívali najmä tí, ktorým bolo na pláž ďaleko, respektíve ktorým bolo z pláže k baru ďaleko, tí čo nemali radi more, piesok, neradi si oplachovali nohy, prípadne aj tí. čo pri bazéne chceli ležať. Možno aj nejakí milovníci chlóru. Ležadlá pri bazéne boli naviac zadarmo. Ale aj tie pri mori boli zadarmo.
Pláž začínala za barom malou bráničkou, kde sa nachádzali aj dve sprchy na opláchnutie nôh a jedna aj na celkové opláchnutie. Bola tu aj tabuľa informujúca, že pláž má pre tento rok modrú vlajku, prezliekáreň a nádoby na odpad. Triedený samozrejme, zvlášť papier, zvlášť plasty.
Pred hotelom boli asi 4 rady slnečníkov. Slnečníky pomerne veľké a pevné. Lehátka boli plastové, s matracom. Okrem toho sa na kartu dali požičať aj hotelové uteráky na pláž. My sme ich nevyužili, nakoľko to boli iba uteráky. Na matrac sme radšej dávali vlastné plážové osušky, ktoré zakryli celú plochu. Prvý rad bolo potrebné obsadiť už pred šiestou, pokiaľ človek chcel ležať niekde ďalej vzadu, privstať si nemusel. Pred šiestou sa občas rozčuľoval sekuriťák, že na pláž sa môže až od siedmej, ale celkom dobre to riešila strata pamäte, prípadne celková ignorácia sekuriťáka. My sme chodili na pláž už o šiestej, pár dĺžok po bójky v teplej stojatej vode, potom osprchovať na izbe, raňajky a po raňajkách naspäť k moru.
Pláž bola z pomerne jemného piesku, znamenalo to, že sme sa do piesku trochu zabárali. Vpravo aj vľavo od nás (pri hoteloch Lonicera World naľavo alebo pri hoteli Yalihan napravo od nás - pri pohľade na more) bol piesok úplne jemný a tvrdý.
Vstup do mora pieskový, pri vlnách odkrylo jemné kamienky, ale iba na vstupe. More krásne pieskové, s pozvolným vstupom, vhodné aj pre deti. Pri vlnkách sa tieto lámali tak 20 metrov od brehu. Voda čistá (a teplá samozrejme), žiadne potvory, pár rybičiek, dohľad až na dno.
Bójky pre vymedzenie priestoru pre vodné skútre a motorové člny, ktoré s padákmi, banánmi a kreslami plávali neďaleko od bójí. Potešilo, že nebolo cítiť smrad benzínu. Za bójami sa premávali aj veľké výletné pirátske lode a predposledný deň tesne poza bóje preplával aj delfín.
Zábavky v hoteli Aska Just in Beach a blízkom okolí
Ako prvé musím spomenúť animačné programy. Pár animátorov začínalo deň o desiatej budíčkom, nasledovalo oboznámenie s programom a potom sa cvičilo na pláži, prípadne v mori. Dve-tri pesničky a koniec. Potom už iba púšťali muziku. Medzitým sa ešte dalo zahrať si petanque alebo zahádzať šípky. Keďže sme boli pri mori v období ME vo futbale, večer pred snackbar dali veľkoplošnú obrazovku a záujemcovia mohli pozerať futbal. V noci sa poriadali diskotéky, prípadne disko-toury do Alanye. Trochu viac sa venovali deťom v detskom kútiku, s tými večer vystupovali buďto pred snack-barom alebo v teátre.
Ďalšou využívanou zábavkou bol stolnotenisový stôl, prípadne hotelový fotograf. Ten z času na čas vyrazil z prítmia kutlochu pod schodami na pláž, aby ukoristil niekoľko záberov a tie sa potom snažil speňažiť. Občas sa mu to aj podarilo, najmä v podvečer, keď sa mladé aj staré páry nechávali fotiť v kŕčovitých polohách na pláži pri zapadajúcom slnku. Už pri druhej-tretej dvojici bolo jasné, že všetky fotky sa budú podobať ako vajce vajcu, možno by stačilo fotošopom vymeniť iba tváre.
Turecký večer bol super. Začínal tým, že pri vstupe na večeru ponúkali koktejl a čašníci boli oblečení do červených tričiek s hviezdou a polmesiacom. Turecký folklórny súbor mal približne hodinové vystúpenie v teátri. Rôzne tance z rôznych regiónov, niekoľko krojov. Temperamentná hudba a zaujímavé bolo aj porovnanie našich a moslimských tradícií v tanci (teda aspoň podľa mňa - laika). Turci mali oveľa menší kontakt medzi chlapcami a dievčatami. Ak tancovali spolu, tak sa držali maximálne malíčkami, prípadne dievčatá len položili ruku chlapcom na chrbát ruky. Aj pri pozývaní divákov do tanca išli dievčatá pozývať ženy a chlapci mužov. Tance dievčat boli skôr o tom, že jedna noha spočívala na zemi a druhou sa odrážali na špičke. Tance chlapcov pripomínali skôr ťažký a náročný krok pri návrate z krčmy nadránom, ale boli aj lepšie kúsky. Ale možno sa mi to všetko iba zdalo.
Na konci tureckého večera hlavný animátor predstavil vedenie hotela, kuchárov, čašníkov a všetci začali tancovať turecké tance. Treba vidieť, ako sa títo chalani po celodennej fuške dokážu baviť. Teda, nie že by všetci boli z tureckého Sľuk-u, ale najmä kuchtíkom zo snack-baru to išlo dobre.
Okrem toho niektorí animátori chodili po pláži a ponúkali najsamprvlepšie kožené odevy. Všetky sú dobré, ale tam, kde nás chcú poslať oni, sú dobré až neskutočne. A lacné, že lacnejšie nenájdeme. Okrem toho nás tam aj späť zadarmo odvezie taxík. No a tak som ho aj ja poslal niekde. Samozrejme že slušne.
Treba spomenúť aj turkov, čo vodili po pláži veľkú ťavu s malou ťavou. Ponúkali odvoz, prípadne nepohrdli ani bakšišom za fotenie sa s ťavou. Ťavy strašne smrdeli, ale na druhej strane, tá stará mala taký pytlík pod chvostom na oné. Aspoň, že to spomínané oné nebolo všade.
Všade na pláži boli ponuky na masáže. Samozrejme od výmyslu sveta s rôznym počtom opakovaní. Výhodou bolo, že po pláži už nechodili vietnamky s thajským prízvukom a ponukou massaaaaaaagee, ako je tomu napríklad v Grécku.
Ponuky na vodné bicykle, kanoe, banán, skútre, paraglaiding či pirátsku plavbu boli pri strediskách vodných športov vpravo aj vľavo od hotela. Okrem toho po pláži občas chodili prevádzkovatelia a ponúkali aj takto.
Stredisko Avsallar a Turkler
Turkler
Do strediska Turkler sa dalo dostať jednoducho. Z hotela vyraziť doprava po miestnej komunikácii, po cca 50 metroch komunikácia vyúsťovala na hlavnú cestu, okolo autobusovej zastávky prísť na začiatok strediska Turkler, prejsť cez most ponad potok a potom už začínali prvé hotely, prvé obchody a supermarkety a bazáre. Prekvapilo ma, že väčšina obchodníkov posedávala pred svojimi obchodmi. Pred dvanástimi rokmi si pamätám, ako obchodníci ťahali aj za rukáv, len aby sme vošli. Prípadne zatarasili východ, aby človek musel prejsť ich krám ešte raz. Teraz nič také nebolo. Obchodník vošiel s nami, spýtal sa, či nám môže pomôcť a keď sme náhodou nechceli, tak neotravoval. Za to dávam turkom ďalšie bezvýznamné plus.
Za strediskom Turkler sa nachádza veľký pľac na nedeľný bazár. Plno stánkov, aspoň z autobusu sme to videli, lebo sami sme neboli. Je tu aj taký parčík a pri ceste má vybudovaný malý vodopádik, večer osvetlený modrými svetlami.
Avsallar
Do centra Avsallaru sa od hotela Aska Just in Beach dá dostať po miestnej komunikácii tak, že od hotela sa vydáte vľavo. Prejdete niekoľko sto metrov, okolo hotela Yalihan a dostanete sa k nadchodu ponad cestu. Ak prejdete od nadchodu ešte pár metrov ďalej (ale už na druhej strane), dá sa dostať na hlavnú nákupnú ulicu Avsallaru ak hodinám na kruhovom objazde. Pár obchodíkov, lekárne, reštaurácie, koža, zlato a stále dokola. Neďaleko kruháča je mešita a bazar.
Oproti hotelu Aska Just in Beach (cez hlavnú cestu) bol hotel Arabella World.
Postrehy Stefanynky z Avsallaru a Turecka
- Turecké obchodíky v okolí väčšinou nemali cenovky na tovare, ale našli sa aj výnimky.
- Dalo sa platiť v lírach, v eurách aj v dolároch.
- Bankomaty boli nastavené tiež na libry/eurá/doláre
- Nie všetky potravinové supermarkety predávali alkohol
- Turecko je národom fotografov. Nielen hotelový má fotoaparát. Pri paraglaide sú na člne dvaja - vodič a ten, čo sa stará o vzlet a pristátie. Ten má so sebou foťák, takže hneď odfotí a za pár minút/hodín máte fotky k dispozícii. Vodič ťavy má takisto malý kompakt a keď niekoho ťahá na ťave, tak sa zrazu otočí, odfotí a tiež predáva fotky. Na lodi v Grand kaňone je fotograf, ktorý nafotí, prestúpi do člna, nechá spracovať fotky a než sme pristáli pri móle, opäť sa na člne vrátil, rozdal fotky, skasíroval... Hotely mali svojich fotografov, čo odfotili, spracovali, zarámovali... - len aby predali.
- Všetky hoteli v Avsallari a blízkom okolí hrali rovnaké pesničky. V niektorých sa animátori do toho pokúšali čas od času aj spievať a všetko opakovali stokrát, a to sa už vôbec nedalo počúvať. Keď som to počul desiaty raz, myslel som, že tých pakov pôjdem utopiť...
