Po pešom výlete cez roklinu pri Gazi sme sa rozhodli, že by bolo fajn pozrieť sa aj na výraznú dominantu pri Heraklione a Amoudare - na kopec Stroumboulas. Má nádherný tvar, pre lovcov "fantasy" historiek je to určite stará zabudnutá pyramída - pozri foto.
Okolo kopca Stroumboulas
Od hotela Santa Marina sme vyrazili doprava a pred mostíkom sme odbočili doľava na novú cestu smerom na Gazi. Ne jej konci na križovatke doprava, popod diaľnicu a ďalej cestou na Tylisos. Prešli sme okolo strediska Arolithos, kde je vraj hotel vystavaný v krétskom štýle o na najbližšej križovatke odbočili do kopca - doprava. Cesta sa kľukatí poza tabuľovú horu, ktorú sme videli od hotela Santa Marina. Celý kopec je ohradený drôteným plotom. Tu by mali cigáni raj (ak by tu ovšem existovali zberné suroviny). Prechádzame okolo miesta zvaného Voulismeno Aloni, čo je vlastne nejaké historické územie na mieste prepadnutej jaskyne.
Pokračujeme ďalej, okolo kamenného lomu a ešte ďalej. Cesta sa tu zužuje, vpravo vidieť roklinu a za ňou stredisko Amoudara i Heraklion. Zákruta vľavo, za ňou ostrá zákruta vpravo. Priamo uprostred nej poľná cestička doľava pod Stroumboulas. Odstavujem teda auto a beriem fotoaparát. Pár fotografií nezaškodí. Zaškodilo. Neopatrne stúpam na asi desaťcentimetrový kolík, ktorý zostal po nejakom kríku. Rups 1 - ozve sa teniska, rups 2 - nedá sa zahambiť ani ponožka. Rusp 3 - no a noha je v keli tiež. Sadám na najbližší kameň a vyzúvam sa. Diera v teniske, diera v ponožke, diera v nohe. Vyzúvam ponožku, teraz už celú krvavú. Vyťahujem malý First Aid Kit, ktorý som voľakedy kúpil v Tescu za pár šupov, a ktorý odvtedy nosím stále so sebou. Pár flastrov na otlaky, pár sterilizovaných vankúšikov na krvácanie. Doteraz som potreboval iba nejaké tie flastre na otlaky, nejaké som pred dovolenkou aj dopĺňal. K tomu pribalené jedny nožničky na nechty aj iné veci, pilník na nechty, ihla, zatvárací špendlík a pár drobností.
Teraz vyberám sterilizovaný vankúšik a pritláčam ho na dieru. Podľa kolíka odhadujem, že som ho mal v nohe asi 4 a viac cm hlboko, hrúbka kolíka tak na ukazovák. Keďže noha trochu prestáva krvácať, vymením vankúšik za flaster. Umývam ponožku v studenej vode (nesené zásoby) od krvi a dopĺňam tekutinu. Nohu dávam do igelitu a obúvam deravú tenisku. Musím prejsť niekoľko metrov k autu, prípadne musím zavolať pomoc (a pôžičovňu áut, nech dojdú pre auto). Keďže pomaly to ide, krivkám k autu bez sanitky. Tu prekontrolujem ešte raz povrch rany, vymením flaster a keďže v igelite je vidieť, že rana už skutočne až tak nekrváca, obúvam znovu tenisku a ideme autom domov - akurát okľukou cez Sises. Cestou sú výhľady na pohorie Ida s Psiloritisom, na bezmenné pohoria okolo cesty. Pri Sises sa napájame na diaľnicu, ktorou sa vraciame až do Amoudary k hotelu Santa Marina.
(Po príchode na hotel sa prezúvam a idem k miestnemu felčiarovi nechať si zašiť ranu a pichnúť tetanovku. Felčiar bol milý, taká mladá lekárka to spočiatku bola, najskôr zvolala konzílium troch ďalších lekárov, pozerali mi na nohu, rozťahovali ranu a rýpali sa v nej a keď nenašli ropu, rozrýpala mi nohu injekciou, nastriekala do nej nejakú zmes dezinfekcie a jódovej tinktúry (vraj coctail - akurát to tak vystreklo, že mala plášť celý hnedý) a zašila ranu naživo, neskôr mi lekár dal tetanovku a zakázal na desať dní vliezť do vody. :-(
Výlet na Stroumboulas v roku 2022