Larnaka, Cyprus - výlety do Larnaky ku kostolu Lazara a k pevnosti z hotela Sandy Beach, 2026

V Larnake som bol v roku 2026 na dvoch prechádzkach. Obe som absolvoval cestou tam autobusom (číslo 425) od hotela Sandy Beach (respektíve zo zastávky pred hotelom Lordos Beach) na autobusovú stanicu v Larnake. Z prvej prechádzky po Larnake, k pevnosti a kostolu Lazara som sa vracal pešobusom, z druhej prechádzky k Aquaduktu a k vykopávkam Kition autobusom. No a ešte som absolvoval jednu prechádzku po pláži na obe strany od hotela Sandy beach, ktorú uvediem samostatne ako Prechádzku po pláži pri Voroklini.

Krátky doobedňajší výlet do Larnaky, aby som pred prípadným veľkým výletom na Stavrovouni zistil, ako to na autobusovej stanici chodí, kde stoja autobusy a podobne. Autobusom 425 po raňajkách. Autobus zastavuje priamo na autobusovej stanici. Plno ľudí, ale jedna svietiaca informačná tabuľa s informáciou čísla autobusu, cieľovej destinácie a približného času do príchodu autobusu. Nejaké WC poblíž. Vonkajšia čakáreň s lavičkami beznádejne obsadená a mimo iné aj tak bola zaliata slnkom.

Z autobusového nádražia Larnaka popri pláži Finikoudes k pevnosti

Po vystúpení z autobusu som sa dal doľava a popri miestnom parkovisku pri prístave som sa dostal až na začiatok pláže Finikoudes. Keď som vybaloval foťák, zozadu od stanice sa ozvalo funenie. Nejaká dvojica sa rútila priamo na mňa. Baba sa trhla do úniku, dobehla ku mne a pýta sa ma, že kde parkujú výletné lode. Než som stačil pokrčiť ramenami, tak zabočila aj s partnerom do hĺbky prístavu a zmizli mi z očí (do konca dovolenky som ich už nevidel). Keby ste teda náhodou niekedy videli v okolí prístavu párik celý v bielom, ukážte im smer k moru :-) Asi to bude niečo nadprirodzené, niečo ako zakliata dvojica... :-)

Popri pláži Finikoudes smerom k pevnosti. Po ľavej ruke široká piesková pláž a more, po pravej jednosmerka a za ňou hotely a mesto. Na promenáde sa nachádza aj hlavná autobusová zastávka do veľkých miest na gréckej časti Cypru - do Paphosu, do Nikózie... No, tá zastávka je v podstate jeden obyčajný stánok s občerstvením a jedna tabuľa - nástenka, kde sú uvedené odchody autobusov.

V prostriedku sa nachádza jedna štvorcová budova s verejným WC, pred ňou sú sprchy a prezliekárne pre návštevníkov pláže, ale aj pocestných. Zo strany mesta je tu jeden výdajný stojan na vodu, kde si hocikto môže načapovať pitnú vodu do fľaše.

Pred koncom pláže Finikoudes je jedno mólo. Príjemné, s lavičkami a výhľadom na samotnú pláž Finikoudes, na stredovekú pevnosť Larnaka, ale aj na kostol sv. Lazara v uličke. Dokonca na móle je aj veľký nápis Be me common ground, len je škoda, že práve veľkú časť móla, ktorá by mohla byť práve tým "common ground" zaberá lešenie, na ktorom je nápis primontovaný.

Pevnosť Larnaka

Vstup do pevnosti Larnaka je za 2,50 Eura. Na prízemí je pár diel, ktoré smerujú do zamurovaných okien. Potom sa tu nachádza pár polgulovitých výklenkov, ktoré asi nikto netuší, na čo slúžili. V tých výklankoch sa nachádzajú veľké kamenné tabule s obrázkami aj písmom, a pravdepodobne nikto netuší, na čo slúžili. Mám dojem, že dnes už asi nikto ani netuší, prečo tie neznáme tabule dali do tých neznámych polgulatých výklenkov. Ešte je tu jedna miešačka na betón, ale tiež neviem načo a pár robotníkov v tieni, ktorí asi tiež nevedia, načo tam tú miešačku majú. Z prízemia pevnosti sa dá dostať schodami na horné poschodie pevnosti.

Na hornom poschodí sa nachádzajú ešte dve delá a jedna priechodná asi strážna búdka. My dvaja (ja a ruksak) sme problém nemali, ale poznám zopár ľudí, ktorí by problém asi mali. Výhľady na promenádu Piale Pasa (je to vlastne pokračovanie promenády Finikoudes za pevnosťou, smerom na letisko a pláž MacKenzie), na pláž Finikoudes, na mešitu nachádzajúcu sa hneď za pevnosťou...

Schádzam znovu dolu na prízemie. Na opačnej strane od mora je nejaká výstavka opracovaných bielych vyrezaných tabúľ, mne to pripadá ako náhrobné pomníky.  Za nimi je pod strechou ešte niekoľko diel malého formátu. Je škoda, že keď už dávali tieto exponáty, že k nim nedali aspoň nejakú ceduľku, aby záujemca vedel, čo to je, kedy to asi vznikalo, na čo to slúžilo...

Predná zastrešená časť pevnosti slúžila na poschodí ako múzeum. Dve miestnosti, pár artefaktov a zvyšok fotografie. Tu bola hore aspoň cedulka, do ktorého storočia to približne patrilo. Mňa zaujali napríklad fotografie kostolov na Cypre. Ale ani za otca som nevedel rozoznať, ako sa štýly stavby líšili naprieč jednotlivými storočiami. A behať medzi jednotlivými paneli a porovnávať, v čom sa líšil kostol z 15. od kostola v 16, prípadne v 17. storočí sa mi v tom teple nechcelo. To som skôr očakával od kurátorov, že mi ponúknu nejaký prehľad a upozornia, že napríklad od 17. sa začalo používať toto, už v šestnáctom sa od hentoho upustilo a podobne...

Po zídení z múzea na nádvorie sa tam ešte nachádzalo WC pre záujemcov a jedna miestnosť oproti miestnosti s kasírbúdkou. Tu sa nachádzal elektronický informátor (možno tu boli informácie, ktoré mne chýbali???) a druhá miestnosť s bazénom. Nakoľko pevnosť dlhé roky slúžila aj ako väzenie, nachádzalo sa tu miesto na vykonanie hrdelného trestu, ako to dokladala fotografia s povrazom a sľučkou.

Lazarov kostol

Od Pevnosti v Larnake som prešiel okolo mešity cez dve uličky až ku kostolu Lazara. Námestíčko pred kostolom fajn, vadili mi akurát tie taverny. Vstup do kostola voľný vo vhodnom oblečení. Pred vchodmi stáli vešiaky s takými červenými sukňami. Nakoľko som po nakuknutí vnútri videl aj osukňovaných mužov, nahodil som jednu handru aj na moje kraťasy a šiel pozrieť dovnútra. 

Vedľa kostola je Byzantské múzeum sv. Lazara, ale nebol som pozrieť.

Návrat od Lazarovho kostola k autobusovej stanici v Larnake

Od Lazarovho kostola som sa vrátil na promenádu pri pláži Finikoudes, kde som si dočapoval chladnú vodu na cestu naspäť. Obzrel som Námestie Európy. Pred autobusovou stanicou som odbočil doľava, aby som si pozrel, kde to stoja tie autobusy 425  na cestu naspäť. Prd som videl, lebo tam stáli asi tri diaľkové, ľudia pobiehali od jedného k druhému, zmätky, kufre - no blázinec.

Prechádzka z Larnaky k hotelu Sandy Beach

Z Larnaky som vyrazil popri hlavnej ceste, ktorou som prichádzal autobusom z hotela. Chcel som si cestu prejsť pešo až do hotela, aj keď som tušil, že v týchto teplách to nebude to pravé orechové. Ale musím povedať, že to bolo celkom zaujímavé. Trochu som si nemohol zvyknúť na to anglické jazdenie v protismere. Najmä pri prechádzaní križovatiek - kam sa pozrieť najskôr, kam až potom, neskôr sa na mňa vyrútil nákladiak zo smeru, kde som to nepredpokladal. A keď som mu chcel nadať/prípadne sa ospravedlniť, tak na mieste, kde som predpokladal, že je vodič - nikto nebol. Chvíľu som šiel po chodníkoch po meste, neskôr cestu vystriedala široká cesta. Dva pruhy tam, dva naspäť, medzi nimi pás so zeleňou. Chodníky spolu s cyklistickými pruhmi veľmi štedré, miestami podľa odhadu aj viac ako 7 m široké, teda širšie ako tie jazdné pruhy. 

Dostal som sa bližšie k moru, akurát že tu boli miesta pre rôzne firmy a teda pre ploty nebolo more vidieť vôbec. Na konci Larnaky som zamieril na druhú stranu cesty, kde bol Lidl, aby som si kúpil niečo chladené na cestu. Zaujímavé boli prechody pre chodcov. Mali semafory s tlačítkami na vyžiadanie. Po stlačení tlačítka do niekoľkých sekúnd (5 až 10 sekúnd) nabehla pre autá červená a pre chodcov zelená. U nás som zvyknutý, že po stlačení tlačítka na semafóre trvá aj niekoľko minút, kým nabehne červená pre autá. Naopak, po mojom prechode cez cestu, ak už neboli chodci nablízku, vodiči prechádzali aj na červenú.

Po prídení do časti Voroklini (alebo Oroklini) začínali prvé hotely pri mori (predtým boli hotely mestského typu, prípadne hotely typu "Výhľad na more od 7. poschodia vyššie") a konečne sa dalo dostať bližšie k moru. Tu začínala aj plážová promenáda Voroklini (opis prechádzky na ňu od hotela je na stránke Prechádzka po pláži 2026). 

Plážovou promenádou až na jej koniec, kde som nenápadnou uličkou zamieril hlbšie do vnútrozemia, v praxi až k hlavnej ceste. Tou som prešiel pár sto metrov, ale neskôr som znovu radšej zamieril k pláži a popri pláži došiel až na pláž hotela Sandy Beach. 

Celý výlet meral cca 13 km a výlet trval necelé 4 hodiny komplet. Prevýšenie veškeré žádné. Najvyššie stúpanie bolo schodami na poschodie pevnosti, stúpanie schodmi do múzea pevnosti a potom ešte asi 2x mostík na promenáde, každý s prevýšením tak do dvoch-troch metrov :-) .