Na dovolenke som sa dostal na tri výlety. Tým zaujímavejším bol výlet do rokliny Imbros s dopravou od miestnej cestovky. Ale nie je potrebné predstavovať si to tak, že nejaká masovka. Ja a ešte štyria ľudia. Druhým bol bike výlet do Argiroupole, Lappy, k jazeru Kourňas a do Georgioupolisu. Tretím bola prechádzka popri pobreží východným smerom. Ale začnem od prechádzky.
Výlet západným smerom (do mestečka Georgioupolis) som absolvoval vlani (pozri výlety zo strediska Kavros v roku 2014). A tak som tento rok zvolil východný variant prechádzky, veď podľa mapy by ma mohla čakať až 10 kilometrov dlhá piesočná pláž. Skutočnosť je trochu komplikovanejšia a v easy variante aj podstatne kratšia. Takže prechádzku som nazval ako Neslávnu.
Prechádzka po pláži východným smerom
Za hotelom Sandy Beach pokračuje piesková pláž ešte niekoľko sto metrov. Potom začínajú pribúdať kamienky, neskôr väčšie kamienky, veľké okruhliaky a ešte väčšie okruhliaky. Okrem opustenej časti pláže sa prechádza okolo niekoľkých polorozpadnutých hotelov (možno aj polopostavených, kto to má z tej trčiacej armatúry poznať) a dokonca aj jedného funkčného hotela. Ruská klientela lámajúca si dolné končatiny na pomerne veľkých šutroch sa čudovala, že kde sa tu tak náhle beriem. Od tohto miesta sa dalo pokračovať ešte zo 200 až 300 metrov, keď ma zastavil malý výbežok s budovou. Tá vyzerala síce tiež ako polorozpadnutá, avšak s funkčným štekajúcim psom. A tak som to radšej otočil, vrátil sa k ruskohovoriacemu hotelu a popri ňom zamieril do vnútrozemia. Cestou ma upútala ceduľka, vraj Pozor kone - môžu hrýzť. Pred National road som sa ešte raz skúsil vybrať východným smerom, ale druhý pes na miestnej komunikácii ma odradil úplne a tak som sa vrátil do západnej civilizácie, náručia hotela a čapovaného piva. Prechádzka hore-dolu merala spolu okolo 5 kilometrov.
Výlet do rokliny Imbros - autom s miestnou cestovkou - cesta kamenných mužíkov
Pred miestnym najväčším supermarketom (úplne vľavo pred benzínkou) bola už aj vlani ceduľka, ktorá lákala na rôzne výlety s cestovkou Klados. Z tých zaujímavých pre mňa tam bola predovšetkým roklina Imbros. Vlani bola aj Aradena, ale tá tento rok chýbala. Po prieskume som si od nich odniesol prospekt, ktorý hovoril, že roklinu Imbros robia za 30 Eur (plus 2 Eurá vstup), výlet je celodenný s tým, že po výlete nasleduje močenie (sa) a občerstvenie (tiež sa) v neďalekom meste (teda asi v Hora Sfakion). Dva dni pred predpokladaným výletom som sa teda vybral cez hlavnú cestu do cestovky, aby som si výlet zabúkoval. Ešte pred tým sme s polovičkou zašli do miestnych obchodíkov a keďže sme to zobrali systematicky - teda sprava doľava, zablúdili sme aj úplne doprava k cestovke, ktorá okrem iného ponúka aj požičiavanie bikov.
Tu ma zaujala ďalšia ceduľka, vraj Imbros za 15 Eur a tak som zašiel dovnútra opýtať sa. Na prospekte mali napísané, že výlet je kombinovaný s Frankgokastelom a kúpaním. Baba hneď začala chrliť informácie. Kúpanie nebude, škrtla hneď na začiatku Frankgokastelo. To mi ale vyhovovalo. Výlet vraj je bez guida - to mi vyhovovalo ešte viac, veď načo by mi bol v rokline nejaký sprievodca. Odchod od cestovky o 11. hodine, zhruba hodinu po Imbros, cesta roklinou približne 2,5 hodiny, takže okolo pol tretej bude dolu čakať Georg s autom, ale nie je problém, počká aj ďalšiu hodinku, dve. Ešte načarbala na papier koniec rokliny, aby sme po výstupe z rokliny neodbáčali doprava ani doľava, že rovno v strede je taverna Komitades a tam bude šofér čakať. Vstup do rokliny vo výške 2 eur sa platí zvlášť pri vstupe.
Po mojom prikývnutí mi hneď vypísala voucher pre dve osoby a tak som ju musel trochu sklamať, že idem iba sám. A tak prečiarkla dve osoby, vypísala správnu sumu a zvyšok nacionálií som si už dopísal sám. Ešte ma niekoľkokrát upozornila, že je potrebná dobrá pevná obuv a veľa vody, pretože v rokline nie je žiadna voda.
Pred jedenástou som stál pred cestovkou s mojím batôžkom, v ktorom som mal okrem iného aj dostatok čerstvo nakúpenej vody, tenisky do rokliny, foťák a všetky somariny, ktoré zvyknem nosiť. Georg (či ako sa volal) ma nalifroval do Caddyho a šli sme k ďalšiemu hotelu nabrať ďalších ľudí. Boli to dve nemecké dvojice. Prekvapilo ma akurát to, koľko málo miesta malo auto v kufri. Môj ruksačik sa tam ledva zmestil. Potom už len kľučkovanie po ceste až k rokline Imbros. Hore nás Georg vysadil, ukázal schody dolu k vstupu do rokliny a pripomenul, že za dve a pol hodiny bude dolu na parkovisku, ale že máme čas, aby sme sa neponáhľali, že počká (cesta autom po roklinu trvala asi 40 minút).
Roklina Imbros
Nakoľko som došiel v sandáloch, najskôr som sa prezul. Nie, žeby som roklinu Imbros neprešiel aj v outdoorových sandáloch, ale chôdza po kameňoch v ľahkých teniskách bola oveľa príjemnejšia. Hrubšia podrážka by bola výhodou, ale kvôli tomu sa mi vibramy brať nechcelo. Po zostupe dolu schodmi od reštaurácie k samotnému vstupu som si poctivo zakúpil lístok. Po zakúpení lístka tento nezahadzujte, dole pri východe z rokliny z nich zberali väčšiu časť aby vedeli, že koľko platiacich treba na konci dňa z rokliny zachrániť.
Prvá časť rokliny sa len pomaly zužovala a tiež poskytovala najmenej tieňa. Chodník sa kľukatil pomedzi skaly po štrkovom koryte. Bolo tu dosť nízkych rastlín a pár stromov. Trochu nižšie začínali kamenní mužíčkovia. Tých tu bolo plno. Malí, veľkí, stabilní aj takí, že sa človek až čudoval, ako toto môže držať bez lepidla. Ďalší boli vystavaní na konároch stromov. Ak sem zablúdite niekedy, skúste spočítať, koľko ich je. Aj mňa by to zaujímalo :-).
Ďalej sa steny rokliny Imbros na oboch stranách začali narovnávať a približovať. Na skalných stenách sa objavoval zaujímavý pásikavý vzor. Vraj je to tento rok trendy - písali v bulváre. Bolo by zaujímavé prísť sem aj v dobe, keď budú módne bodky. Lebo aj karo sa tu vyskytovalo, ale bodky, tie som nevidel.
Cez roklinu Imbros vraj v minulosti vozili tovar. Auto by tu neprešlo, ale somár áno (mám to odskúšané na vlastnej koži :-) ), Niektoré časti rokliny boli teda upravené, na niektorých častiach bola na zemi viditeľná aj stará kamenná cesta. Okrem toho tu voľakedy viedlo elektrické vedenie. Pripomínali to hrdzavé kovové háky so zvyškami izolátorov umiestnené na stenách. Pri plnom stave vody to tu muselo byť zaujímavé. Ale predpokladám, že po veľkej vode len natiahli nové drôty, pripojili ich a fungovali ďalej.
Ďalšou zaujímavosťou boli stromy v rokline. Tie sa držali aj na najnemožnejších miestach v koryte. Zubami-nechtami. Vlastne hlavne koreňmi. Keď si človek predstaví ten prúd vody, ktorý sa zarezáva do kameňa a vytvára hlbšiu a hlbšiu roklinu, ktorý obrusuje skalu až tak, že niektoré zapustené háky na elektriku už spolovice trčali, tak klobúk dolu pred tými stromami.
Najužšie a najzaujímavejšie miesto v rokline Imbros (niekde aj Impros) meralo 160 cm na šírku. Dosvedčovala to drevená tabuľka, citlivo zapustená do skaly. Zaujímavé serpentíny, zaujímavé skaly, ale hlavne tým, že je miesto úzke sem slnko nezasvieti, takže príjemný chládok.
Za najužším miestom sa roklina Imbros rozširovala a nasledovala picnic area. Aj s tým v úvode spomínaným somárom. Dvojica drevených dverí vpravo bola zatvorená, buďto to neboli záchody, alebo mali nejaký patent, na ktorý nemci nedošli. Za areálom roklina Imbros pokračovala po pomerne dobre vybudovanej ceste so schodíkmi i "dlaždeným" povrchom. Ale je potrebné povedať, že trochu nižšie sa už dlaždená cesta strácala.
Zaujímavá bola aj skalná brána. Je pravda, že zhora ju môj objektív vzal iba čiastočne a po jej obídení už odspodu nebola viditeľná.
Záver rokliny už viedol pomedzi znižujúce sa steny. Tu už bolo vidieť more. Pred koncom rokliny boli ešte nejaké stánky s občerstvením a nakoniec prišla aj búdka s výstupom z rokliny. Tu mi vzali dve tretiny vstupenky a bolo vybavené. Cestu doľava sme ignorovali, rovnako ako chodník doprava a pokračovali sme rovno kamenným korytom. Tesne pred napojením sa na asfaltku (vedúcu z Hora Sfakionu do Frangkokastela, na ktorej bola umiestnená aj turistická značka E4) sme odbočili doprava hore po schodoch do taverny Komitades. Tu som výlet spláchol jedným čapovaným, polovica Nemcov si objednala aj niečo pod zub a než sme sa nazdali, už nás dolu čakal Georg s autom. Za zmienku ešte stoja výhľady z terasy taverny na Frankgokastelo, aj keď je potrebné povedať, že roklinu sme išli zhora dolu, teda zo severu na juh a teda aj výhľady smerom na pobrežie boli trochu ovplyvnené slnkom.
Georg ma autom hodil až pred hotel a Nemci v podstate vystúpili tiež, lebo chceli ísť ešte do obchodov. Po výlete som ešte stihol aj to hotelové pivo, aj okúpať sa v mori. Veď som prišiel zhruba okolo štvrtej poobede. Akurát barmanka sa čudovala, že čo som taký naobliekaný v takom teple (tričko, ruksak). Po mojom vysvetlení, že som bol v Imbrose iba prikývla. Aby ma trochu naštvala, tak hovorila, že jej sa viac páči roklina Antonios. Tak som jej povedal, že tam som bol nazrieť minulý rok. Asi som jej pripadal ako ten Pytlík (brouk, nie Frodo), čo hovoril, že všade som bol, všetko som videl... A tak som jej opísal, kde to leží, čo tam je (kostolík, prameň, vyhliadka, amfiteáter, drevený most a tak), že jej liezli oči jak slimákovi :-).
Cesta roklinou trvala približne tie spomínané dve a pol hodiny. Nakoľko som dosť fotil, tak som sa veľmi neponáhľal a spolucestujúci sa tiež v podstate motali okolo mňa. Niekde som čakal, kým ľudia odídu zo záberu, inokedy naopak - kedy prídu, aby som mal aj nejakú veľkostnú mierku. V rokline som stretol maximálne 20 ľudí (v oboch smeroch).
Pri východe z rokliny sú aj informácie na odchody autobusov či na taxíky, ktoré motorizovaných privezú cestou na opačnú stranu rokliny k prípadnému motorovému tátošovi. Veľké pivo v taverne za cca 3 až 3,5 eura, jedlo tak 7 až 12 eur. Prípadné trekové palice pre zvýšenie komfortu a bezpečnosti sú dostupné vo väčších marketoch aj v stredisku Kavros.
Bike výlet do Argiroupole (k prameňom), k jazeru Kourna a do Georgioupolisu - ubolený
V rovnakej cestovke, kde som si kupoval výlet do rokliny Imbros som si aj požičal bike. Cena 5 Eur na deň. Nakoľko som už veeeeeeeeeeeľmi dlho nesedel na biku, volil som trochu menší a pohodlnejší a obdržal som v dámskej verzii. K tomu som dostal zámok, nakoľko som majiteľke hovoril, že možno pôjdem od prameňov obzrieť peší výlet do rokliny Moudros. A ešte jednu pumpu, vraj keby niečo. Pumpa bola fajn, ibaže mi takmer nevošla do ruksaku. Ponúkanú automapu väčšej mierky v šalátovom vydaní som odmietol, že mám vlastnú päťdesiatku. Z rád som si zapamätal hlavne tie, že mám byť veľmi, ale naozaj veľmi opatrný, že idem po frekventovanej ceste a že nie som poistený. V prípade problémov mám volať priamo jej (dostal som vizitku). K tomu ešte pár upozornení a to všetko zopakované asi trikrát.
Môj plán A bol, že sa dostanem do Argiroupole, čo je približne 15 kilometrov, niekde pri taverne nechám bike, pôjdem obzrieť dve rokliny a po takých 6 - 8 hodinách sa vrátim k biku a doveziem sa k hotelu.
Plán B počítal s tým, že sa v tom teple ledva doplazím k prameňom do Argiroupole a radšej sa zveziem dolu. Ak to budem stíhať a vládať, že ešte skočím k jazeru Kournas, prípadne do Georgioupolisu, aby som trochu ten deň zabil. Keď hovorím o teple tak aj preto, že cestovku aj s bajkami otvárali až 8:30 a než som vyrazil, bolo už 9 hodín.
Z Kavrosu do Argiroupole a Lappy na biku
Od pôžičovne som vyrazil do vnútrozemia. Pár sto metrov a na prvej križovatke doľava (doprava viedla cesta k jazeru Kournas, ktorou som po návrate od prameňov pokračoval). Cesta viedla trochu do kopca cez dedinu Dramia. V strede dediny je neznačená križovatka, ale pokračoval som rovno ďalej. Cesta prudšie klesala až po most cez miestny potok. Prvý tieň na ceste, akurát to tam smrdelo jak u šesť rokov neumytého bezdomovca. A tak som pokračoval do mierneho kopca. Na pravej strane sa začínali otvárať výhľady na Lefka Ori a nížinu okolo jazera Kournas. Jazero však ležalo v údolíčku za menšími kopčekami a tak ho nebolo vidno.
Trošku prudší kopček prišiel až pred a v dedine Episkopi. Pred dedinou sa vyskytli aj výhľady doľava, teda smerom k moru. V polke dediny som sa dostal na hlavnú cestu k prameňom v Argiroupoli, teda cesta tu už bola komfortná, široká a s dobrým asfaltom. Za dedinou Episkopi som ešte raz odbočil doprava, obzrieť časť Archontiky. Sľuboval som si od toho, že sa dostanem na kopček s výhľadom do údolia medzi Episkopi a Lefka Ori, kadiaľ popri koryte potoka mala viesť nejaká nedefinovaná cesta od Argiroupole naspäť k moru. No a keďže potoky väčšinou netečú do kopca, mohol som sa vyhnúť Episkopi pri ceste naspäť. Nuž, ale cesta v Archontiky sa točila viac k Episkopi a dolu a tak som sa radšej vrátil na hlavnú cestu.
Zanedlho som dorazil k odbočke doľava na Koyphe, kde bol nejaký plácok na oddych. Avšak tieňa nikde a tak som pokračoval rovno ďalej s prísľubom smerovky že vraj Argiroupole 3 km. Križovatka pred Argiroupole sľubovala, že rovno sa dostanem do Lappy, doľava smerom na Kato Poros a ku kostolu Piatich panien a doprava k prameňom Argiroupole. A tak som zamieril k prameňom, veď aj tak mi už voda dochádzala. Cesta od križovatky dolu k prameňom bola na biku osviežením. Príjemný vánok, prísľub tieňa... Až kým som si neuvedomil, že toto bude asi nutné absolvovať aj opačne - teda zdola nahor.
Pramene v Argiroupole ma privítali pomerne veľkým parkoviskom. A tak som oprel bike o stenu, zamkol ho a šiel poobdivovať chladnú vodu prameňov. Tie boli od cesty vidieť, ako tečú v betónových korytách, pretekajú popod cestu a pod cestou pokračujú v ďalších betónových korytách, pre zmenu zakrytých sklom.
Široké schody viedli hore k jaskyni popri taverne. V taverne vybudované široké ohnisko s priezorom zo skla, ohník si veselo blkotal. Na ceduľke vyobrazený nejaký pstruh, aby sme aj my, dovolenkári neovládajúci heleniku zistili, čo sa to tu vlastne bude piecť.
Nad tavernou viedlo ešte pár schodov k malému bielemu kostolíku pod skalou. Ničím sa nelíšil od ostatných malých bielych kostolíkov pod skalou, ktoré som videl v Grécku. Snáď iba tým, že spopod jednej časti steny vytekal pomerne solídny potôčik. V kostolíku začínala jaskyňa, ktorá smerovala do skaly. Z jaskyne vytekal uvedený potôčik. Dnom potoka viedli nejaké dve čierne hadice, netuším, či boli elektrické, alebo len slúžili na odber pitnej vody. Pri výtoku vody popod stenu kostolíka som si všimol mihnúť sa malého pstruha a tak som aj zahnal dotieravú myšlienku, že pôjdem obzrieť trocha hlbšie do jaskyne, lebo to by som mohol zamútiť vodu. A tak som iba nabral plnú fľašu a išiel obzrieť okolie.
Cesta hore viedla k väčšiemu jazierku. Bolo dosť zapadané lístím a aj celkovo okolie bolo dosť spustnuté a zanedbané. Nejaké chodníčky popod skalu viedli niekam hore, asi do dediny. Ja som sa vydal dolu, až som prišiel na parkovisko poniže taverny, kde som nechal bike. Pri ceste boli ďalšie taverny. V nádržiach, kde pritekala čerstvá voda rôznymi dômyselnými systémami plávali všelijaké ryby. Od malých až po veľké. Teda od dvadsiatich centimetrov vyššie, tie najväčšie mali okolo metra na dĺžku. Značku a typ odo mňa nechcite :-).
Pri návrate k biku pozerám, že ktosi kľačí pred. Najskôr mi napadlo, že mi chce prestrihnúť zámok a ukradnúť bike. Keď podišiel trochu ďalej a obzeral si ho z iného uhla, pochopil som, že asi fotí kolesá. Záhada sa vysvetlila po pár metroch, keď som zbadal aj toho veľkonočného bieleho zajka rovno pred kolesom.
Pred mojim odchodom od prameňov sa zhora prirútil autobus s názvom Fotosafari. Vyhrnulo sa z neho stádo dôchodcov. Tí, čo náhodou nemali dve barle, vytiahli laptopy, notbúky, tablety (no áno, asi dvaja mali aj kompakty) a fotili odušu. Autobus sa išiel o pár metrov nižšie otočiť, vrátil sa, dôchodci sa poskladali do klimatizovaného priestoru a autobus odfrčal na ďalšie zaujímavé miesta. Takýmto tempom museli za deň stihnúť asi celý okruh ostrovom :-). Ja som už iba doplnil ďalší liter vody a v podstate som "odfrčal" tiež.
Hore na križovatke som sa ešte vydal doprava hore, aby som obzrel aj nejaké tie ruiny Lappy. Nejaké aj boli, na námestí hneď pri kostole. Ešte výhľad do údolia smerom na pramene a pár pohľadov smerom k moru, kadiaľ mala viesť tá cesta popri potoku.
Aj som sa na križovatke vydal dolu k prameňom, ale na najbližšej vyhliadke som to podrobne preskúmal a rozhodol sa, že sa radšej znovu vrátim hore odtiaľto, ako by som sa mal vracať niekde z dola. A tak hupsa naspäť na križovatku a rovnakou cestou ako som prišiel, tak som aj odišiel. Akurát treba povedať, že cesta dolu bola oveľa príjemnejšia, ako tá hore.
Z Argiroupole k jazeru Kournas a do Georgioupole na biku
Na križovatke v dedine Kavros som sa namiesto doprava (k moru, hotelu a cestovke) dal rovno po značenej ceste k jazeru Kournas. Cesta sa kľukatila pomedzi olivovníkové háje a políčka s melónami, potom trochu do kopca, aby sa za mnou otvorili výhľady na more a predo mnou na jazero Kournas. Pred jazerom bola veľká križovatka, kde okrem iného bolo aj stanovište turistických vláčikov. Na križovatke smerovka rovno dolu k jazeru a doprava vraj Georgioupolis 3 km. Ja som šiel predbežne dolu k jazeru. Taverna, suveníry, parkovisko, taverna, parkovisko, taverna... No a na konci mólo a pôžičovňa vodných bicyklov. Malé za 7, väčšie za 10 a najväčšie za 12 Eur. Nad jazerom preplnené taverny, vstup do vody taký mútny. A tak som sa radšej vrátil na križovatku a spustil sa dole do Georgioupolisu.
Kontrolka mi začala blikať prvýkrát, keď som zbehol z kopca. Tu bola nejaká nenápadná odbočka, ale pre mňa hlásila dopravná značka vraj Georgioupolis 3 km. Nasledovali nejaké tie kilometre zvlnenou krajinou a ďalší smerovník, že Georgioupolis 3 km. To tu už nie je všetko v poriadku s kostolným riadom - a či s čím. Na prvej odbočke pri national road ďalšie ceduľka, vraj Georgioupolis 2 km. No veď preto. Už som si myslel, že majú 3 km ako nejaký grécky meter.
Za Georgioupolisom sam sa ešte vybral do kopcov smerom na Exopole, ale pri penzióne Silver view (na snmke nižšie) som to definitívne zabalil. Odrovnala ma aj predstava, ako budú tento penzión ponúkať - izby s výhľadom na more :-).
Na posledných dvoch fotkách je ukážka parkovania na Kréte. Tá prvá je v protismere na moste, tá druhá pri National road (teda v podstate pri krétskej diaľnici). Ale tá je asi viac-menej nedobrovoľná.
Z dumiek Stefanynky - preddovolenkových
Na rok 2015 ma z hotela Sandy Beach v stredisku Kavros lákajú najmä tieto výlety, prechádzky a túry po Kréte:
- roklina Moudros - dá sa absolvovať okružná trasa, doprava autom alebo na biku/štvorkolke
- roklina Agios Antonios - doprava autom, časť rokliny som už absolvoval v roku 2014
- roklina Imbros - z ponuky autobusových výletov zo strediska Kavros
- roklina Aradena a pešo do Hora Sfakion cez Loutro - z ponuky autobusových výletov zo strediska Kavros
- prípadne aj niečo iné??? - ešte pozriem a rozhodnem sa.