Pláž pred hotelmi Santa Marina a Armonia

Pláž bola vyhradená pre hostí hotela Santa Marina a ležadlá a slnečníky boli za poplatok (asi to znamenalo, že zaplatiť si mohol hocikto). Pláž bola dostatočne široká s trošku hrubším pieskom. Ten pri vstupe do vody prechádzal až do maličkých kamienkov, vo vode bol už zas príjemný piesok. Pláž občas čistili, robili to buď takým plážovým kombajnom, ktorým zbierali chaluhy a trávy  pri vode, prípadne chodil maník po pláži a zbieral takým tým podberákom na ryby rôzne špaky, bordel  a iný neporiadok. Predpokladal som, že maník je súkromným zamestnancom dona Pedra z nášho beach-baru, ktorý mu za túto činnosť dá niečo pod zub, možno aj niečo na zaliatie, ale mohol som sa aj mýliť - veď je to ľudské. Ale rozhodne mi to bolo milšie ako žobrajúce rumunské detičky na Slovensku.

Poplatok vo výške 3 eurá na lehátko sa platili Pedrovi v bufete, prípadne niekto chodil a vyberal pri lehátkach. Napriek tomu, že sme boli dosť skoro (a teda nebolo až tak veľa ľudí), zdal sa mi počet slnečníkov dosť malý.

Vstup do vody bol pozvolný, na kraji menší skok, hlavne pri vlnách.  Podľa internetu je smer vĺn pozdĺžny zo západu na východ (teda v opačnom smere ako naši rómski spoluobčania, ktorí obyčajne tiahnu na západ), nakoľko však fúkalo väčšinou zo severu, teda od mora, prinášal vietor chladný vzduch, ale aj vlny. Vlny sa rozbíjali na páse, ktorý sa tiahol cca 50 až 100 metrov od brehu. Najskôr som myslel, že to tam naviezli Gréci preto, aby im neodnášalo piesok, ale po rozhovore s Pedrom vysvitlo, že hoteliéri by to radi odstránili, ale nedovolia im to archeológovia. Pravdepodobne je to ako potenciálne nálezisko a tak to radšej zaliali betónom.

Aj napriek tomu boli vlny dostatočné na vyšantenie sa. Keďže, ako som už spomínal, more tečie v týchto miestach na východ, tak to strašne zanášalo k Heraklionu. Vo vode sme boli preto nútení neustále plávať popri brehu smerom k elektrárni, aby sme zostali na mieste. Spomínaná elektráreň vôbec nevadila, väčšinou dymila do vnútrozemia a menšinou nedymila vôbec. A navyše bola dobrým vodítkom, ktorým smerom plávať proti vlnám.

Vo vode bolo pomerne dosť ježkov, hlavne pri väčších vlnách, keď ich odnášalo z uvedených skál až na piesok. Delegátka nám síce na začiatku hovorila, že ježkovia sú, avšak iba 4 dni v roku, znamenalo by to, že v roku 2009 by sa už nemali vyskytovať, lebo my sme ich videli dlhšie. Ja sám som na jedného mierne stúpil, takže to vo mne nezanechalo hlbšie stopy, avšak o pár metrov bližšie k Heraklionu skočila na ježka nejaká baba fest.

Na iné potvory som už vo vode nenarazil.

Pár metrov za našou plážou bolo stredisko vodných radovánok, požičiavali kajaky, surfy, takže sa párkrát stalo, že aj napriek prítomnosti bójí sa nejaký utrhnutý surfer preháňal po vode medzi plávajúcimi. Potvrdzuje to moju teóriu, že pred bláznami nás neochránia ani sebazúrivejšie bóje.

Medzi plážou a záhradou hotela Santa Marina bolo ešte hrisko na beach-voleybal. Tu poriadali animátori zápasy. Niekedy to aj pripomínalo volejbal, väčšinou však len naháňanie lopty po piesku.

Ďalšie strediská vodných radovánok boli po pláži smerom na Heraklion, tam ponúkali aj onakvejšie činnosti za nekresťanský peniaz. Pre tých, čo dobre nevidia na fotku prikladam titulky v eurách:

• padák - 45 €
• padák pre dvoch - 65 €
• padák pre troch - 80 €
• padák pre celý autobus, prípadne celý hotel - ešte nestanovili cenu, ale určite NO problem
• vodný skúter, 1 osoba, 15 minút - 45 €
• vodný skúter, 2 osoby, 15 minút - 50 €
• vodný skúter, 3 osoby, 15 minút - 55 €
• bláznivý matrac, banán, kruh, 2,5 km - 20 €/osobu
• vodné lyže, 2,5 km  - 35 €
• lietajúca ryba, 2,5 km - 25 €
• ostatné nezistené...

V stredisku požičiavali aj horské bicykle, avšak okolité kopce a hustá premávka sú vhodné akurát pre zúfalcov, ktorí na bežnej stoličke neobsedia a potrebujú nutne tú úzku.